O pokryteckom kojení

Laura 28

Hádam neexistuje mama malého bábätka, ktorej by sa niekto nespýtal: „A kojíš?“ Žiaden ostych od zvedavcov, že vstupujú do intímnej zóny druhého, a na druhej strane sa len málokedy nájde mama, ktorá by sa obrnila: „A čo ťa do toho?“

Práve naopak, verejne proklamovať, že „sa kojíme“ je príležitosťou, kedy matka hrdo vypne hruď, lebo je sa čím chváliť. Je to in a trendy, „kojkať sa.“

shutterstock

Posadnuté kojením

Akoby nás mátala revolta voči generácii našich mám, ktoré sa hádam rad radom kolektívne dohodli, že už po troch mesiacoch majú „málo“ mlieka, „slabé“ je a pochabo nám zapchali ústa fľašou, z ktorej len tak tieklo sunarom ako potokom.

Radšej budovali socialistickú vlasť ako vzťah s vlastným dieťaťom, nedbali by ich hodiť cez palubu dnešné zaangažované mamičky. A pritom si nepriznajú, že aj ony sú iba matky ovplyvnené svojou dobou, dobou posadnutou kojením.

Každá doba má svoje „normy“

Pred trinástimi rokmi, keď sa mi narodil prvý syn, bolo moderné kojiť dieťa do prvých narodenín. Po tomto dátume akoby sa matky rad radom kolektívne dohodli, že rok stačilo, méta bola dosiahnutá, normy splnené, dieťa odstavené.

Ale zase sa doba pohla a s ňou sa pohla aj materská verejná mienka. Jeden rok života pre „kolektív“ už v súčasnosti nie je žiaden úctyhodný počin, časové harmonogramy sú out, in je „kojiť sa“ dlhodobo. Čím viac mesiacov visenia na prsníku môžeme pripočítať, tým lepšie. Nie, teraz som sa pomýlila: čím viac rokov visenia na prsníku môžeme pripočítať, tým lepšie.

Thinkstock

Umeláč na verejnosti je hanba

Pred trinástimi rokmi to chcelo odo mňa veľkú odvahu, aby som dieťa nakojila na verejnosti bez rozruchu. A dnes som celkom „mimo klubu,“ keď vonku vytiahnem fľašu.

Nie je to tak dávno, čo mi spoza chrbta dávali prednášku dve oduševnené mamičky, určite iba čistou náhodou rozprávali tak nahlas, aby mi ani omylom neušlo každé slovo: „Neviem si predstaviť, že by som prišla o tieto vzácne okamihy, keď sa kojíme a sme s dcérkou akoby prepojené… to puto medzi nami je neskutočné…“

Levitovali nad tým, že fľaša tento iný rozmer dať nemôže, na fľaši vzťah nevybudujete, je to iba obyčajná stravná jednotka, ale nie láska…

Iba prsník je láska

Aj takto sa na to možno dívať. Až kým sa vás nedotkne v živote ozajstný problém, ktorý vás prinúti celkom zmeniť optiku na vec. U mňa to bola autonehoda, s následkami ktorej sa vyrovnávam dodnes. Kým som ja bojovala o život, moja vtedy dvojmesačná dcéra nemala inú možnosť, iba zvyknúť si na neprítomnosť mamy. A na fľašu.

Ak dostanete šancu žiť, vzácne okamihy sú pre vás všetky. Môžu mi prázdne frázy o láske z prsníku rozprávať druhé mamičky nielen od boku, ja viem svoje. Nikdy som zo svojho dieťaťa nespustila zrak, kým som ho kŕmila, ani ono zo mňa, držím si ho v náručí a som tam s ním, duchom prítomná, vďačná za túto chvíľu. Lebo zajtra už byť nemusí…

Nikdy som pri kŕmení dieťaťa netelefonovala, ani nesurfovala na internete, nikdy som si nemusela sťahovať do čítačky elektronické knihy, len aby som nejako prežila nudu pri tom zdĺhavom prehĺtaní…

Thinkstock

Kojenie pre kojenie

Ruku na srdce, čo všetko robíte vy popri kojení (a ešte sa chválite, aké ste multifunkčné, čo všetko okrem kojenia zvládate a stíhate…mimochodom, len ďalší fenomén tejto doby).

