Zo životaVaše príbehy

Panenstvo

 Ahoj, tu je Lexi!   08.11.2005   91

Bum, a je to tu. Byť v pätnástich rokoch pannou je podľa najnovších informácií, servírovaných nášmu dorastu, absolútny trapas.

Panenstvo je vraj v druhom ročníku strednej školy  totálne na obtiaž a že keď chce baba oň prísť, nemôže to byť s jej chalanom, lebo by sa neuveriteľne strápnila.

Shutterstock

 

A vôbec najhoršie je, ak dotyčná osoba zostane poslednou pannou v triede – tým sa načisto spoločensky odrovná. Predpokladám, že pri tomto tempe spolužiačky pre istotu začínajú so sexom už ku koncu piatej triedy – veď na to, aby neskončili na nelichotivom poslednom mieste im zostávajú necelé štyri roky.

Na tieto múdrosti sa dokonca predávajú aj lístky – skutočný príbeh o nešťastnej pätnástke, ktorej v ceste k vysnívanému prvému rande s vysnívaným idolom stojí iba jediná prekážka – a síce jej vlastné, doposiaľ prítomné panenstvo.

A tak si hovorím, našťastie Juniorka má pätnásť až pozajtra, takže dúfam, že dovtedy svoje takmer celotýždenné vreckové minie rozumnejším spôsobom.

Ešte donedávna pritom mali moje deti vo veciach intímneho života úplne jasno. Keď sa narodil Krpček, Juniorka s Malou sklamane skonštatovali, že plánovaná tretia sestra sa nekoná a konzultovali spolu možnosť, či ešte nejaké dieťa do našej rodiny pribudne.

Výsledok rokovaní ich nepotešil: veľmi správne usúdili, že z novej sestry pravdepodobne nebude nič, lebo “tatko nemá žiadne brucho a mama, tá je taká zničená, že nové dieťa nevyrodí“. O možnosti, že by si nejaké bábätko obstarali postupne samé, nepadla vtedy ani zmienka.

Byť mamou onoho dievčaťa z filmového príbehu, ktorý momentálne beží v našich kinách, moje ilúzie o výchove by sa rozplynuli ako keď kýchnete do plechovky s kakaom. Vždy som si totiž myslela, že normálne dievčatá s rozumnou výchovou pred svojím prvým naozajstným veľkým rande v pätnástich riešia úplne iné veci.

Napríklad ako neobliať svojho idola kolou a nezblajznúť svoju polovicu pizze skôr než on. Prípadne, ak je to prvé rande naslepo po niekoľkých týždňoch četovania na nete, ako utiecť skôr než sa ten vyrážkovaný mastný ôsmak, ktorý sa na čete vydával za šarmantného vysokoškoláka priblíži na menej ako tri metre.

Alebo ako nájsť zaujímavú tému tak, aby na rande nezavládlo ticho ako vo vyľudnenej márnici. Či ako po prvom rande dosiahnuť, aby nasledovalo aj druhé.

Pokiaľ ma moja starecká pamäť neklame, jedna pieseň od Elánu je práve o prvom rande. Keď tak o nej dnes premýšľam, želám si, aby moje dievčatá prežívali tie svoje prvé chvíle presne tak, ako sa to v nej spieva: 

„Ulica je krásny dom

vstúpme doň

Už ti pískam pod oknom

signál známy len nám dvom

Čaká Ťa priateľ strom, hrad a dóm

Svet zázračný, nám núka sny,

tak snívajme ich s ním

 

Prvé hriechy, vôňa viechy

s jarnou tmou

Prvé rande, úspech v bande a básne pod lampou

Prvé lásky, hudba z pásky, bozky v tmách

Správna póza kráľov korza

a prázdno vo vreckách.

 

Myslím, že sa s dievčatami porozprávame o tom, že vôbec nie je hanba čakať na tú pravú chvíľu a na toho pravého muža. Hoci aj dlhšie, než je to medzi kamoškami obvyklé.

Že iba jediný raz môže dievča obetovať svoju výnimočnosť, a tak by to malo byť s pocitom absolútnej dôvery a lásky.

A že trápne je niečo úplne, ale úplne iné.

Mám na to ešte posledný deň.

Lexi.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 10 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Dominika1993 napísané 20.12.2015 08:33

Váš komentár zwinker ahojte mam taku otazku... Som smojim priatelom 4-roky a necitim sa bit stastna aj ked potom tuzim neustale mu hovorim ze nech si ma viac vsima a hovori mi pekne slova .... A on proste zareaguje tak ze mi povie neries somariny .... Prosim poradte mi co mam robit...

Ivka.E napísané 22.02.2012 18:10

Ja som ho stratila ... v 18 a bolo to naozaj úžasne ... môj prvý a sme spolu do teraz a aj to vyzerá zatiaľ že aj budeme smile

Lucka napísané 15.12.2007 19:40

Take pekne pribehy.Ja som o pannenstvo prisla s mojim prvým priatelom.Bola som velmi zamilovana a on to zneuzil.Ked som zaspala chrbtom k nemu tak mi ho tam dal tak silno ze som sa az zobudila ale uz bolo neskoro,znasilnil ma.Nikto o tom nevie.Od toho okamihu sa mi rozpadavaju vsetky vztahy koli sexu.Chcela by som sex ale nemozem na ten zazitok zabudnut.

radka napísané 20.01.2006 02:59

neviem,ale preco tu nepisu aj normalne baby,co stratili panenestvo napr.v 21 rokoch,potom presli viacerymi vztahmi a nakoniec si nasli trvaleho partnera.Ja som teraz v 8 mes.tehot.a s priatelom zijeme v zahranici 5 rokov.Brat sa tak skoro nebudeme,najprv musime prejst prvymi tazkymi rokmi vychovy deti.Mozno neskor.predtym som spala s 3 inymi chlapcami a nelutujem.mam viac skusenosti....

Luba napísané 09.12.2005 23:22

inak môjho manžela Ježiš po "obrátení" vyliečil z niekoľkoročnej závislosti na marihuane, takže zázraky sa dejú aj dnes.

luba napísané 09.12.2005 23:19

ahoj, prepáč, že sa ozývam tak neskoro, až teraz som sa sem kukla, (ach, ja zaneprázdnená mamina smile) tak sa pokúsim odpovedať naq atvoju otázku:"čo znamená -obrátili sme sa- ?" ja som bola veriaca už aj pred tým, dodržiavala som niekedy niektoré prikázania, v nedeľu som chodila do kostola a pred skúškami som sa modlila, iank moja viera nejaký výrazný vplyv na môj život nemala, nijako som sa neodlišovala od neveriaceho človeka, aj keď ma to občas trápilo, potom som bola na jednom víkendovom kurze-dostala som ho ako darček k promóciám od kamošky, a zrazu som tam začala cítiť, že Boh ma veľmi veľmi miluje, že som sa sem nenarodila náhodne, ale bol to Boží plán, On ma tu chcel, ...začala som cítiť, že Ježiš je blízko pri mne, je môj priateľ, chce pre mňa to najlepšie, zomrel kvôli mne ... rozhodla som sa, že podriadim svoj život Bohu, že sa chem aspoň trošičku podobať Ježišovi, teda byť kresťanom naozaj (kresťan znamená ako Kristus). No a potom sa môj život zmenil, prestala som sa prispôsobovať kdekomu, prestala som sa snažiť, aby som sa každému zapáčila, skončilo moje rekreačné fajčenie... Boh ma potom pekne rozmaznával, vymodlila som si dobrú prácu podľa mojich predstáv, perfektné bývanie, krásny pestrý život obklopená kamarátmi a nakoniec aj môjho drahého manžela a ako bonus k tomu dve perfektné babizne (2 r, 6 m).

Asi tak, ono sa to samozrejme veľmi ťažko opisuje, je to veľmi hlboký vnútorný zážitok, možno tie slová znejú banálne napísané, ale tak to bolo.

denisa/ksichta napísané 07.12.2005 15:44

Precitala som si tieto prispevky a nemam z nich pocit silackych reci z rochodov ako si to naznacila. Pokial som dobre pochopila, tak sa baby netrapia nad tym, ze neprisli o panenstvo so svojim terajsim muzom alebo ze prisli on pred svatbou. Rozchod vzdy boli ci uz jedneho alebo druheho. Ale preco ma ma boliet ze som s nim prisla o panenstvo a nevzali sme sa? To je dolezite len pre veriacich. Ja osobne nepocitujem ziadnu vinu, ze si ma manzel nebral ako pannu. Ani ja som nebola jeho prva. A uprimne nikdy sme sa nad tym nepozastavili. Stare lasky a milovania su uz len minulostou a tak to aj ostane.

Lucia napísané 06.12.2005 10:50

Jasne ze rozchod boli, ale ked clovek stretne niekoho noveho tak nema dovod vracat sa do minulosti. Ludia sa rozchadzaju roznymi sposobmi. Ja som sa napr. odstahovala do inej krajiny a postupne zistila ze vstah niekolko rokov na dialku udrzat nemozem a ani nechcem a tak moj vstah skoncil nenapadne, bez slz, bez velkych citov. Toto ale nie je message pre Lexinu dceru:-)) Ja som totiz bola DOSPELA. Ked ma clovek 16 tak to vo väcsine pripadov konci placom a depresiou.

ksichta/dagmar napísané 05.12.2005 20:58

No, veď práve. Ja som z niektorých vyjadrení v diskusii ten pocit nemala. Mala som dojem, že mnohé baby to vnímajú akože to je O.K. Źe na čo sa nad tým zamýšľať. A práve o to ide. Ak trošku neanalyzujeme minulosť a nepoučíme sa z nej, nôžeme ísť dopredu, chápeš? Ty si mi tu v jednom príspevku vyčítala, že neverím v životaschopnosť lásky, ale zrejme sme sa nepochopili. Tu nejde o životaschopnosť lásky, alebo o to, že môžeme, alebo smieme milovať iba raz. Ide o zraňovanie seba samých. Pre mňa prestup z páno A na pána B vôbec nebol jednoduchý. Hoci bol jednoznačný a nič neľutujem. Možno to bolo nutné, lebo bez prestupu by som niektoré veci nikdy nepochopila a nedocenila. Ja neviem...., čo by bolo keby.....

dagmar/ksichta napísané 02.12.2005 20:29

Ksichta, ved to o com pises s takou obavou a opatrnostou sa stalo aj tebe. Namiesto pana A mas pana B - a nerobi to z teba lahkomyslenu zenu, ani silacke vyjadrovanie nemas. Preco ho teda pripisovat inym? Kto sa vyjadruje ze rozchod neboli a ze vsetko je vzdy cisty rez?

