Náš takmer 2-ročný Stanko bol od mliečka veľmi závislý, zaspával na prsníku a vyžadoval kojenie aj niekoľkokrát v noci i cez deň. Ale bola som znovu tehotná.
Nič som nechcela robiť nasilu, tak som to definitívne odstavenie odkladala a odkladala, dúfajúc, že keď budem mať menej mlieka a aj on bude starší, bude to ľahšie. Iste známky tomu nasvedčovali – napríklad sa sám od seba prestal budiť na kojenie 2-3 hodiny po zaspatí, ako to vždy robieval, ale vydržal spať aj 5 hodín v kuse. Pripisovala som to zníženému množstvu mlieka.
Na odstavenie som ho dlhší čas pripravovala. Snažila som sa pritúliť a pohladkať ho častejšie, aby zistil, že mliečko nie je nevyhnutné pre pocit istoty a bezpečia. Celkom to fungovalo, on sa túli rad, a s obľubou ma chytá za uši. A pravé moje uši zohrali pri odstavovaní kľúčovú úlohu.
Postupne sme sa dostali do štádia, že mu niekedy v noci miesto mliečka stačilo chytiť moje uši a pritúliť sa ku mne. V ďalšej fáze (ktorá trvala iba týždeň) bol schopný počas zaspávania na môj pokyn pustiť prsník, chytiť mi ucho, pritúliť sa a takto zaspať. Avšak ešte stále bol niekedy nadránom prisatý aj hodinu – s prestávkami, keď mi držal ucho – kým sa naozaj zobudil a bol schopný vstať.
Vtedy som dostala trombózu ( v 16. týždni tehotenstva). Bolesti v ľavej slabine, šíriace sa do ľavej nohy, spôsobili krívanie, pričom ma každý krok bolel. Nemohla som sa ani poriadne vystrieť, po pár metroch mi noha tuhla, musela som si oddýchnuť. Obvodná lekárka môj stav najprv charakterizovala ako radiculitídu (problém s nervom v chrbtici) a neurológ, za ktorým ma poslala, sa s ňou stotožnil. Ako tehotnej mi röntgen, ktorý jediný mohol túto diagnózu potvrdiť, nerobili. Keďže analgetiká ani iné lieky v tehotenstve brať nemôžem, tak ma akurát poslali na rehabilitáciu. Na fyziatricko-rehabilitačnú ambulanciu som prišla asi o týždeň (keď treba vydržať a samo to prejde, tak musím niečo vydržať). Medzičasom mi noha veľmi opuchla, chodilo sa mi ešte ťažšie, i keď to tuhnutie nohy ustúpilo. Bolo jasné, že to musíme riešiť a že to “samo” asi neprejde. Rehabilitáciu mi nedali žiadnu (našťastie), do cievnej ambulancie kde mi diagnostikovali rozsiahlu flebotrombózu som sa dostala týždeň a pol po objavení prvých ťažkostí s nohou.
Odvtedy si raz za deň pichám nejaký heparín na rozpustenie krvných zrazenín. Je to nezlučiteľné s kojením, ale cez placentu neprechádza a v tehotenstve sa teda môže užívať. Tak sme boli nútení Stanka zo dňa na deň úplné odstaviť.
Po návrate z cievnej ambulancie som Stanka poslednýkrát uspala na prsníku. Pichla som si prvú injekciu, manžel využil spánok malého a išiel do práce doniesť si nejaké veci, aby mohol robiť doma (samú ma veru nechcel nechať, ale nebolo to nadlho). Stanko sa však zobudil skôr, ako sa on vrátil. A samozrejme, pýtal si mliečko. Poplakali sme si ani nie pol hodinu, potom sa nechal utíšiť mojim spevom a prijal vysvetlenie, že mamke sa mliečko pokazilo od chorej nohy. A to bolo všetko. Odvtedy vždy, keď si pýtal mliečko (spomenul si aj po 2 týždňoch od odstavenia), stačilo mu, keď sa ku mne pritúlil a chytil ma za uši. Zaujímavé je, aké sú tie uši dôležité. Bez nich by to nešlo. Našťastie, ocko má tiež uši.