Ak sa pri kojení nevenujete iba svojmu dieťaťu, od nekojacich mamičiek sa ničím neodlišujete, len používate prsník miesto fľašky, kŕmenie ako kŕmenie a váš postoj k nekojacim mamičkám, je čisto pokrytecký a falošný.

Takéto „kojenie pre kojenie“ svedčí iba o tom, že ste podstatu kojenia nikdy nepochopili a kojíte iba preto, že vás zastihla moderná vlna kojenia. Žiť v inej dobe, možno sťahujete prsia do korzetu a nevykojíte pre svoje dieťa ani kvapku.

Nikto nikdy nevie, aký dôvod má mamička, ktorá svoje dieťa nekojí. Ale je to jej privátna vec, intímna zóna, do ktorej by sa ostatní starať nemali. Ak sa staráte, ste to vy, komu unikajú vzácne chvíle vášho života pomedzi prsty. Zajtrajšok tu už byť nemusí…

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (162 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Myslim ze to vobec nie je debata o kojacich, ci nekojacich zenach. Je to o tolerantnych ci netolerantnych ludoch. Ja kojim uz druhe dieta, pri prvom som sa potrapila, druhe sa od prveho prisatia vedelo napit. Napriek tomu nemam nic proti umelemu mlieku nech uz je dovod pouzivania akykolvek. Preco by sa mala zena trapit bolestami, depresiami ak jej kojenie nejde? Alebo ked jednoducho nechce? A o pohodlnosti nekojacich by som pomlcala… Ja som dufala ze sa mi podari kojit lebo som prilis pohodlna a nechce sa mi v noci vstavat mlieko chystat

  2. Z článku čiší jediné poselství a to je: „Jsem zahořklá, že všichni okolo mě kojí a já bohužel nemohu, tak alespoň na všechny kojící matky naplivu.“ Bravo.

  3. Smutne na tom celom je, ze sa taketo clanky musia pisat. A ze je taka blba doba: ak robis nieco inak ako ja, tak ta odsudzujem. Kazdy vie, preco robi to, co robi, tak ako to robi. Ono je ine ak niekto sam chce radu. Ale stretnut taketo kravy, tak by si vypoculi…

  4. Ja kojim ale silou mocou zubami nehtami…mam epilepsiu kde je spanok a oddych najdolezitejsi a flasa by mi naozaj helfla pretoze by mohol v noci aspon raz zaskocit za mna manzel ale som presne ako v tomto clanku nutena a tlacena touto dobou tymto kojeneckym boomom a trendom kde nekojaca matka akokeby svoje dieta nikdy nemilovala alebo aspon nie rovnako ako kojaca…ja som si svoje prve dva mesiace dojcenia odskakala odrevala pretrpela…mam predcasniatko v porodnici po sekcii samozrejme na flasi ho drzali potom sa nevedel prisat a necuckal lebo furt len spinkal bol slabucky a stale spal mala som problem donho dostat flasu kazde tri hodiny nieto ho este prinutit aby si osvojil iny druh cucania z toho cudzieho cicka…potom som bola u troch laktacnych minula som na ne 200 eur potom som dostala kandidu teda kvasinky na prsia a vazospazmus prsia nenavyknute na kojenie boli z toho uplne strasne citlive bolave bradavky palili stipali rezali potom sme zistili ze zle saje tak sme mu dva krat boli dat rezat uzdicky v ustach a pod jazykom popritom vsetkom som kojila odsavala a prikladala a krmila umelym i mojim potom sme sa konecne rozkojili ale az moc laktacne do mna mylne hadzali bylinky vo velko ze mam malo mliwka preto zle saje ale ja som mala mlieka prebytok zacali sa mi prsia preplnovat zapalovat a stale som mala zablokovane mliekovody prsia tazke bolave ako dva granaty ktore idu prasknut a pritom maly malo pil tak si viete predstavit ale vsetkym tym utrpenim sme si presli a beriem to ako obetu svojmu synovi som priviazana doma na gauci pol dna vyzlecena do pasa a kojim a muz zehli umyva dlazky vari…vobec mi to takto nevyhovuje ale ked chcem predsa dat svojmu dietatu to najlepsie bol by hriech odstavit laktaciu ked mam mlieka pre celu ulicu a dat mu sunar…keby som nebola pod tym tlakom urcite sme na sunare uz davno.teraz bude leto a ja si neviem predstavit kojit na verejnosti takze budem sediet doma nevybehnem na kavu na pivko s kamoskami na nakupy na kupalisko…tie co maju flasu mozu ist hocikam a hocikedy aj to pivo si dat a su urcite vo vacsej pohode.