Zuzi napísané 01.12.2005 07:51

Ksichta, ono sa extremy najdu na obidvoch stranach. Silacke reci na jednej a zarytost na druhej strane... u niektorych.

Kazda to mozeme citit inac. Niektora je pannou do svadby, ina nie... ale stastna moze byt kazda z nich a nelutovat to, co urobila.

ksichta napísané 30.11.2005 22:21

silácke reči. Bud´sa tým nikd ynijako veľmi nezaoberali a tvrdia, že všetko je O.K, alebo už zabudli. Podľa mňa každy rozchod bolí a čím zájde vzťah ďalej tým to bolí viac a to aj vtom prípade, že sa to týka osoby, ktorá opúšťa a nemiluje - je to každopádne nepríjemné. Preto sa mi nezdájú reči typu - ke´d mi niekto nevyhovuje nediskutujem a idem preč, trošku prehnané, lebo také jednoduché to zas nie je ( a nemám na mysli nijaký strach zo samoty). Iste pre niekoho možno nemá význam čakať do svadby, lebo svadbu ako takú chápe iba ako formálny akt. Ale každý musí uznať, že ak sa mi stane , že sa mi zapáči pán A a po pár mesiacoch sa mu "oddám", potom však príde pán B, ktorý je ešte lepší, mám problém..... Kto mi však zaručí, že pán B je skutočne taký super, ako sa mi javí na začiatku, alebo , že po tom, čo s ním budem mať prípadne aj nejaké deti sa nezjaví aj nejaký pán C a ten bude úplne najsamfasa? :-). Práve o tomto je to. Počkať a vybrať si podľ možnosti to najlepšie. Aby som potom nemusela " prestupovať" a znášať svoju ale aj partnerovu traumu. Pretože tu nejde o to, že je to nejaký hriech, ale o to, že to môže zraniť - aj vás aj vašich blízkych. Iste tarz budete namietať, že to by sme nemohli mať nijaké lásky, lebo sú zákonite spojené s rozchodmi a tak, aby sme netrpeli rozchodmi, žime v kláštore :-). Ale to už každý uzná by bol zase priveľký extrém.

ksichta napísané 30.11.2005 22:05

Baby, ja to neberiem tiež tak úplne dogamticky a určite tu nechcem tvrdiť, že milovať sa dá len raz v živote. Iste, že vzťah je do istej miery nepredvítateľný a človek sa jednoducho môže zmeniť. Ja si proste myslím, že by sme sa mali aspoň snažiť. A úplne súhlasím s tým, čo píše Zuzi - ke´d to dvojica tak cíti. Ja som to kedysi takto necítila - bol asom veľká rebelka. Nemôžem povedať, že by som sa nejako bolestivo popálila. Môj prvý vzťah nebol bezhlavý, trval 5 rokov a ja som mala pocit, že je to ten pravý ale pravdupovedaic náš čas sme trávili veselými zábavkami a trvalo pomerne dlho kým sme si uvedomili, že každý máme inú predstavu o šťastí, tak som z toho vycúvala. Až následne som si uvedomila, že názor o panenstve má niečo do seba. Je to však veľmi ťažké a nie každý to zvládne. Mne osobne sa to nepodarilo. Priznám sa, že ma to nejakú dobu dosť zaujímalo a hľadala som odpovede, nikto mi však nevedel patrične vysvetliť prečo to nie je správne, nuž som to chápala ako náboženskú dogmu . Až časom som niektoré veci pochopila. Nebol to následok nijakého sklamania, ani nič také zo dňa na deň, bol to dôsledok hľadania. Dlhodobejšieho hľadania. Priznám sa, už dosť dlho som sa touto otázkou vôbec nezaoberala a primela ma k tomu táto diskusia. Iste, že tu zohráva úlohu aj náboženstvo. Necítim sa byť nijaká prehnaná bigótna kresťanka a bol aby som nerada, keby to tu vyznelo tak, že sa nad niekým pohoršujem, lebo to tak nie je. Mám iba pocit, že mnohé baby tu v diskusii majú príliš

Zuzi/Dagmar napísané 30.11.2005 07:59

:-))))))))))))))))))))))))))))))))))))

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 21:23

Dik, Zuzi. Myslim si, ze sme sa dopracovali k vycerpavajucej odpovedi na otazku co nastolila Lexi.

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 21:23

Dik, Zuzi. Myslim si, ze sme sa dopracovali k vycerpavajucej odpovedi na otazku co nastolila Lexi.

Zuzi napísané 29.11.2005 10:07

Dagmar, ved ja viem, ja s tebou suhlasim! :-))

Pre mna cakat neznamena cakat na toho jedineho a potom si buchat hlavu o stenu. Cakat pre mna znamena nevrhat sa do sexu v patnastich alebo na prvom rande... alebo cosi podobne.

Takze ano, mozem sa zalubit viackrat, mozem sa zmylit, mozem partnera zmenit a nemusi to znamenat nezodpovednost...

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 09:41

Este stale meliem o tom!.....Takze "pockat so sexom" moze platit 1, 2, ..viac krat.... Nemoze sa clovek zalubit 2 a viac razy? Pripadne nemoze sa stat, ze sa proste "zmylim" v 1-om partnerovi a zistim, ze si s niekym rozumiem viac a on so mnou? Vzdy sa nedaju predvidat vsetky scenare zivota aj napriek opatrnosti- ako sa napr. partner sprava pocas materstva, ako je ochotny travi volny cas a pod.

Zuzi napísané 29.11.2005 08:08

Ksichta, tak s tymto suhlasim. Su dvojice, ktore maju vztah postaveny na sexe. A ked nadsenie vyprcha, hladaju inde. O tomto si aj ja myslim, ze je to nezodpovedne a ze pockat nie je chybou. Len pod "pockat" nerozumiem pockat do svadby, ale pockat, kym budem mat pocit, ze je vztah zrely. Suhlasim, ze mladi ludia su casto nezodpovedni v otazke sexu, ale nemyslim si, ze treba ist do extremu a cakat do svadby. Ak to dvojica tak citi, prosim. A ak nie, pokial ide o kvalitny vztah dvoch zrelych a dospelych ludi, preco nie... Takze Dagmar, snad to bude odpoved aj pre teba.

dagmar/ksichta, zuzi napísané 29.11.2005 01:01

Zaujima ma, co si o tomto myslite: Myslim si, ze rada o "odopreni sexu" nema svoje opodstatnenie a istu vseobecnu platnost ako maju rady typu: "daj si pozor na pohlav. choroby", ci "daj si pozor na chalana, ktory zbierka vrubky o pocte dievcat ktore pretiahol". Aku dokazatelnu hodnotu ma rada o prospesnosti odriekania si sexu v zmysle ze ak sa jej budem drzat, budem mat lepsiu sancu na vytvorenie partnerskeho vztahu? Kde su jej hranice? Co ak sa teda odohodlam vyspat sa s chalanom, lebo vo vsetkom "ma u mna zelenu", aj ja u neho; ale nasledne spoznam dalsieho muza, ktory ma u mna nielen zelenu, ale dokonca nieco navyse, nejaky uplne extra faktor, ktory zial ten prvy nema. Nikdy predtym som si to nevedela predstavit, ale zistujem ze ho chcem viac ako toho prveho! Takze co som v tomto pripade vyriesila s odopieranim prveho sexu? Asi malo co, podla mna.

ksichta/zuzi napísané 28.11.2005 22:14

Ono je to možno o tom, že tie dvojice, ktoré sú spolu kvôli sexu to do nejakého dlhodobého manželstva niekedy ani nedotiahnú. V tom máš pravdu, na sexe sa dlhodobý vzťah budovať nedá. Priznám sa ani ja nepoznám manželskú dvojicu, ktorá je spolu len kvôli sexu. Poznám však partnerské dvojice, ktoré držia pokope práve kvôli sexu, a keď to počiatočné nadšenie vyprchá a nemá to mať pevný základ, tak sa rozídu a skúšajú hľadať vzrušenie niekde inde. Pravdupovedaic už sa mi veľmi nechce diskutovať na túto tému. K určitým uzáverom sa asi každý dopracuje sám, nedá sa to ovplyvniť nejakou anonymnou diskusiou na internte, závisí to hlavne od toho, s čím všetkým sa v živote stretneš. Bezohľadu na akékoľvek iné argumenty mi však z celej diskusie vychádza to, že trošku počkať s prvým sexom nikomu nezaškodí, vyhneme sa pohlavným chorobám, ohováraniu, onálepkovaniu aj citovému zraneniu. a myslím si, že to už stojí za to, trošku si odoprieť.

Lucia napísané 28.11.2005 10:19

Osobne si myslim ze to ze mal clovek viacero partnerov, resp. zacal skoro so sexualnym zivotom, nema ziaden dopad na kvalitu manzelstva, pokial vo vstahu nehra rolu nejake nabozenske presvedcenie.

Ak by som ale chcela svoju pubertalnu dceru pred niecim varovat tak by to bolo pred pohlavnymi chorobami a pubertakmi ktori sa vyspia s dievcatom a potom o tom rozpravaju celej skole (lebo pravda je taka ze VSETCI pubertaci sa s tymito vecami zdoveruju kamosom a potom je uz len otazkou casu ako sa to dostane na verejnost), o tom ake jednoduche je ziskat si povest k**** a ake tazke je zbavit sa toho oznackovania...Ked som chodila koncom 90-tych rokov na strednu skolu ja, tak sa tiez viedli silacke reci o sexe, lenze tie dve baby ktore ozaj v druhom rocniku zacali spavat s chalanmi, boli odrazu povazovane za stetky a uz nikdy sa toho oznackovania v nasom meste nezbavili.