To hladké vynútené odstavenie je priam neuveriteľné. Zázrak je aj to, že sa to udialo naozaj v pravom čaše – týždeň skôr, nebodaj mesiac, a mali by sme s tým oveľa väčší problém. Stanka som dojčila takmer dva roky – chýbal k tomu už iba mesiac.
Teraz som v 24. týždni. Opuch dávno ustúpil, noha nebolí, môžem bez problémov chodiť. Ešte pár mesiacov si budem pichať injekcie. Dokedy, to neviem. Pred pôrodom sa lieky asi vysadia, možno po pôrode mi dajú nejaké tabletky (Orfarin). Ale nevidia dôvod, že by som nemohla dojčiť, takže sa nesmierne teším. I keď oveľa dôležitejšie je, aby Clexane nášmu dieťaťu neublížil. Nemal by, ale predsa nejaké riziko tu je, ako u všetkých liekov. Každé ďalšie tehotenstvo už budem preventívne na liekoch (dúfam, že mi to ešte lekári povolia).
Hormonálnu antikoncepciu mi už teraz nikto nepredpíše, čo mi samozrejme vôbec nevadí. Koľko je takých žien čo HAK nemôžu, asi ich nie je až tak zanedbateľne málo, a HAK naozaj môže ohroziť život.
S pozdravom
Zuzana Bezákova
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Rastové ukazovatele novorodencov: priberanie bábätka
Bez ktorých orgánov vieme prežiť
Krčok maternice
Rodičovský príspevok 2025
Ako zistím, že mi odtiekla plodová voda?
Reťazový pôrod (dve deti po sebe) a materské
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Pozdravujem vsetky maminy a deticky
Chcem len povedat, ze mam 2-rocneho syna Miska a ten ked zaspava, tak sa tiez drzi za usi, niekedy chyti aj tie moje. Takze na tych usiach asi fakt nieco je
)))))
Pre Alenu: Tak to máš obrovské šťastie, že máš takého doktora. lebo ten môj to ani nespomenul a keď som prišla za ním, tak mi tvrdil, že to nie je pravda, že to nie je z toho. Všetkým prajem len dobrých doktorov a doktorky!!!!!!
obdivujem autorkuclanku ako aj kazdu zenu ktora koji a aj seba
prveho syna som kojila 8,5mesiaca a dcerka uz ma 17mes, uz pracujem, ale vecer a v noci stale cekame…je to unavne, ale nadherne, uvedomujem si ze po odstaveni uz nikdy si nebudeme take blizke. bola som u sestry vo francuzsku a tam som si vypocula mnoho nazorov na to, ake zbytocne a pre zenu obmedzujuce je kojit, ved meńemoze jest co sa jej zachce, ani ist von sa zabavit kedy chce…malicka mala vtedy 4mes a ked som im povedala ako dlho som kojila syna, chytali sa za hlavu, ale verte nebol v tom obdiv, skor opovrhnutie. a keby vedeli ze malu kojim stale no tiu by mi dali..sestrina svagrina odstavila druhy den po porode vraj aj tak amju vsetci-ona aj starsie deti-alergiu na mlieko. no, lutujem ich a sestru vytaham za usi ak sa bude riadit podla ich zasad. nikto ma nepresvedci ze kojenie je zbytocne, mala este nebola chora, je utzasne mudra a inteligentna, uz je bez plienok(cez den). a syn je tiez vynikajuci ziak. takze drzim palce vsetkym odhodlanym maminam a KOJENIU ZDAR!!!
Nicky, nehadz vsetkych gynekologov do jedneho vreca. Ja som mala stastie na takeho, co mi urobil hematologicke testy, okrem inych aj na krv. zrazanlivost, krv. obraz a podobne. Urobil to iniciativne, sam od seba, samozrejme az potom, ked bolo vsetko OK mi predpisal HA.
Ak mes predsa nejaky problem, alebo sa Ti nieco nezda, treba sa opytat, ziadat, dat si veci vysvetlit. A okrem toho, ked je treba, ak taketo testy Ti po odber krvi moze dat urobit aj Tvoja obvodna lekarka.