  5. Ani ja som nemala moznost kojit, zial aj napriek velkemu usiliu mna i laktacnej. Vdaka nadsenym maminkam som vsak bola na zrutenie z otazok ci kojim, lebo je to super, ci uz mam mlieko atd. Len matka ktora nekojila uz z akehokolvek dovodu vie, aka je v ociach kojacich nadsenkyn chudera. Ci uz je v tom odpor alebo lutost v stadiu globalneho problemu. A ano mile kojace, viete byt fest krute!

  6. Ach,jaj. . . Ja osobne som nekojila uz po dvoch tyzdnoch, lebo zapal prsnikov atdatd. . .a nikdy som sa nestretla stym ze by mi to niekto vycital, alebo by na mna pozeral cez prsty.. .ja si myslim , ze mama ,,kojička- nekojička“ aj tak svojedeturence lubime najviac ako sa da. smile

  7. Nezvyknem sa zapájať do takýchto diskusií (zväčša som len tichý pozorovateľ), ale musím povedať, že som rada, že konečne niekto napísal to čo cítime aj my „nesprávne“ nekojace mamičky. Po pol roku som musela nastúpiť do práce, lebo ako vieme z almužny rodičovského príspevku vyžije slušne asi máloktorá rodina, ak manžel práve nezarába tisíce. Snažila som sa svoje dieťa kojiť tak dlho ako to išlo ale po čase si malý povedal, že stačí a prešli sme na umelé mlieko. Necítila som to ako niečo nesprávne, až do momentu, kedy som po dlhšom čase vyšla medzi moje kamarátky, ktorých reakcia ma úprimne zaskočila. Bola som odsudzovaná, že som sa ani nesnažila a pozerali na mňa ako na nejakú „horšiu“ mamičku, pretože nekojím, nekupujem iba predražené biopotraviny a nechodím na kurzy „ako svoje dieťa nevychovávať“. Keď som s veľkým pocitom viny prišla domov a zamyslela som sa nad tým ako žijú ony, že muž vidí dieťa pol hodinku večer a cez víkendy (pričom my s mužom trávime s malým celé poobedia), dieťa im nezaspí skôr ako o 22:00, lebo oni sa chcú ráno vyspať po tom ako prekojili celú noc. Lebo ja som bola krkavčia matka a naučila som môjho syna samozaspávaniu, som si vlastne uvedomila že nie je dôležité to čo si o nás myslia druhí ale to ako sme my so svojím životom spokojní vo vnútri, že môj syn je večne usmiate spokojné dieťa, ktoré zároveň poslúcha a rešpektuje svojich rodičov. Mnoho matiek v poslednom čase len číta a číta a číta kopec náučných článkov a „nekomerčných literatúr“ a zabúda pritom na to, čo má každá žena v sebe a najlepšie vie vycítiť čo je pre jej dieťa najlepšie. Netreba sa vôbec riadiť odporúčaniami ostatných ale tým čo mi hovorí materinský pud.. či už je to kojiť alebo nekojiť….

  8. Mňa mama kojila, napriek socialistickým trendom, dlhodobo, a mám alergiu…., môjho mladšieho brata prestala kojit veľmi skoro, lebo musel ist do nemocnice a vtedy tam mamy nemohli ani s kojencom, proste jej ho vzali z rúk a poslali ju preč, tak kojit prestala.

    Brat nemá žiadnu alergiu zwinker

     

    Podobne moje dve deti – obe som kojila dlhodobo, napriek všetkým tým kecom od pediatričky, od gynekológa, od svokry, od okoloidúcich a všetkých čo sa starajú do druhých. A robila som to preto, lebo to bolo najpohodlnejšie riešenie. Aj na verejnosti, keď som chcela na chvílu vypadnúť z domáceho väzenia materskej dovolenky zwinker

    A na tých, čo na mňa čumeli som občas možno aj vyplazila jazyk.