Zuzi napísané 28.11.2005 08:22

Ksichta, pochopila som, ze tvrdis, ze tam, kde vztah nefunguje a zotrvava len kvoli sexu, je to najcastejsie preto, ze zacali prilis skoro... Zle som pochopila?

Poznam dost manzelskych dvojic s problemami, ale ziadnu taku, ktora je spolu len kvoli sexu. Tak tazko tvoje tvrdenie posudim.


Ja musim suhlasit s poslednym prispevkom od Dagmar. Myslim, ze dvojica, ktora si nerozumie, tazko bude mat dobry sex. Mam pocit, ze dlhodobych manzelstiev, ktore su spolu uz len kvoli sexu, je zufalo malo. Viac nefungujucich manzelstiev je takych, ktore su spolu len kvoli strachu. Najcastejsie zo strachu "co ak ostanem sam/-a".

dagmar napísané 26.11.2005 14:01

Ksichta, tolko som na Teba nemienila utocit ako si to pocitila. Ta 2-osoba j.c ma trocha vseobecnejsi charakter. Prepac. Avsak, ten vyborny sex asi tazko budu mat spolu ludia, ktori ziju pod jednou strechou len zo zotrvacnosti. Asi tazko odhodia take bremeno a s chuti sa budu jeden druhemu v posteli radovat. Okrem toho, co je na tom, ze sa dvojice nezhodnu uplne vo vsetkom? Aj to ich praveze moze drzat pokope, nie len ked vzdy chodia jeden za druhym v stope.

ksichta/zuzi napísané 25.11.2005 21:12

Tvrdila som niekde, že ak ľudia začnú so sexom skoro, zákonite to spôsobí že ich manželstvo nebude fungovať a bude založené na sexe? Už sa toho tak preboha nedrž. Ja nie som nijaký odporca sexu a môže ma jedine tešiť, že sú dvojice, ktorým to funguje, aj keď nemuselo. Ja totiž hovorím o tom, že sa to môže stať a to riziko je pri takomto správaní väčšie. A je úplne jedno, či ľudia ostávajú spolu kvôli sexu, Bohu alebo rodinnému domu, keď tam jednoducho nie je poriadny základ, nikdy ten vzťah nebude mať kvalitu. AK niekomu stačí dobrý sex a pritom si partnera neváži, nudí sa s ním, je do neho závislý alebo má z neho strach, prosím nech zotrváva v takom vzťahu. Sex dokáže prekryť mnohé nedostatky a keď sa s ním začne priskoro jednoducho nemáme šancu ani čas spoznávať podstatu. To je môj názor a dovolím si tvrdiť, že má dokonca aj svoju logiku. Čo povieš? smile.

Adka napísané 25.11.2005 14:30

Chcem len poznamenat, ze aj v dnesnej dobe su este vztahy, kedy sex je az po svadbe. Ja som sa vydavala len nedavno a to som uz mala po 25ke. A aj pre mna a aj pre manzela to bolo po svadbe po prvy krat a nelutujeme. Ja by som sa mu ani nevedela pozriet do oci, keby som prvy "zazitok" mala s niekym inym. (nepoznali sme sa chvilu - poznali sme sa viac ako 4 roky !)

Filmy a clanky podobneho typu ma hnevaju len s ohladom na to, ze ked raz budem mat dceru, tak bude tazke vysvetit jej, ze svetonazor (a sexonazor), ktory sa jej odvsadial ponuka vobec nie je spravny.

My mame asi "stastie", ze sme boli vychovavani za "sociku", kedy bolo vsetko "tabu", aspon sme sa neskazili....

Len tolko.

Zuzi napísané 25.11.2005 08:01

Aha, Ksichta, tak to s tebou nesuhlasim. Ludia mozu zotrvavat vo vztahoch, ktore nefunguju (funguje len sex alebo nieco ine a zvysok nie.. ) z roznych dovodov, rozhodne to nebude len ten dovod, ze zacali so sexom skoro. Poznam rodinu, kde dvaja ostavaju spolu len kvoli strachu z boha, slubili si predsa vernost... pritom ich vztah vobec nefunguje.

ksichta/dagmar napísané 24.11.2005 22:58

Prepáč Dagmar, ale ty si úplne mimo. Zjavne si nečítala, celú diskusiu. Nehraj sa prosím na psychologičku a nesnaž sa analyzovať moje predošlé vzťahy, lebo si sa teda netrafila vôbec. Píšem o svojich pocitoch, nikoho neodsudzujem za to, či šiel do manželstva ako panic a panna, alebo nie (to by som sa totiž musela odsúdiť aj ja sama) a už vôbec netúžim po tom, aby tu niekto uvažoval o mojej dôvere , čo nedôvere voči mužom ( o tom napokon nemôžeš mať ani šajnu). Mám skvelého muža, náš vzťah je super, nie sme nijako zaťažení minulosťou, užívame si život, tešíme sa z neho a iba proste ma napadlo nad touto vecou trochu uvažovať, Zaujímali ma pocity druhých báb a vôbec ma nazujíma tvoj trochu ujetý názor!. Pre Zuzi -Áno, presne to chcem povedať a nie všetko musí vždy zodpovedať logike. Ľudia zotrvávajú v rôznych vzťahoch napriek tomu, že to hraničí s akoukoľvek logikou.

dagmar napísané 24.11.2005 11:41

Ksichta, vzdy lepsie pre nich ak ich spolu drzi dobry sex ako velky rodinny dom.! Maju urcite vacsiu sancu prezit.

Zuzi napísané 24.11.2005 07:46

Ksichta, tym chces akoze povedat, ze dovodom, ze niektore dvojice ostavaju spolu len kvoli dobremu sexu, je rychle vhupnutie? Tak to by ma nenapadlo a ani nevidim tu logiku. Navyse si myslim, ze je ovela viac dlhorocnych dvojic, kde sex nefunguje prave najlepsie ako tych, kde sex je to jedine skvele.

ksichta napísané 23.11.2005 22:04

Nemyslela som to s tým "šliapnutím vedľa" nijako hanlivo a ani si nemyslím, že muži na to majú väčšie právo ako ženy. V žiadnom prípade nikoho neodsudzujem a priznám sa, že ani ja to až tak veľmi neanalyzujem, akoby s a to mohlo zdať. Ide akurát o to, že je to témou diskusie, tak ma to prinútilo trochu viac sa nad tým zamyslieť. Súhlasím s názorom, že tu zohráva svoju úlohu aj viera a presvedčenie. Možno aj niektoré nezdary majú v živote svoj význam, lebo nás prinútia rozpoznať pravé kvality. Bohužiaľ, niekedy sa musíme učiť na vlastnej koži. Možno ešte jedna malá poznámka na zamyslenie: poznám dvojice, ktoré drží pokope iba dobrý sex. Možno im to tak vyhovuje. Nemôže sa stať, že kvôli potešeniu z dobrého sexu ostávajú ľudia v neperspektívnych vzťahoch, pretože nevidia to, čo je naozaj dôležité? Nemôže byť práve toto záludnosť toho rýchleho vhupnutia?

dagmar /ksichta napísané 23.11.2005 21:50

Ksichta, "sliapnutie vedla" musi zistit len ten clovek ktory sa takto zacne citit a vnimat jeho partnersky vztah ako zataz. V tom vyzname ako si ho pouzila ma v sebe skor spolocenske odsudenie nez realny pohlad. Vztah ma vyznam len ked jeden druheho nejako obohacujeme a zlepsujeme jeho zivot (obohacovanie nevylucuje sebaobetovanie). Tam nie je miesto na rozladenie ohladom byvalych vztahov partnera, ved to by som nemohla verit bud nikomu alebo vyhradne mladym panicom? Ten Tvoj pocit nedovery sa da vysvetlit bud tak, ze nemas skusenost vo vztahu s muzom ktory nebol panic, pripadne si prezila vztah s muzom, ktory nebol uplne von z minuleho vztahu, alebo to nie je nic viac a nic menej ako nauceny pocit krivdy a viny ak nevyjde partnersky vztah na 1-y krat. Nemusim dodat ze je ziveny v kulturno-nabozenskom prostredi, ci v rodine ktora vyznava moralku zalozenu na rodinnej cesti. Proste ludia chcu vidiet len to, co posilnuje vieru v ich vlastnu moralku, v zmysle "Ja som vydata a bola som panna, len nasa kategoria je bez uhony a preto moze odsudzovat ". Aky je rozdiel medzi muzom s ktorym najdem stastie v prvom vztahu a medzi muzom, s ktorym najdem stastie po jeho ci mojom predchadzajucom nevydarenom vztahu. Je tam snad podozrenie ze ten druhy skonci nevyhnutne fiaskom? Myslis si, ze taki partneri su ako 2-nd hand kabat, ze sa uz sexualne a dusevne opotrebovali a ich vztah je tymto limitovany? Ludska laska je ovelazivotaschopnesia ako sa odvazujes pripustit.

EvaZ napísané 23.11.2005 18:35

Tak to tu citam a este som nenasla to, co chcem napisat ja. Pre mna je ovela dolezitejsie, aby som pre muza, ktoreho som si vzalôa za manzela a zalozila s nim rodinu, bola jeho POSLEDNOU, radsej nez jeho prvou a samozrejme aj naopak, nech on je mojim POSLEDNYM radsej nez prvym. (Viem, ze sa to nevylucuje)

calien napísané 23.11.2005 11:11

Nemôžem si pomôcť, ale nie je výraz "šliapnuť vedľa" trochu silný.:( Keď neikoho milujem a chcem našu lásku naplniť, tak vopred nekalkulujem s možnosťou ani, že sa vezmeme, ani že sa rozideme. Ja by som sa neodvážila označiť ani jednu ženu, ktora mala viac sexuálnych partnerov pred manželstvom za niekoho, kto šľapol vedľa. Niekto žiaľ nema vo vzťahoch šťastie a nie je to jeho osobná chyba, a to plati rovnako pre ženy ako aj pre mužov. A prečo je v našej spoločnosti stále iný meter na mužov, kde sa predmanželské sexuálne skúsenosti berú ako niečo samozrejmé?