Myslim, ze tych nasich spuntov dost podcenujeme. Mame obavy ako to dietatko odstavovanie zvladne, ale ono je uz natolko bystre, ze pokial ide o vaznu vec, tak s odstavovanim neprotestuje. Ja som to mala podobne. Dcera mala 2 a 1/4 a este som len zacala rozmyslat, ake to raz bude tazke bez mliecka (dovtedy cez den nic, lebo praca, ale v noci aj 5krat). Prisla ale tehotnost a komplikacie a zo dna na den som musela tiez odstavit. A cuduj sa svet, mala to zvladla bez protestov. A tyzden po tom sme mohli zrusit aj nocnu plienku.
Pre Mirenku: Hormonálna antikoncepcia fakt môže spôsobiť trombózu. Zažila som to tiež na vlastnej koži. Asi pred 4 rokmi som začala horšie vidieť na jedno oko a zistili mi, že mám veľmi hustú krv a začali sa mi kôli spomalenému prúdeniu krvi vytvárať v oku nové cievočky ktoré začali praskať- doktorka sa ma ako prvú otázku opýtala či beriem HAK a okamžite kázala vysadiť. Celé tehotenstvo som musela chodiť na pravidelné prehliadky a po pôrode som si musela ešte mesiac denno dene pichať inekcie na zriedenie krvi. A už tiež nemôžem brať nikdy HAK. Čítala som že jedno dievča v Anglicku tak prišlo o nohu. Ale ani jeden gynekológ Vám neurobí krvné testy na zrážanlivosť krvi.
Mám dojem, že trombóza sa v odozvách takmer nespomína.Tak závažná diagnóza!A pisateľka Eva Holla sa pýta, čo je na tomto článku úžasné?No minimálne to,že mamička s malinkým dieťaťom a ďalším ktoré nosí pod srdcom viac myslí na to ,aby svojim bábätkám dala mlieko,než aby sa strachovala o svoj život a prepadala strachu a beznádeji.Poznám mladú maminku,ktorá po pôrode svojho druhého dieťaťa dostala trombózu-popôrodná komplikácia .Pár dní po prepustení z pôrodnice jej opuchla pravá noha-mala ju o 17cm širšiu ako ľavú.Lieky na rozpúšťanie zrazenín nezabrali.Hospitalizovali ju,o novorodenca a súrodenca predškoláka sa starala rodina.O kojení mohla len snívať a otvorene,to bolo posledné čo ju trápilo.Bola v depresii,dve malé deti a jej šlo o život.Ak by sa zrazenina odtrhla a putovala cievou k srdcu,alebo pľúcam…Odvtedy uplynuli 3roky,maminka žije,ale Damoklov meč nad ňou údajne visí stále.
Autorke článku gratulujem k vytrvalosti dojčiť,k nezlomnej vôli a k schopnosti obetovať sa pre svoje deti.VEĽA ZDRAVIA-ostatné príde samé.
Eva Hollla – čo je na tom úžasné? celý článok je nádherne s citom napísaný, sála z neho ľudské teplo a láska k deťom, a je aj humorný – keď si predstavíš maminu ako sa nemôže pohnúť, lebo jej ušká sú dôležité pri zaspávaní syna…
Môžem Vám len závidieť, že ste vydržali tak dlho dojčiť svoje detičky. Problémy s odstavením mliečka nepoznám, pretože kým som dojčila synčeka, tak som si aj odstriekavala mliečko, ktoré potom vypil z fľaše. Nemal s tým problém, asi preto, lebo som používala aj klobúčik, na ktorý si zvykol (ale pil aj bez neho). Takže to mal podobné cumľu z fľaše. Ja som dojčila iba 6 týždňov, dostala som zápal prsníka, brala som lieky, ale lekár to podcenil, mal mi dať ešte jednu dávku, nemusela som sa ocitnúť v nemocnici, kde mi museli vybrať hnis – nasilu vytláčanie hnisu nepomohlo, tak po 48 hod,keď nezabrali anitbiotiká, mi museli spraviť drenáž a hnis vybrať. To by ma neodradilo, ale po 7 dňoch v nemocnici, keď už som si myslela, že je všetko v poriadku, som išla dostať ďalší zápal, tak hneď ráno ma prepustili z nemocnice a išla som k svojmu lekárovi, ktorý mi predpísal lieky na odstavenie mlieka. Povedal, že by som s tým mala stále problémy. Mlieko som stále mala, aj keď som doužívala tabletky, mohla som znovu začať dojčiť, ale malý bol už zvyknutý na fľašu, už nehľadal prsník, a mne sa moc nechcelo znovu dojčiť, pretože som si hneď predstavila, čo všetko som si vytrpela so zápalmi. Banujem, že som nebola silnejšia, mala som to skúsiť znovu. Našťastie Lukasko je stále zdravý, iba jeden krát mal chrípku a v lete bol chorý z tepla-bol dehydrovaný. Dlho sa nerád stískal, ale našťastie zabralo moje stále stískanie a túlenie a tešíme sa z každej chvíle, keď sme spolu,lebo chodím do práce
Nuž, čítam, že odstaviť sa dá naozaj rôzne. O uši … asi na tom niečo čarovné bude, lebo moje obe deti, najmä tá mladšia, si pred spaním, alebo pri únave chytí uši a drieme.