    A moje strašie dieťa má alergiu, a mladšie nie.

     

    A vyčitam si stále, čo som preboha urobila zle, …

     

    Keby sa mi stalo niečo tak hrozné ako autorke článku, tiež by som to brala ako veľkú krivdu, podobne ako množstvo mamičiek, ktorým zabránia v kojení už na začiatku v pôrodnici, lebo netušia, že tam sa treba hádať, aby vám dali vaše vlasnté dieťa, a aby ho neučili piť z fľaše. Naopak čakajú, že im niekto vysvetlí ako kojiť a pomôže.

     

    Tak buďme radi, všetky tie, ktorým sa nám to podarilo. A neodsudzujme tie, ktorým nie, však za to nemôžu.

  9. Celkom nechapem tvoj postoj. Na jednej strane sa citis byt dotknuta ako tebou kojace matky opovrhuju,ale na druhej strane opovrhujes ty nimi az tak,ze ta to prinutilo napisat takyto utocny prispevok. Skusme sa radsej drzat toho co kazda matka citi a pokial siahaju jej moznosti. Nech sa kazdy zaujima o seba a svoje dieta. Myslim si ze nikoho nemusi trapit ci ty kojis alebo nie, mas na to vazne dovody a preto riesit tu mienku ostatnych je zbytocne. Ja osobne dcerku kojim a nemienim s tym prestat az kym sa sama neodstavi. A co sa tyka tvojich vysoko ironickych nazorov na tebou nazyvane „kojkanie“ a vyrazy ako su „in“ ci „trendy“- pri tejto teme urcite niesu na mieste. Skus si precitat nejaku nekomercnu literaturu alebo sa len zamysli nad tym, ze nic z toho co priroda vytvorila nebolo zbytocne. Nikto by sa nemal navazat do nasich mam pretoze nekojili skor do skveleho marketingu firiem vyrabajucich umele vyzivy, ktore ich presvedcili spolu s pediatrami ze to co ponukaju svojim detom je zbytocne, nedostatocne a ich susene kravske mlieko je lepsie. Zi a nechaj zit. Prepac ale prispevok takehoto typu ma asi taku hodnotu ako reci tych o ktorych pises. Tolko moj nazor.

  10. Rozhodne clanok podpisany silnou emociou,ktora ma donutila ozvat sa,ale len celkom strucne.Nemyslim si,ze je kojenie trendy a pripada mi smiesne i necitlive vobec tak osobnu vec spajat s modou,ibaze by matky boli tak mimo Zivot a teda in v trendoch,co je v dnesnej dobe ale i dost mozne…tak nech kazda mamka lubi dieta i seba a robi dla citu.vsetko dobre!

  11. Članok už iba nadpisom začina pokrytecky a tieź mam z neho pocit,že si s nim autorka lieci svoju minulost s stratu a ak sa jej naozaj dotklo,co povedali nejake 2 nezname zeny,tak jej odkazujem,nech si viac zacne vazit svoje rozhodnutia a samu seba 😉 a z druhych si nic nerobi! Ja dojcim uz 15 mes. a je to to NAJkrajsie co s mojim syncekom.zazivam!!! Niekedy mam slzu na krajicku od radosti co sa nanho neviem vynadivat a niekedy mam popri zapnuty mob.a vybavujem si svoje.Viem rozlisit kedy sa dojcime a kedy sa potrebuje len rychlo napit.Mier! 😉

    1. A Ty si rovnako, ba ešte viac pokrytecká ako táto pani Laura, keď si neodpustíš poznámky o tom ako je kojenie Tvojho dieťaťa to najkrajšie na svete a tie ďalšie keci ja nevravím, že to nie je krásne, ale keď som po dlhom boji prišla o mlieko, tak viem, že sa aj tak s dieťaťom dajú zažiť krásne chvíle, dokonca aj krajšie ako dojčenie ako vidím, tak máloktorá dojčiaca matka dokáže pochopiť matky, ktoré dojčiť nemôžu a presne o tom tento článok je Mier :*

  12. Laura, ja Ti dakujem za Tvoje svedectvo

     

    patrim medzi tie mamky co koja dlhsie – cez dva roky kazde dietatko som zatial kojila a priznavam ze mi je luto ked vidim mamicku davajucu umele mliecko s flaskou, je mi luto tej situacie, lebo som presvedcena, ze kojit je najlepsia moznost