Martina z MT a m napísané 23.11.2005 10:58

Ksichta,
obcas mi napadlo, ci a co by bolo ine, keby som "neslapla vedla"... musim povedat, ze z celej uvahy vzide pre mna nakoniec jedno velke pozitivum, ze si mozem na zaklade preziteho povedat "moj muz je pre mna skvely milenec" ;-)

Malo by to v sebe iste caro, keby som si mohla povedat, ze moj manzel bol moj prvy a jediny, ale rozhodne som teraz spokojna, ked viem, akeho sikovneho ;-) chlapa mam doma.

Apropo: teraz si uvedomujem, ze vlastne neviem, ci sa panenstvom tu v diskusii mysli iba neporuseny hymen (=panenska blana) al. uplna sexualna neskusenost...
Kde je hranica, co je este mala=panenska sexualna skusenost a co je uz velka?
Bozky, pohladenie tvare, sije, prs, bokov...pritisnutie tiel v hlbokom objati, odhalene, ci zahalene tela... kde je ta hranica, kedy si moze clovek este povedat "este som panic/panna".
V urcitom ohlade bol aj moj manzel pre mna prvym a jedinym!...

Evča/Ksichta napísané 23.11.2005 10:11

Nemyslím si, že som "šliapla vedľa". S mojím prvým to bola veľká láska a trvala dosť. ale ja som mala iné ciele, než len rodiť a skákať okolo detí. To som však zabudla pri našom zaľúbení oznámiť vopred smile a tak sa po čase naše cesty rozišli.
Aj teraz s mužom občas riešime protichodné názory, no už máme podstatne viac skúseností než pred 10 rokmi a vieme si veci vyriešiť aj bez toho, aby sme sa rozišli.
Ale ak by som mala čakať s darovaním panenstva do veku, ked si budem istá, že fakt mám dosť rozumu, dosť skúseností, viem sa na vec pozrieť objektívne a podobné úvahy, neviem, či by som vôbec niekedy poznala muža, musela by som sa stať mníškou.
Takže ja sa naozaj k minulosti nevraciam - ale nezavrhujem ju-, i tak ju nezmením, môžem len porozprávať svojim deťom a poradiť im.

Lucia napísané 22.11.2005 23:20

Ksichta, o tom "slapnuti vedla" ako si to pekne nazvala:-) Moj manzel si ma bral ked mal 33 a predomnou mal niekolko vstahov. Ja som pred nim mala dva. Porozpravali sme si o tom, nikdy sme to nebrali ako nieco vynimocne, patri to do historie, boli to vstahy ktore z roznych dovodov nevysli i ked mozno na zaciatku to vyzeralo tak ze prave ten byvaly je "ten pravy". Nikdy ma nenapadlo analyzovat to, alebo vidiet to ako problem. Mozno to bude tym ze zijem v zahranici a ze ani jeden z nas nie je praktizujuci veriaci, i ked obaja verime v Boha.

ksichta napísané 22.11.2005 22:12

Súhlasím s tým, že by mi asi dosť vadilo, keby môj partner po mne rezolútne vyžadoval panenstvo. Myslím si, že tu ani tak nejde o vyhovenie parnerovi ako o môj vnútorný pocit. Predošlé sexuálne vzťahy jednoducho môžu narušiť rovnováhu. Je to asi individuálne, pretože niekomu to až tak nevadí a berie to ako minulosť, niečo , čo bolo a už sa k tomu nevracia. Vo mne osobne to vyvoláva zvlášten zmiešané pocity a nie je mi to nijako príjemné. Nevnímam to nijako sentimentálne, ale jednoducho mi to berie vnútorný kľud. Nie že by som sa tým nejako extra zaoberala. Iste manželstvo nie je len o panenstve, ale aj o vzájomnej dôvere a úprimnosti a predčasná strata panenstva nemusí spôsobiť skazu manželstva ale zbytočne zraňuje človeka, ktorý šliapol vedľa. Mnoho báb tu píše o tom, že panenstvo stratili so svojim manželom. Mňa by celkom zaujímalo, ako konkrétne to vnímajú baby, ktoré "šliapli vedľa" a prvýkrát to bolo s niekým iným. Je to naozaj tak vpohode, ako to píšete? Nikdy to nijako nezrovnávate, nevynárajú sa nejaké nepríjemné pripomenutia v súvislosti s niečim.... ? celkom by ma zaujímali úprimné odpovede, nie len silácke reči.

dagmar napísané 22.11.2005 18:47

Miriam, sebadarovanie je unikatne medzi kazdymi 2-mi ludmi ktori sa maju radi. A nemusi to byt nevyhnutne premiera pre obidvoch. Sebectvo je len jedna z mnoha negativnych charakteristik ktora moze pokazit ludsky vztah, aj tych co sa brali ako panici aj tych co nie. Sebeckost je vsak aj ziaduca vlastnost- bez nej by sme si neboli schopni vybrat a uprednostit objekt nasej lasky pred druhymi. Len velkemu sebcovi by vadilo ze jeho partnr/ka nie je z principu panna./panic. Darovanie panenstva praveze nehra podstatnu ulohu vo vztahu ak je clovek (patner) nesebecky.

miriam napísané 21.11.2005 10:44

V mojom ponimani je sebadarovanie opak sebectva. Tak som to myslela. Tiez suhlasim, ze obeta ako ustupok len kvoli druhemu moze priniest ubijajuci a sebaznicujucu pocit. Ani u nas by to tak nefungovalo, keby sme sa len navzajom prisposobovali. O to nejde. Ale o to, aby sme robili, co je OBJEKTIVNE spravne, nielen to, o com si jeden mysli, ze je dobre. To by bol absurdny kolotoc, v ktorom by vyhral ten, kto si lepsie vie presadit to svoje. Ale ako poznat, co je OBJEKTIVNE dobre? Aj v otazke panenstva, od ktorej sa odvija tato debata?

Evča napísané 21.11.2005 10:09

Viem, že svojho partnera bezhranične ľúbim, napriek tomu nemám pocit, že sa niečomu obetujem, som spokojná a šťastná.
Obetovať sa v mojom ponímaní znamená urobiť niečo, s čím nesúhlasím, hoci viem, že to môže priniesť krásny výsledok. No ja nezvyknem dlhodobo robiť veci, s ktorými nesúhlasím. Neviem si predstaviť, že by som celý svoj život niekomu len obetovala. Ja chcem mať pocit, že ja bez obetovania viem byť spokojná a šťastná robiť aj iným mojich blízkych šťastnými. Také šťastie a radosť je podľa mňa oveľa úprimnejšia a väčšia, ked je obojstranná, nie ked má len jeden úžitok a druhému zostane dobrý pocit z toho, že sa obetoval.
Takýto prístup je podľa mňa sebazničujúci a ubíjajúci a často to vidím na starších manželoch, kde roky celé manželstvo navonok krásne fungovalo a po 30 rokoch ideálneho spolužitia žena zistí, že sa len obetovala a nič dobré jej to neprinieslo.
<f"red">Viac ako panenstvo vo vzťahu (manželskom) je úprimnosť.

Hanka napísané 20.11.2005 22:54

Uplne sa stotoznujem s nazorom Lexi. Ked som ucila, bola som sokovana, ked sa mi moje 15-rocne gymnazistky uprimne priznali so sexualnymi skusenostami. Ja som sa v 15.vodila za ruku, chodili sme do kina a citala som si popritom Valkove basne. Vzdy bolo pre mna nepredstavitelne mat sex s chlapcom len tak. Je to to najvacsie odovzdanie sa, hlboke a silne vnutorne splynutie. Hoci sme s manzelom necakali do svadby, som stastna, ze bol jedinym muzom v mojom zivote.

ksichta napísané 20.11.2005 21:08

pre Adiku - podľa mňa je toto dosť extrémny prípad a myslím, že aj keby spolu žili len "nadivokoô prebiehalo by to presne rovnako. Neopustíš niekoho, koho ľúbiš len preto, že vám nefunguje sex. Budete sa snažiť, až kým to buď neklapne, alebo vás to neprestane baviť. Hoci som veriaca, nebrala by som to tak, že kesťania majú patent na to ako si preduchovniť sex a mať ho kvalitnejší ako iní. ktosi tu už spomenul, že : je to v tvojej hlave" a stým sa absolútne stotožňujem. Kvalita sexu, najmä zo strany ženy vo veľkej miery závisí od jej vnútorného naladenia. Kresťania sa možno líšia tým, že svadbu nechápu iba ako formalitu, ale neičo trvalé a panenstvo pre nich nie je púha sentimentalita. Možno je tu väčšia snaha udržať vzťah aj počas väčšej krízy, možno si dôslednejšie hľadajú trvalého partenra, lebo vedia, že druhá svadba (v kostole) už nebude. Iste každý môže šľapnúť vedľa a súhlasím, že ak má byť manželstvo deštruktívne a všetci v ňom majú trpieť, tak by sa to naozaj nemalo siliť. Myslím, že ľudia majú právo robiť chyby a môže sa to ľahko stať. horšie sú také ľahkovážne skoky do vzťahov a neustále nové a nové svadbenie.