Zuzka, držím palce, aby si šťastne donosila a porodila.
Veľmi ti držím palce a hlavne nech ste nakoniec všetci zdraví. A je síce smutné, že z tak vážnych dôvodov ste sa museli prestať dojčiť, ale raz to aj tak muselo prísť.Ja som tiež dojčila a zároveň bola tehotná, ale vydržala som to as len do 11 týždňa tehotenstva a ochorela som na nejakú virózu, ale tak, že som mala pocit, že zomieram…Tri dni obrovské horúčky, bála som sa aj ísť k lekárovi, nakoniec mi dal len lokálne antibiotiká a ja som sa pomaličky, asi mesiac z tej choroby liečila. Nezvládla som aj nosiť a dojčiť druhé, aj keď by som bola chcela udržať mliečko pred moju chorú dcérku, ktorá veľmi iné mlieka nemohla, lebo mala silnú dietu a materské mlieko doslova naordinované. Nedalo sa inak….:-( Ale narodil sa mi zdravý chlapček a dcérka je na tom lepšie. Baby, nie je nad materské mlieko! A vysmievať sa niekomu, že do dvoch rokov dojčí nie je fér. Inak moja dcérka mala vtedy bez dvoch mesiacov 2 roky a teraz som už tiež synčeka dodojčila asi 3 týždne pred dovršením 2 rokov, takisto v mojej a vlastne aj jeho chorobe, ale tiež som si povedala, že už nastal ten čas a aj ja si po vyše 5 rokoch dojčenia a nosenia môžem trošku oddýchnuť.Aj keď priznám sa , že mi je za tým smutno, synček si občas ešte spomenie, hoci prešli už dva mesiace. My zase zaspávame tak, že drží moje dlhé vlasy v ruke, takže náhradu máme vynikajúcu…:-))))
Pekne
Ale nieco ma zaujalo, tu trombozu sposobila hormonalna antikoncepcia? Spravne som to pochopila?
Eva Hollla, ak mas deti, co im bolo jedno ci maju v ustach flasu alebo prsnik, si stastna zena. Mojim dvom detom som do ust nikdy nic take nedokazala vopchat, aj ked som sa pokusala…
čo je na tom článku úžasné? vzťah medzi mamkou a dieťaťom. Podať z flaše mliečko môže hockto,ale nakojiť len mama.
co je na tomto clanku taku uzasne, nebodaj kojenie, ved flasa to isty.
Velmi mily clanok. Ja pri svojom synovi, ma 9 mesiacov sluzim ndranom ako dudel. Nikedy je to mily, no niekedy mi to lezzie paradne na nervy.
Zuzka Tvoj článok ma normálne dojal. Prajem Ti ešte krásne tehotenstvo a krásne zdravé bábätko. Ja sama kojím už 8 mesiascov a dúfam, že vydržím čo najdlhšie.Tiež mi je drahý ten pocit blízkosti keď sa naša pricezná prisaje, ručičkami si drží prsník …
Veľmi milý článok. Ja som nekojila, neviem aké je to odúčanie. Vždy som ticho závidela švagrine, že si pri kojení malú tak pritúlila. Vtedy som si myslela, že práve tým sa zvýrazňuje láska medzi matkou a dieťaťom. Mala som zakázané pre zvyšovanie sa krvného tlaku pri obidvoch deťoch.