     

    ale uvedomujem si, ze nie kazdy chce alebo si moze tuto moznost zvolit, myslim, ze som sa uz naucila neodsudzovat a ani neposudzovat, poznam viacero pribehov babatiek a ich mamin s flaskou, mnohe su o neodstatu informacii a podpory, mnohe o rozhodnuti zien z dovodov, ktore sa mne mozu zdat byt mozno aj povrchne ci nerozumne (ale respektujem, ze kazdy sme iny a zijeme svoj zivot podla svojich slobodnych rozhodnuti, nemam pravo ockavat a uz vobec nie vyzadovat, aby druhi robili co ja povazujem za spravne)

    a mnohe priehy su plne uprimnej tuzby a snahy, ktore sa neskoncili uspesnym dojcenim – a tieto mamky si obzvlast vazim, hlavne ak sa napriek tomuto sklamaniu i nadalej snazia hladat co mozu urobit pre svoje babatko,ako posilnit vzajomny vztah, ked hormony ktore sa vyplavuju pri normalnom kojeni sa teraz vyplavovat nemozu

     

    mne sa Tvoj clanok paci tym, ze hovoris ako to robis ty a nevadi mi ani zrkadlo, ktore si nastavila aj mne o tom kolko pozornosti venujem svojmu dietatku pri kojeni a priznavam, niekedy minimalnu, inokedy plnu, tak ako vladzem, vnimam akurat potrebne pre drobceka a prijatelne pre mna a necitim sa byt ani lepsia ani horsia matka ako tie co to robia inak

     

    vdaka za Tvoj pohlad, pribeh a prajem Ti vsetko dobre

  13. Aj ja som svoje deti dojčila a nie preto, že je to „in“ ale preto, že to bolo pohodlnejšie a hlavne lacnejšie ako kupovať umelé mlieko. Malá sa mi sama odstavila na desať mesiacov a malý na osemnásť. A zažila som aj popraskané bradavky aj zápaly prsníka a to pri druhom dieťati….a áno som za dojčenie, lebo je to pre deti lepšie, ale tiež si myslím, že by sa s tým nemalo preháňať…už keď dieťa nastupuje do školy isto nepotrebuje materské mlieko. Je to ale každého osobná vec a dnes majú ľudia tendenciu každého odsudzovať pokiaľ nerobí niečo podľa ich predstáv, takže chápem prečo tento článok autorka napísala…materinská láska sa nedá odmerať počtom dojčení ani ničím podobným…

  14. Podpora a súhlas z mojej strany, Laura. Tiez to vnímam rovnako, tiez sme mali nejaké problémy s kojenim a veci okolo toho…a kojenie to bohužiaľ nevyriešilo… A mimochodom tiez som bola kojena len 3 mesiace a ani to nenarušilo vztah s mojou mamou ani nie som alergicka na nic ani obezna ani menej inteligentna nez moji dlho kojeni rovesníci…

    Veľa pozitivnej energie prajem

  15. Vseobecne si myslim, ze skor je chyba v tolerancii. Aj tento clanok je napisany v podobnom netolerantnom duchu.

    Ja som mamina, ktora dojci babo ale mam kamaratky, ktore k tomu nemaju vztah, tak sa ani nepokusali pripadne zakratko skoncili s dojcenim. Je to ich vec, ich dieta, kazdy ma dovody ake ma a nikto by nemal tieto veci robit proti svojej voli (aj dojcit aj nedojcit).

    Pri dojceni vsak nejde iba o to spojenie matky a dietata ale je to hlavne najvhodnejsia strava pre babatko. Samozrejme ked sa neda, tak aj umele mliecko musi byt.

    Moju starsiu dceru som dojcila dva roky a hoci som ju verejne nedojcila tak pri mojich kladnych odpovediach na otazky ci este dojcim som sa stretla s nepochopenim a narazkami typu ze by som uz s tym mala prestat, ved to je nechutne a podobne. Nechutne to nebolo, bol to nas cas pre seba, nas priestor, dcera to mala rada, ja tiez, krmila som ju iba doma kde nas nikto nepozoroval tak som nikoho nepohorsovala…a predsa sa do nas ludia starali.