dagmar/miriam napísané 20.11.2005 17:06

Miriam, k tomu stadu samcov a samiciek- no aj tak sa da vidiet ludstvo z biolgickej stranky, a patrite tam aj vy dvaja. Neoznacuj prosim Ta nas "nepanicov" pred sobasom za sexuchtive tvory ktore nevedia kedy maju dost!.Existuje zivot vo dvojici pred a niekedy aj po manzelstve (z roznych dovodov), a Wojtylov princip sa tam da uplatnit. Ja sa nezastavam predajneho sexu alebo plytkosti a kratkodobosti vztahov. Ak to niekto robi, je tam urcita psychicka nerovnovaha.Ja konkretne som velmi lubila prveho muza, ale po 10-ich rokoch som si uvedomila, ze uz nemam viac energie na to aby vztah fungoval v nas prospech aj v dcerin. Tak som sa s nim rozviedla s cistym svedomim ze uz sa neda z mojich ludskych ani z nebeskych moznosti nic urobit (v kratkosti utekal z domu, pil, zabaval sa, nechal nas hladne). To vsetko kvoli jeho zlemu detstvu ktore zanechalo stopy na jeho osobnosti. Vzdy som sa snazila aby s nim dcera nestratila kontakt a bolo to velmi tazke a pre niektorych ludi nepochopitelne snazenie. Ale vyplatilo sa to a asi po 5-ich rokoch od rozvodu sme obidvaja spokojni, dokonca on sa velmi zlepsil. Najhlavnejsie je, ze je tam otcovsky vztah s dcerou.Viem, ze on nedokaze zit so zenou a mat partnerku "ako ini", pretoze mu to nedovoli jeho psychika. Aku hodnotu by v tejto zivotnej skusenosti malo hrat moje panenstvo mi nie je jasne. Bolo by to pre mna este horsie, keby som bola ortodoxna veriaca. Myslim si, ze som podala najlepsi vykon ako som mohla aj z Wojtylovho aj bozieho princip

Miriam napísané 20.11.2005 15:42

Dostaveme sa tu k viacerym otazkam, a kazda je na dlhsiu debatu. Ak nie je rozdiel medzi spravanim dvoch ludi pred manzelstvom a v nom, naco vlastne manzelstvo je? Podla niektorych tu prezentovanych nazorov mi to pripada potom tak, ze najlepsie by bolo zit ako v stade samcekovia a samicky (prepacte za vyraz), nech si to kazdy vyskusa s kym chce, nech sa nemusi viazat... Alebo co je vlastne laska? Podla filozofa Wojtylu mierou lasky je miera sebadarovania. Obeta, darovanie sa pre druheho, chciet dobro druhemu nezistne... stavaju sa tieto pojmy uz cudzimi v dnesnej dobe. Od toho by som odvijala aj odpoved na otazku, ci mozu veriaci cisti a td. prezit neuspokojenie v sex. oblasti. Ano, mozu. . Sex povazujem za odraz vztahu manzelov. Sex je znamenim vylucneho vzajomneho odovzdania sa manzelov. A to, co sa zda nevyhodou, je paradoxne vyhodou - kde by to ini vzdali, ti, ktori chcu byt verni slovu, ktore si dali, problemy nevzdavaju, ale ich riesia. Verim, ze kazdy problem ma riesenie, ak nam ide o cloveka, o jeho dobro a nie iba o seba. A este na margo tychto problemov: ked vidime, ake dosledky nam priniesla sex. revolucia vo vztahoch - ludia nie su stastnejsi, rodiny nie su stabilnejsie a deti nemaju zabezpecene prostredie pre harmonicky rozvoj... pohlavne choroby, umelymi hormonami naruseny reprodukcny system a zdrav. problemy... interrupcie... nic nam to nehovori?

Adika napísané 20.11.2005 09:53

Len taká poznámka na okraj – je super vidieť, že aj ľudia vstupujúci do manželstva „čistí“ sú v ňom následne spokojní, všetko úžasne funguje, majú rodinu aj vieru atď. Ja však chcem pripojiť iný príbeh, a nie je v mojej praxi ojedinelý. Ona svojho manžela spoznala na strednej, chodili spolu do ukončenia vysokej, obaja silne veriaci, s krásnymi plánmi vstupovala ako panna do bielych šiat. Následne sa niekoľkokrát pokúšali „naplniť manželstvo“, nikdy sa im to nepodarilo. Jednoducho muž to nezvládal, dokonca po nejakom roku alebo dvoch si ona dala chirurgicky odstrániť panenstvo, či to nepomôže, aby nemal pocit že jej ublíži. No, príbeh trvá 10 rokov, on sa uzavrel do seba, hoci ona je komunikatívna, veľmi sa snaží situáciu riešiť, dokonca navštevuje psychológa. Túži však po deťoch (asi ako každá žena) a momentálne uvažuje nad rozvodom, lebo zo vzťahu už vyprchalo všetko – ani sa nerozprávajú. Viete si predstaviť, aká je to ťažké pre veriacu ženu takto rozmýšľať.

Nehovorím, že to mali skúsiť pred svadbou, ale chcem, aby ste vedeli, že mnoho párov navonok funkčných je zvnútra rozožieraných neskúsenosťou, ktorá pramení aj z hanblivosti, stretu viery v duchovno a telesných „poznatkov“. Pre tých ľudí je to vlastne životná katastrofa.

Lucia napísané 19.11.2005 21:45

Mila Martina, chcem ti napisat nasu skusenost. S mojim manzelom sme nezili spolu pred svadbou, ani sme nemali intimne dotyky, bozky atd. Vzali sme sa ako panna a panic. Po svadbe sa ziadny postelovy boom nekonal. Prirodzene, ved sme to nikdy pred tym neskusali. ALE! Mozem povedat, ze sa to stale vylepsovalo a vylepsuje. Viem, ze ma moj manzel miluje a ked sa milujeme nejde mu LEN o seba, ale chce, aby som bola stastna JA. Je to uzasny pocit. Milovanie sa zacina v Tvojej hlave. Krestania maju tu vyhodu, ze milovanie mozu prezivat aj duchovne, nielen fyzicky a citovo. Duchovny rozmer je v milovani uzasny. Myslim, ze krestanstvo nezakryva nedostatky v sexe, ale ich odkryva a Boh chce, aby sme boli skutocne stastni! Ved On to vsetko vymyslel pre nas. Ak mame s manzelom dobre milovanie, odrazi sa to aj navonok a naopak. Ktory muz sa uspokoji s "priemernym" sexom a s neuspokojenou vlastnou zenou? (Len egoista.)

Moja rada, ako si vybrat spravneho manzela je, nespat s nim. Po intimnom styku sa caro vytraca, muz straca zaujem a to nevravim len ako krestanka, ale poznam mnozstvo parov, ktore su spolu uz vlastne iba kvol tomu, ze su partnerovi cimsi zaviazany (tento pocit maju hlavne zeny), ze mu dali az prilis vela. Sex jednoznacne patri do manzelstva! Hovorim to aj preto, lebo o "cistej laske" som sa dozvedela az v 19-tich a dovtedy som si presla kadejakymi nazormi a dokonca som mala v plane aj stratit panenstvo. Dnes som stastna, ze pri mne stali vsetci anjeli a strazili ma.

dagmar napísané 18.11.2005 14:33

Martina, neviem ake konkretne sexualne problemy ci nespokojnost mas na mysli. Myslim si, ze je to velmi komplexna zalezitost. Ak sa mi nepaci sex s partnerom a nelepsi sa to, potom je to vseobecnejsieho razu a nevyhnutne sa to odrazi na vztahu k partnerovi, nastane patranie po pricinach atd. Napr. ak partner bol v detstve sexualne zneuzivany, bude mat odpor k sexu; a ak mi o tom nepovedal, tak ja budem ronit slzy a mysliet si ze ma nema rad. Otazne je, ci sa s tym obidvaja dostatocne vysporiadame. Ak sme sa zobrali ako panici a slubili si vernost po hrob, tak je to bud peklo na dlhe roky, alebo jeden z manzelov urobi ustupok a v mene katolickej tradicie prezije zivot vedla partnera; zatialco ak by zili "na divoko", mali by sancu na rozmyslanie o rozchode. Myslim si, ze sobas bez predchazdajuceho spoluzitia je zalozeny na silne emotivnej faze zamilovanosti a zodpovednosti voci cirkvi, rodicom, bazne pred bohom atd; takze taketo manzelstvo musi este splnat toto vonkajsie kriterium (zaroven im nie je dana moznost "predbezneho vyberu".

Martina z MT a m napísané 18.11.2005 10:09

filozoficka otazka (dufam, ze sa nikoho nedotkne):

Moze aj silne veriaci clovek, ktory napr. vstupoval do manzelstva s "darom panenstva/panictva" a jeho manzelstvo (aj po sexualnej stranke) je naplnene laskou k Jezisovi pocitovat nespokojnost po sexualnej stranke?

Som krestanka katolicka (neprilis praktizujuca) - mali sme sobas v kostole po dlhsom spolunazivani "nadivoko" a v ramci predmanzelskej pripravy som vyrozumela, ze ak milujem Jezisa, ak ho necham, aby naplnal nase manzelstvo, tak vsetko (aj sex) v manzelstve bude pre mna krasne, tak ako je krasna laske Jezisa k nam...

Neviem sa akosi s tymto stotoznit... ;-)

Naozaj je sila viery taka, ze dokaze "zakryt" aj nedostatky v sexe?

Maju silne veriaci ludia ine ocakavania/potreby pri sexe a su uspokojeni laskou a kvalita sexu nie je az taka dolezita?

Dakujem vopred, ak mi niekto odpovie!

milan napísané 17.11.2005 19:00

Riesite teda problemy. Kazda dcera to urobi tak, ako jej to bude vyhovovat. Tak nech to urobi... No a? Zruti sa svet? Hlavne im treba vysvetlit, co je to BEZPECNY sex. Ked to nevie, tak je uplne jedno, kedy k tomu dojde.

 

A urcite je dobre, aby mali sex pred svatbou. Pre pana, a co ked potom zisti, ze jej muz je uplne nemehlo a bude ju to deptat cely zivot....

dagmar/mamina napísané 17.11.2005 10:01

Mamina, veris hadam v Tvoje manzelstvo- ze to Tvoje sa neda skusat bez panenstva a bez predchadzajucej znamosti a mozes to maximalne odporucat. Inac by podla teba vsetky manzelstva ktore nezacali panenstvom boli odsudene na zivotnu blamaz. Ja verim, ze boh nie je taky suchar aby toto dovolil.

zuzika napísané 17.11.2005 03:35

Moja mama je silne veriaca a s odovzdanim panenstva cakala az do svadobnej noci. Ked som dospela, na moje obrovske pocudovanie mi poradila (rovnako ako aj mama mojej nejlepsej kamaratky) aby som to nerobila. Aby som prv, nez sa vydam, zila s mojim priatelom v spolocnej domacnosti. Len tak vraj zistim, ci sme si sudeni na cely zivot. Myslim si, ze mala pravdu. Casy sa menia. V dnesnej dobe by som urcite nevstupovala do manzelstva ako panna. Aj ked mi vlastne, na rozdiel od mnohych zien, bolo toto rozhodnutie vzane ked som mala 7 rokov.

Zuzi napísané 16.11.2005 11:54

Mamina, je to skvele, ze to tak citis a tak aj zijes. Vies, ale iny pohlad na manzelstvo mate vy, veriaci a iny pohlad na manzelstvo maju neveriaci. Pre tych neveriacich je rozdiel medzi zitim spolu "nadivoko" a manzelstvom len v papieri. A ten skutocne nie je dolezity. Dolezita je kvalita vztahu. A ta nezavisi od toho, ci bol alebo nebol sobas.

mamina napísané 16.11.2005 11:42

po precitani tejto diskusie som sa aj ja rozhjodla pridat svoj nazor a skusenost. Teeraz mam 30 rokov a som uz 7 rokov vbydata. Ja som panenstvo nestratila, ja so ho darovala svojmu manzelovi v nasu svadonu noc ako dar, a verte,bol to pre neho ten najkrajsi dar, aky som mu mohla dat na nasej svadbe. Neskusili sme obaja inych partnerov a vobec nam to nechybalo, ani nechyba. Sme spokojni jeden s druhym, milujeme sa a mame sa velmi radi, ba este viac ako v den nasej svadby, mame spolu dve nadherne deti a mame aj krasny sex. A tiez mame aj Pana Boha, a tu sa stotoznujem s Luou, mame Jezisa, ktory nam dava stastie. Nepotrebovali sme skusat sex s inymi. A nepotrebujeme to ani teraz. Viem, ze sme si verni, presli sme si testami vernosti, ci v tehotenstve, ktore bolo rizikove, ci ked manzel chodieva na sluzobky. Verim v manzelstvo a tiez verim, ze manzelstvo sa neda skusat pred alebo mimo manzelstva.

Sami napísané 15.11.2005 12:35

Lexi, ako si dopadla pri rozhovore s Juniorkou?

dagmar napísané 14.11.2005 21:06

EVCA, no co mam povedat na ten krasny portret? Som uprimne unesena! Je celkom ine dat si k nicku aj podobizen autora. Mozno aj ja by som mohla niekedy..

dagmar/miriam napísané 14.11.2005 20:59

"Do svadby sme neprekrocili hranicu intimity a to nam davalo slobodu vztah ukoncit."- preco? Ak by ste sa spolu vyspali a potom sa rozisli, pripadne nerozisli? Ak by si povedala, ze u vas to tak bolo (svadobna noc v bielom) tak to beriem. Ale Ty pises o slobode rozist sa, v zmysle bud sa zosobasime kym som panna alebo adieu.Aku ulohu hra strata panenstvo v uspesnosti manzelstva? Myslis si, ze ti, ktori necakaju so sexom az po svadbe maju horsiu sancu vytvorit stabilny vztah? Ja si naopak myslim, ze ak mi je s niekym dobre, tak nemusim hned vybavovat svadbu aby sme sa mohli spolu vyspat. Ako keby sex bol nejaky program, ktory rozbehne manzelsku cestu! Skor mi to pripada natlak na muza, aby si vazil to co dostal. Inac by bola slecna v hanbe a mala by celozivotne znizene sance na obdiv od ineho muza, pretoze s tym druhym s ktorym to VYSLO sa uz mohla vyspat len ako ... nepanna?? Podla mna je dolezite s kym ma zena deti- to je ina kava. Hoci zaruka nikdy nie je. Sme len obycajni ludkovia so slabostami a starostami.

Evča napísané 12.11.2005 10:16

Kočky, Lexi písala o tom, ako sa hrnú puberťáčky bezhlavo do sexuálnych skúseností. Ale čo tak zamyslenie o tom, ako sa do nových sexuálnych skúseností púšťajú ľudia po 50-ke, po 30 rokoch spoločného života s jedným partnerom, ktorému darovali svoje panenstvo a zrazu si ten človek nájde mladšiu pipku? Ako sa na takého človeka pozerajú jeho dospelé deti, ktoré už majú vlastné rodiny a zrazu sa nedokážu stretnúť na rodinnej oslave, lebo jeden človek zlyhal? Ako tých manželov zabezpečil papier a to, že si darovali panenstvo navzájom?

Miriam, to je moja odpoved na to, prečo som nečakala do svadby a prečo ma nijako nemrzí, že sme s mužom neboli pre seba prví.

Evča napísané 11.11.2005 17:20

Lenže ja som do toho vzťahu nevstupovala s tým, že ho budem chcieť niekedy ukončiť. Nepotrebovala som teda pocit, že to môžem kedykoľvek urobiť. Ostatne, keby som to chcela spraviť, ani svadba by mi v tom nezabránila.
A prečo svadba? My sme ju nepotrebovali, ale našich rodičov veľmi uspokojila a rodičov potrebujeme. Vážime si ich, rešpektujeme ich názory a kedže sme usúdili, že svadba nám neublíži, tak sme mali svadbu. My pokračujeme dalej ako predtým a rodičia sú spokojní, že je to aj oficiálne.

miriam napísané 11.11.2005 15:40

Tak naco potom svadba? Ano, ja svadbou istim neisteho cloveka... samozrejme, nikdy nemozem na sto percent predvidat, co nas v zivote stretne - ale to ani ti, ktori spolu ziju pred svadbou. Do svadby sme neprekrocili hranicu intimity a to nam davalo slobodu vztah ukoncit. Svadbou sme sa slobodne a pevne zaviazali spolu celit vsetkemu, co zivot prinesie. Viem, co sme prisahali a nie su to pre nas prazdne slova. Myslim to tak, ze stabilita manzelstva je vedlajsim produktom zelezneho odlhodlania zachovat ho funkcnym den za dnom.

Zuzi napísané 11.11.2005 09:24

Miriam, ja zas respektujem tvoj nazor. Je super, robit to tak, ako to citi clovek spravne a je super, ak to tak citia obaja. Dolezite je vediet, ze to moze byt akokolvek a treba byt tolerantny k nazorom inych ludi. Clovek moze byt stastny, ak prichadza do manzelstva cisty a iny clovek moze byt stastny, aj ak tomu tak nie je. Cistota pred vstupom nie je zarukou stastneho manzelstva, aj ked viem, ze je pre niekoho dolezita. Pre mna dolezita nebola.

Ale clanok bol o inom (hoci to spolu suvisi, viem), bol o prilis skorom a nezodpovednom sexe. V tom sa urcite zhodneme. Mat sex preto, lebo "potrebujem" prist o panenstvo a lebo je to "moderne" je nezodpovedne, bez debaty.

miriam napísané 10.11.2005 23:19

Zuzi, respektujem tvoj nazor, s tym simulovanim manzelstva som to myslela tak, ze tam sa skusa manzelstvo s tym, ze ved ak to nepojde, koncime. Manzelstvo povazujem za vztah, z ktoreho sme ani jeden nemienili nikdy vycuvat. Ja som dost casu pred svadbou chodila k jeho rodicom na vikendy, on k nam. Nic z jeho povahy a spravania ma neprekvapilo a v sex. spoluziti sme si porozumeli krasne. Ja by som nedokazala dat svoje panenstvo pocas "skusobnej doby", s vedomim, ze ak "neobstojim", tak ma necha... Potrebovala som ovzdusie absolutnej dovery a tam patrilo aj vedomie, ze ma nikdy neopusti..., ze jednoducho tuto moznost sme v manzelstve nepripustali a ani nepripustame. Je to mozno paradox, niekomu sa to moze zdat obmedzenim slobody, ale mna prave to robi uzasne slobodnou, viem, ze si mozeme verit. Kazdemu prajem pekne vztahy a stastne manzelstvo.

Lexi napísané 10.11.2005 21:17

Luba, mozes toto: "...sme sa obrátili- zažili sme prítomnosť Ježiša v našich životoch a všetko sa zmenilo. Keď sme sa zoznámili, boli sme už iní ľudia.." blizsie vysvetlit? Naozaj ma to zaujima, vdaka.

pipa napísané 10.11.2005 17:10

Ja seba sice nepovazujem za veriacu ale o panenstvo som prisla az ked som mala takmer 25, kedze dovtedy som vlastne ani nemala ziaden vztah, takze ani nebolo s kym,ale aj keby bolo, tak by som do toho len tak nevhupla s hocikym. O panenstvo som prisla az s buducim manzelom a vlastne som rada, ze som ani nemala iny vztah, kedze som typ cloveka, ktory si nevie predstavit, ze s niekym chodi a uz sa s nim rozide a nic k nemu neciti. Ked milujem, milujem navzdy. Mojho muza vlastne milujem od 15tich, aj ked sme sa dali dokopy az ked som mala 24 a viem, ze ho budem vzdy milovat. Ale na problem panenstva sa da pozriet aj z inej stranky - co ked sa zena nechce vydavat v 20 - 24 rokoch, ale az niekedy pred 30kou, to by musela cakat dovtedy, co je asi dost nemyslitelne. Preto sa vlastne veriaci tak skoro beru.

luba napísané 10.11.2005 14:12

my sme boli obaja s manzelom takí bežní kresťania, ktorí robia niečo podľa Boha a niečo podľa seba: Takže sme obaja mali rôzne vzťahy, potom sme sa obrátili- zažili sme prítomnosť Ježiša v našich životoch a všetko sa zmenilo. Keď sme sa zoznámili, boli sme už iní ľudia, takže sme sa rozhodli pre panenstvo až do svadby.Bolo to nádherné, veľmi si to cením na manželovi, že nechcel nič "skúšať". Určite to za to čakanie stojí.Takže vrelo odporúčam. Len bez viery sa to dá asi ťažko realizovať.