     

    Este autorke clanku odkazujem….dat nadpis clanku „O pokryteckom kojeni“ je velmi hnusne. Nic nie je cierno-biele, aj dojcenie vie byt otrava (ale ovela castejsie je to vyhoda) ale napisat, ze zeny ktore dojcia su pokrytecke??? …namiesto toho aby ste boli rada, ze ste pri svojom dietati a vytesovala sa z toho, tak mate potrebu toto napisat do sveta? Tymto clankom ste urobili presne to iste co tie dve mamicky v clanku…dali ste sa presne na ich uroven ak nie este nizsie.

     

    Nehadzte vsetkych do jedneho vrecia. Kazdy sme iny, tak sa prosim tolerujme, respektujme a nezhadzujme jeden druheho.

  16. Milá Laura,

    tento tvoj článok skôr chápem ako výkrik ľútosti, že ti autonehoda vzala možnosť svoje dieťatko kojiť. Ale ako si správne napísala nemôžeš zato a svoje dieťatko pri kŕmení z fľaše rovnako držíš vo svojom teplom náručí, tisneš si ho k prsiam a že mu dávaš umelé mlieko?, to bolo vymyslené práve na takéto príležitosti. Každá žena má iný príbeh a preto je nepekné, že na základe dvoch bezduchých mamičiek hádžeš všetky kojacie ženy do jedného vreca. Čo sa týka odporúčaní – z medicínských kníh som sa dozvedela, že sa odporúča kojiť aspoň 6. mesiacov – nikde som sa nedočítala o 1 roku (fóra nečítam pretože poväčšine niesú podložené vedecky overenými faktami) Pravdou však je, že kojenie je in hlavne kvôli lekárskej osvete, kde sa snažia doktori poukázať nato, že materské mlieko je to najcennejšie, čo môžte svojmu novorodencovi dopriať, ale samozrejme, že netlačia na mamičky, u ktorých je jasné, že to nejde zo zdravotných dôvodov. Skôr sa snažia presvedčiť matky, ktoré odmietajú kojiť z čisto sebeckých dôvodov. Lekár, ktorý „vynašiel“ umelú detskú výživu sa vyjadril, že keby vedel ako to odstaví kojenie niektorých žien, tak by tak v živote neurobil. Vtedy, ale myslel na svojich malých pacientov na novorodeneckom oddelení, ktorí ostali bez mám, alebo boli siroty. Nato bola umelá detská výživa pôvodne vynájdená, mala byť poslednou možnou alternatívou, keď všetky možnosti resp. nemožnosti kojenia zlyhajú. Tiež som sa stretala s otázkou: „Ešte kojíte?“, na moju odpoveď áno, keď mal syn 8mesiacov, moja bývala spolužiačka neveriaco pokrútila hlavou a opýtala sa ma: „Nebojíš sa, že ti ostanú ovysnuté prsia?“

    Rozumieš? Kvôli takým ženám je tu táto osveta – aby neodoberali svojim deťom dôležité živiny, minerálne látky, imunitné látky a mnoho mnoho iných dôležitých látok, ktoré žiadne umelé mlieko nenahradí!

    Tiež nemáš pravdu o našich mamách – tá moja ma kojila 9 mesiacov – žiadne tri. A možno aj vďaka tomu hoci mám 30 rokov netrpím žiadnymi alergiami.

    Takže nie je namieste odsudzovať niečo také prirodzené ako je ľudstvo staré, lebo materské mlieko tu bolo oveľa skôr ako umelé. a zasa tiež nie je na mieste odsudzovať, ženy ktoré kojiť nemôžu z rôznych dôvodov, hoci sa o t veľmi, veľmi snažili. Ak už odsudzovať tak tie, ktoré tak robia z čisto sebeckých dôvodov, ale nato tiež nemáme právo, lebo je to čisto ich vec, ich záležitosť a ak ich preto niekto bude odsudzovať, tak to budú práve ich deti.

    A čo sa týka kojenia na verejnosti – to už musíme nechať na danú ženu či je natoľko odvážna, ja som nebola ….