Zuzi napísané 10.11.2005 11:19

Miriam, manzelstvo sa simulovat da. Spoluzitim nadivoko. Ale nechcem to davat do suvisu sex. Ten je podla mna precenovany a uvadzany casto ako dovod rozchodu, pricom to podla mna nie je pravda.

Pozorovanim spravania sa partnera k blizkym a jeho vztahu k praci nikdy nezistis tolko, ako ked ste spolu a prechadzate beznymi dennymi problemami spolu. Mne "divoke" spoluzitie dalo vela. Vtedy som zistila, ze to je clovek, na ktorom sa mozem spolahnut aj v zlom. Ale nechcem pisat o tom, ze bolo dolezite, ze sme pred manzelstvom mali spolu sex. Na tom nas vztah nestoji. Ze ten sex bol, bola len prirodzena sucast nasho spoluzitia. Ale akosi ho neprecenujem.

miriam napísané 10.11.2005 09:22

k tej Tvojej otzke, Lexi - keby malo byt kazde piate manzelstvo rozvedene kvoli nedostatku predmanzelskych skusenosti, znamenalo by to, ze sa rozvadzaju hlavne ti, ktori vstupovali do manzelstva "cisti". Statistiky vsak hovoria o opaku.

A da sa skusat manzelstvo, alebo iba sex? Manzelstvo "naozaj" sa neda nasimulovat spoluzitim nadivoko. Ja osobne som to postavila na imu kartu - ked som svojho chlapca spoznala a zalubili sme sa do seba, pozorne som si vsimala, aky ma vztah doma k svojim blizkym, ako pristupuje k praci, aku ma povahu, ci si rozumieme, ci som ochotna znasat jeho chyby a on samozrejme moje... Boli sme k sebe totalne uprimni a slobodne som sa prenho rozhodla, pre takeho, aky je. Sme manzelia desat rokov a pridu krizy aj pokusenia, ale nikdy nie take, aby ma to lakalo k niekomu inemu. Svojho manzela by som nevymenila a nikdy svoje rozhodnutie nelutujem.

dagmar napísané 09.11.2005 16:59

Panenstvo nemusi byt znakom zachovanej sexualnej nevinnosti. Drviva vacsina dievcat pozna masturbaciu a aj lubostne hranie ak su vo vztahu -a praktizuju petting bez vag penetracie, s orgazmom, bez. V skratke si myslim, ze nie je dolezite s kym pride o panenstvo (ak nesie nejake vnutorne bremeno, pocit viny sa dostavi z tychto dovodov); a lutovat stratu panenstva po dlhe roky z principu je pre mna extremne sentimentalny pojem. Terajsie deti zazivaju asi viac tlaku vrstovnikov a vobec v presexualizovanom imidzi poularnych idolov, takze sa to odraza zvysenou snahou rychlo sa vysporiadat so sexualitou. Myslim si vsak, ze su v tom aj ine hodnoty a postoje k partnerstvu a k zivotu vobec, nieco v zmysle "aj tak vieme, co nas v zivote caka, tak naco z niecoho robit "vedu". Myslim si, ze je v tom aj nieco pozitivne, hoci skor by som povedala ze to plati pre trocha vyssie vekove skupiny, ktore ziju pravidelnejsim sexualnym zivotom ako 15- rocni. Je asi lepsie vediet, ze sex existuje a clovek ho moze nechat na cas driemat, ako dlhe roky dumat nad tym, ci ten s ktorym pridem o panenstvo bude alebo je alebo bol ten pravy. Ako moze tak vela zavisiet od prveho stuchu?

Lexi napísané 09.11.2005 15:13

Vďaka všetkým Vám za vašu otvorenosť, kiež by všetci pristupovali s svojim vzťahom tak zodpovedne. Možno by dnes nebolo každé piate manželstvo na Slovensku rozvedené. Ale natíska sa mi otázka... nie je to preto, že doň vstupujú partneri bez predmanželských skúseností? Že ich prvé pokušenie odláka a oni mu podľahnú, pretože si nie sú si istí, či by to inde a s iným partnerom nefungovalo lepšie?

edson napísané 09.11.2005 14:59

Ahoj Lexi,

ci mame vstupovat do manzelstva "poctivi"? V prvom rade som uvazoval ci vstupit do tejto debaty, nakolko som chlap, ale ... nedalo mi, lebo tieto veci sa ma dotykaju tak ako inych. Myslim, ze v niektorom prispevku som cital, ze zalezi na kvalite vztahu a to je dost podstatne...Nik nema v nikom istotu a preto podla mna to ma urcitu vahu, nad ktorou musi uvazovat kazdy individualne, V prvom rade je to o tom ako si vazime seba (tyka sa hlavne zien) Vo svojom prispevku to trefne napisala "ksichta", citujem: "Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže mať tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú." Ja som do vztahu vchadzal cisty, manzelka nie a verte mi, viem ako ju to zranuje a boli, ze som nebol prvy. Padla za obet chlapovi, ktoreho poznam a viem, ze mu vzdy slo len o jedno, predsa mu odolavala takmer dva roky. Ale aj napriek tymto peripetiam si myslim, ze mame plnohodnotny sexualny zivot a sme spokojni. A moja draha je stastna ak je poviem, ze ma pritahuje stale rovnako ako pred 14 rokmi. A myslim to uprimne... Cize moja odpoved ci vstupovat do manzelstva cisti je ano, pre pokoj duse. Papa. Edson

Panenstvo napísané 09.11.2005 09:02

Ja tiež budem niekomu pripadať ako dokonale staromódna, ja som prišla totiž o panenstvo tesne pred mojími 25. narodeninami, čo je uznávam fakt dosť. Nie, že by som predtým nemala na to predtým príležitosť, bolo ich niekoľko, tá prvá prišla v 16. na brigáde v Nemecku, ja som sa len tvárila, že dobre nerozumiem, o čo ide. Takže, ak by šlo len o to, nebyť pannou, aby som sa mohla vytiahnuť pred kámoškami, tak som to mohla mať dávno za sebou. U mňa to bolo totiž tak, že chcela som odovzdať panenstvo tomu, o ktorom by som vedela, že ma má naozaj rád a že to ocení a že snáď sa stane aj partnerom na celý život. Toho pravého som stretla v 24. a ak mám pravdu, bol z toho dosť paf, keď zistil, že som ešte panna. Ale viem, že to aj veľmi ocenil a cení si to dodnes - sme manželmi už 7 rokov (ešte 2 roky predtým sme bývali spolu), máme 2 krásne deti a bohatý sexuálny život. Svoju dcéru chcem tiež vychovať k tomu, aby hneď nevhupla prvému do postele, ale aby to urobila, keď si bude naozaj istá láskou k partnerovi. Podotýkam, že nie som veriaca.

NikoletaT napísané 09.11.2005 01:59

Lexi, odpoved na tvoju otazku, ci by mala zena (muz) byt panna (panic) pri vstupe do manzelstva.

Podla mna je to jedno. A navyse dnes, ked sa ludia beru neskor ako kedykolvek pre4dtym je podla mna zbytocne predstierat ze sme pred partnerom nemali nikoho ineho.

ALE podla mna je dolezite nemat s nikym styk iba kvoli tomu, aby sme sa zbavili pannenstva, alebo preto, aby sme ziskali skusenosti. Kazdy styk by mal byt iba preto, ze ho skutocne chceme, a plne chapeme, co vlastne robime, a sme si vedomi akychkolvek nasledkov.

(Pod naslednami nemyslim len tehotenstvo, ale ak choroby a podobne, co sa moze stat napriek *vsetkym* opatreniam.)

Beba napísané 08.11.2005 23:02

Lexi, nejako som asi mimo, ale uslo mi, co vlastne chces dceram povedat?

ksichta napísané 08.11.2005 21:11

Pýtaš sa, či je dobré, ak žena vstupuje do manželstva ako panna. Mne sa to napriek tomu, že som veriaca nepodarilo. V puberte som bola v niektorých veciach rebelantská a určité veci som si musela skúsiť na vlastnej koži. Jeden môj dosť vážny vzťah trval 5 rokov a jeho súčasťou bol aj sex. A dosť dôležitou.Bola som vtedy presvedčená, že je to ten pravý. Niečo mi však bránilo súhlasiť so svadbou a tak som zo vzťahu vycúvala. Neskôr som sa spoznala s mojim manželom. Musím sa priznať , že som vtedy veľmi ľutovala, že môj predošlý vzťah zašiel tak ďaleko. Je to veľmi nepríjemné, ak nemôžeš vojsť do vzťahu s čistým štítom. Možno to každý vníma inak a niekomu to nevadí, mne osobne to však bolo veľmi nepríjemné. Pre môjho muža som bola prvá a mne bolo veľmi ľúto, že to nie je on, s kým odhalím tie úžasné tajomstvá po prvý krát. Musím sa priznať, že vnútorne som sas tým musela dlhšie vyrovnávať. iste niekto povie, ako môže žena povedať, že najlepšie je mať jediného sex. partnera, veď to nemôže porovnať. Ale na čo niečo porovnávať? Práve to porovnávanie je veľmi nepríjemné. Je úžasné, keď nemusíte nič zrovnávať, keď sa nemusíte učiť na vlastných chybách, ke´d sa nemusíte vidieť v posteli niekoho iného, ako je váš muž. Myslím si , že o tomto je čistota. Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže amť tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú.

Evča napísané 08.11.2005 20:15

My sme s mužom bývali bez papiera vyše 6 rokov a bolo to super. Do svadby nás dohnal až fakt, že už som bola 3 mes. pre pôrodom a naši rodičia ťažko niesli fakt, že dieťa by malo rodičov "nadivoko" (muž pochádza z katolíckej rodiny).
I tak si myslím, že rozprávať sa o sexe a rozdieloch medzi mužom a ženou sa s deťmi nedá len tak z ničoho nič v puberte, podľa mňa musia už nejaké základy od rodičov mať, aby mali k nim dôveru práve vo veku, ked si puberta myslí, že rodičov už nepotrebuje. Predpokladám, že Lexi už s Juniorkou neraz o tom nejaké to slovo hodila, takže má na čom stavať smile.

miriam napísané 08.11.2005 18:02

So sexom sme pockali do manzelstva, obaja sme boli pre seba prvym darom. Spoluziacky, ktore s tym zacinali na strednej, su teraz vacsinou rozvedene.