  17. Mila laura…plne s tebou suhlasim…v dnesnej dobe ked zena nekoji tak sa povazuje za nezodpovednu matku….ja z polovice kojim v bolestiach…ked podam z flase tak sa s laskou a v klude pozeram na svoje babatko ako ked v bolesti zatinam zuby….naozaj je to blaznovstvo s tymto kojenim teraz Eek

  18. Mám presne opačnú skúsenosť. A nie len u mamičiek, ale aj u pediatrov. Ktorí sa na dojčenie tiež pozerajú ako na moderný trend a vôbec nechápu jeho dôležitosť. Keby radšej viac študovali a nedávali hlúpe informácie. Takisto poznám mamičky ktoré absolvovali operácie, a po 2 týždňoch sa znova rozdojčili a dojčia sa dodnes. Nie je problém ani rozdojčiť mamičku, ktorá si dieťatko adoptuje. A nie je na mieste hopvoriť o módnych trendoch, ak je to niečo takéto dôležité. Jednoducho mlieko umelé a materské je obrovský rozdiel, či sa to niekomu páči alebo nie. Množstvo imunitných látok sa nedá nahradiť ničím iným, žiadnym potravinovým doplnkom. A práve dojčiace mamičky potrebujú podporu, pretože sa často stretávajú s problémami, na ktoré im málokto môže dať odpovede, ani v televízií, či v knihách nenájdu také cenné skúsenosti či pozorovania, ohľadne dojčenia, dlhodobého dojčenia, správania sa dojčeného dieťaťa . V žiadnom seriály som nevidela jednu matku dojčiť- všade sú fľaše a cumle. Preto je len dobre, že sa o tom toľko hovorí, aj keď to sa zdá len mamičkám, ktoré majú traumu z nedojčenia, pretože výsledky štúdií hovoria, že ani 40 percent mamičiek nedojčí po 4 mesiaci, po roku už ani nehovorím, biedne percentá … Takže kde sú tie mamičky, ktoré akože sa ukazujú a nasilu dojčia ? tých pár ? a vám vadia ? vadí vám, že v noci nespia, nepohnú sa od dieťaťa do troch rokov veku ba i viac a prekonávajú zastaralé názory okolia a bojujú s pediatrami odchovanými na kongresoch výrobcov umelých mliek , so zápalmi, štrajkami ? KeĎ žijeme v spoločnosti, ktorá dokáže akceptovať nahé prsia na reklamách a sporodeté osoby na každom kroku, ešte aj cez detské rozprávky, ale keď nejaké dojčiaca matka ide nachovať svoje dieťa, tak znechutene odvracajú hlavu ? Toto je skôr na rozpravu s psychológom, ak cítite vinu a tieto veci sa vás dotýkajú, ste na to precitlivená. Dobre viete, že za to nemôžte. Ale ak by ste sa skontaktovali s laktačnou poradkyňou, je možné že by ste dojčenie obnovili. Ale to jedine v tom prípade, ak vám na tom naozaj záleží.

  19. Tak autorka tohto clanku je pekne mimo… ziadna dlhodobo dojciaca matka to nerobi preto,ze je to „in“… zato vacsina neodjciacich matiek nedojci z lenivosti a pohodlnosti… prinos tohto clanku =0

    1. Anna Nova, kde beries istotu, ze ziadna kojaca matka to nerobi preto, ze je to IN. POznam niekolko takych, čo si kojenim liečia svoje traumy. Decko by sa davno odstavilo, ale tlacia do neho mlieko ešte na zápise do školy … a trhajú perká, kolko mesiacov ktorá kojila.
      najlepsie 2 – 3 deti sučasne, ofotit sa a dat sa na fejsbuuuk, ako sti to rkasne uzivame.
      Nic proti kojeniu, sama som moje deti kojila a myslim, ze pomerne dlho. Ale moja skusenost hovori, ze je pomerne vela zien, ktore koja preto, aby nevypadli z kojacej partie …

    2. Milá Anna Nova, neprajem nikomu nič zlé, ale Tebe by som s radosťou dopriala zažiť to, čo niektoré matky, ktoré dojčiť chcú, ale nemôžu. Dojčenie, resp. nedojčenie má veľa faktorov, prečo to nejde. Niektorým ženám to proste nejde, alebo zažijú niečo, prečo prídu o mlieko. Netušíš koľko žien sa snaží neprísť o mlieko, chodia k ním laktačné poradkyne, pchajú do seba hocijaký hnus, ktorý má rozbehnúť laktáciu a aj tak to nejde. Čo sa Tvojho názoru, že niektoré matky nedojčia z pohodlnosti a lenivosti, tak sa musím len zasmiať. Zdá sa Ti preváranie vody, chladenie vody, počítanie odmeriek a to aj v noci, keď žena ani poriadne nevidí na oči pohodlnejšie ako vytiahnuť „cecok“, v niektorých prípadoch sa ani len nepostaviť z postele, len sa otočiť k dieťaťu a strčiť mu prsník do úst? Porozmýšlaj nad tým, či sú nedojčiace matky až také pohodlné a lenivé

    3. Súhlasím. Sú matky, ktoré prestanú kojiť z pohodlnosti. Povedia: mám slabé mlieko, mám malo mlieka,… Ale skutočný dôvod je ten, že deti na UM lepšie spia a nebudia sa niekoľkokrát za noc (väčšinou). Takže v tomto sú pohodlné. Máloktorá matka dieťaťa na UM vstáva niekoľkokrát za noc aby pripravila mlieko. Nedojčene deti prespia celú noc už v 3.mesiaci možno v 6.mesiaci. Samozrejme sa s tym nezabudnú pochváliť a mňa polutovať, že malý spí s nami a že sa určite nevyspim.
      A ďalší dôvod je ten, že fľašu s mliekom vie dať dieťaťu aj otec alebo babka a oni si môžu užívať.
      Poznám také mamičky čo si našli dôvod na to aby nekojili, len aby nemuseli v noci vstávať alebo si mohli užívať. Netvrdím že svoje deti nemiluju alebo že sa im nevenujú, len proste nie sú nastavené v hlave na kojenie. A žiaľ v niektorých prípadoch je dieťa pre nich nutnosť lebo už všetci majú a aj nám by sa patrilo.
      Nikoho neodsudzujem a každý nech si robí podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
      Staršieho som kojila 17 mesiacov, teraz mám 10 mesačného a stále kojim. Na verejnosti som kojila minimálne a keď potrebujem syna nakojiť vonku, mimo domu, nájdem si súkromie, nepotrebujem sa tým chváliť.

  20. To co je za clanok? Kazda mam predsa koji tak, ako to citi. Ako niekto podlieha modnym trendom pred vlastnou intuiciou, tak mi je toho cloveka velmi luto. Rolleyes

  21. Podla mna sa neda dlhodobo dojcit len kvoli tomu ze je to in. S takouto motivaciou by som to vzdala uz pri prvom strajku.

    Mrzi ma, ked niekto s pohrdanim pozera na nekojace matky a tiez ma mrzi ak su kojace matky trnom v oku.

    Robit osvetu okolo dojcenia vsak nie je pohrdanie…

  22. Milá Laura,

     

    dlhodobé dojčenie by malo byť normou, žiaľ, nie je (50% ich nie je dojčených už v 6. mesiaci). Samozrejme, existujú dôvody, kedy ženy dojčiť nemôžu, avšak často nedojčia pre problémy, ktoré sa vyriešiť dajú, ale vzdajú to, pretože nie sú dostatočne podporené, a to aj napriek tomu, že – ako tvrdíš, dojčenie je v móde. Nie je. A už vôbec nie dlhodobé dojčenie. Na matku dojčiacu dlhšie než povinný rok sa ľudia často pozerajú podobne ako na tú, ktorá dojčila len dva mesiace.

     

    Zostáva mi záhadou, čo malo byť zmyslom tvojho článku, pretože o objektivite v ňom nie je ani stopy. Keby pointa bola v tom, že všetky ženy-matky chceme pre svoje deti to najlepšie, či už dojčíme, alebo nie, vedela by som ho akceptovať. Takto vyznieva, bohužiaľ, len ako liečenie si vlastnej bolesti zo situácie, v ktorej si sa ocitla.

  23. Milá Laura,

    vďaka, za takýto pohľad na vec. Rada by som Ti podala ruku, takto na diaľku Ti aspoň vyjadrujem obdiv ako to zvladaš. A nielen za to, aj za to, že si takto vedela vyjadriť svoj názor medzi dvoma „večne do seba strkajúcimi“ tábormi mamičiek. Všetko dobré, M.

Pridaj komentár