Kvalita intimneho zivota zavisi hlavne od kvality vztahu, nie od skusenosti predtym.

Citala som pekne prirovnanie, ze sex je slahacka na torte a ta torta, to je manzelska laska. A kym sa "upecie", treba nejaky cas pockat. Dievca ma najvzacnejsi dar svoje panenstvo a to sa uz nikdy neda vratit spat, ak ho raz niekomu da. Tak je najkrajsie, ak tento dar moze dat svojmu manzelovi.

Myslim, ze vela dievcat uz plakalo preto, ze dobrovolne dali svoje panenstvo niekomu, kto si ho nevazil a tym pre chlapca vsetko skoncilo. A co vychova k rodicovstvu? So sexom predsa uzko suvisia deti. Nemaju pravo narodit sa do rodiny, kde budu s laskou ocakavane a kde su nan rodicia pripraveni?

Mirjana napísané 08.11.2005 17:53

No tak ja budem pre zmenu asi v niečom staromódna a v niečom moc "in". Mám 33 rokov, rovnako starého manžela. Manželia sme takmer 9 rokov a predtým sme spolu 4 roky chodili. O panenstvo som "staromódne" prišla po roku "chodenia" ako 21 ročná a zďaleka som nebola na VŠ posledná. Bolo to práve s manželom on bol môj prvý. Ja jeho nie, bol skúsenejší čo som dosť ocenila, začiatky boli z mojej strany, no ako to povedať, dosť rozpačité :o)))). No a potom sme spolu bývali pekne na kôpke (na nečisto) 2 roky na internáte (moja mama sa to dozvedela prednedávnom) a rok v prenajatej garsónke. A poviem Vám že to bolo super pretože toho druhého spoznáte dokonale. Nejde o sex, predstavy o tom že hneď ako sme došli z prednášok sme vhupli do postele a ... Ide o to že keď mal budúci manžel 40 teploty tak som mu varila čaj, dávala obklady, utekala po lieky... keď som mala zlomenú ruku a sádru od ramena až po palec tak mi aj šnuroval topánky, mazal chleba a škrabkal chrbát... Spolu sme nakupovali, gazdovali, prali... Boli sme spolu takmer všetok voľný čas a neomrzeli sme sa jeden druhému. Do manželstva som vstupovala s tým, že manžela poznám viac ako len z návštevy kina, z prechádzky v parku, prípadne z nedeľného obeda u rodičov... nič neľutujem. A svadobnú noc sme spokojne prechrupkali v hoteli, po pretancovanej noci o 4 ráno sme na nejaký sex nemali ani pomyslenie :o))))

Zuzi napísané 08.11.2005 16:36

Lexi, zas sa ti zadarilo. ;-))

Myslim, ze je to jedno, ci bol nas manzel jediny alebo nie, ci sme mali sex pred svadbou alebo nie (hoci viem, ze pre veriacich je to podstatne). Ide o zodpovednost v tejto otazke.

Sami, rozpravat sa s dcerou o sexe moze byt aj o inom ako o odhovarani a vysvetlovani. U deti viac zabera, ak ich pocuvame. Aj tak som zvedava, Lexi, ako si predstavujes rozhovor s pubertackou na tuto temu. Dufam, ze nam o tom, ako to dopadlo, napises.

Sandra napísané 08.11.2005 16:29

Lexi, krasny clanok!!! a vynikajuci postreh. Naozaj take mlade dievcata ani nevedia dost dobre preco sa tak ponalaju. Ja som pred mojim manzelom nemala ziadneho intimneho partnera ani priatela a vobec to nelutijem. A ani moj manzel nemal priatelku. Mozno aj preto si dost dobre nedokazem predstavit co chcu 15 rocne decka v oblasti sexu skusat. Mna vtedy akurat zaujimalo studium, sporty, kreslenie. Neviem si predstavit kde by som do takeho nabiteho programu kruzkov vtesnala "sex", a ani ma to nenapadlo. Mam 13 rocnu dceru, vedieme ju k studiu, sportovaniu, denne treningy a kazdy vikend zapasy je naplnaju program. A navyse primerane sme presli sexualnou vychovou (doma aj v skole).

Este raz pekny postreh.

... napísané 08.11.2005 15:20

moj mnazel bol tiez jediny. mile vsak. bolo to krasne az do chvilekym som zistila ze ja prenho som nezostala jedina. druhe husle hralo decko co este chodilo na zakladnu skolu. podla jeho slov, ktorym odvtedy teda neverim, ho zvadzala a vyslovene dotiahla do postele. male decko. chapete. spravila nam zo zivota peklo. neustale vyvolavla a vyhrazala sa samovrazdou. ale inriganka bola dobra. vzdy pisala ze nevadi ze bude trpiet ale nech je nas syn, teda moj a mojho manzela stastny. 15rocne decko intriguje, rozbija mnazelstva. v jej veku som sa hrala s babikami a nevedela som cim budem ked vyrastiem. ona to ma iste.

Sami napísané 08.11.2005 13:08

Lexi, u nas sa na gympli o TOM tiez diskutovalo takmer denne. Na konci sme spravili zoznam ludi, co to uz maju za sebou a vysla asi tretina. To bolo pred 10 rokmi (pre mna nie az tak davno, alebo sa doba zmenila?). Ja som o svoje panenstvo prisla tiez s manzelom, i ked v tom case nam do manzelstva este par rokov chybalo a ani jeden sme si neboli isti, ci k nemu dospejeme spolocne. I ked vtedy sme si to svetosvete slubovali. Nastastie to vyslo. A este nieco. Nechcem ta odradovat od rozhovoru s juniorkou, ale ked porozmyslam nad mojim vztahom s rodicmi, tak som si ista, ze keby sa moja mama pokusila ma od cohokolvek odhovarat a vysvetlovat mi, tak by to malo v tom pubertalnom case opacny vplyv. Moja mama mala raz taky pokus o rozhovor ohladne menstruacie a pripadala mi smiesna a trapna - ved som uz mala 11 a vsetko som vedela :-). Tak to bude asi aj s juniorkou a sexom. Ale vas vztah je podla clanokv trochu iny, takze drzim palce a ozvi sa, ako si dopadla.

Zuzka napísané 08.11.2005 12:44

Pre vacsinu ludi nie je sex len fyzicke spojenie, ale aj spojenie srdc. Kazdy rozchod boli, a ak vztah bol aj sexualny, tak boli o to viac, lebo s tym druhym odchadza aj kusok z nas. Ten kusok sa uz nikdy nevrati spat, ani s dalsou velkou pravou laskou - bolest sa zahoji, ale v mysli, srdci a v podvedomi uz obraz predosleho partnera naveky ostane.

Lexi, asi ma oznacis za ortodoxnu katolicku. Naozaj ma na tento moj nazor vplyv moja viera, bez nej by som to nezvladla. Sex pred manzelstvom zivot neuveritelne komplikuje. Vdaka tomu, ze sme vydrzali, sme sa ovela viac spoznali - mali sme cas na dlhe rozhovory.

So sexualnym pudom je to ako s hnevom - teda co sa tyka mozgu, ten v tom nevidi velky rozdiel. Da sa to ovladnut, da sa vydrzat, nieco to stoji ale pre vztah to ma velky prinos. Cakanie ma uistovalo, ze o seba naozaj stojime a ze svoj buduci spolocny zivot berieme vazne. Co viac moze dievca presvedcit o laske chlapca, ak ten je ochotny na nu cakat?

zuzana napísané 08.11.2005 12:36

Ja som o panenstvo prišla síce pred svatbou ale s mojim manželom. chodili sme spolu 6 rokov a nevydržali sme. Moja mama sa to doteraz nesmie dozvedieť. :o) Obdivujem ľudí , ktorí vydržia sama poznám takých čo vydržali aj 10 rokov. Inak niake tuľkanie som prežila aj pred manželom, ale som rada, že on bol jediný.

lexi napísané 08.11.2005 11:31

Dievcata a edson :-) vdaka za otvorenost, ani som to necakala. Uz dve z Vas hovori, ze pred svojim manzelom nepoznali intimne ineho muza. Toto povazujem za dost zlozity vychny nazor - ja sama nie som o tom presvedcena, ale som otvorena akzmkolvek nazorom. Myslite si, ze pre manzelstvo je dobre, ak donho manzelka vstupuje ako panna?

Zuzka napísané 08.11.2005 11:27

Ja som bola panna az do svadby v 23 rokoch (teraz mam 26). S manzelom sme spolu chodili uz od mojich 18. Po roku chodenia sme sa rozhodli, ze sa po skonceni VS zoberieme. Naozaj ma zmysel pockat az do manzelstva - obaja po svadbe sme naplno pochopili preco, a boli sme nesmierne radi ze sme to vydrzali.

Inac, u nas na gympli v malom meste v case maturity neboli panny len 4 dievcata, pokial viem. Za osem rokov snad az taky vyrazny skok nenastal, ale v BA to moze byt ine.

Lucka napísané 08.11.2005 10:33

super napísané, páči sa mi článok smile

Evča napísané 08.11.2005 10:12

Ked sme sa my, baby, na začiatku 2. roč. na gympli zišli, jedna zabila: panny tam, skúsené tam. Všetci sme sa napokon čudovali, lebo najakčnejšie baby sme zostali medzi pannami (kvôli somarinám typu "nestavajte mochovce" a organizovaniu iných akcií nám neostal čas na chalanov) snád až do maturity a práve tie nenápadné tiché kostolné stvory, čo ledva súvislú vetu zo seba vypotili, stihli cez prázdniny nazbierať prvé skúsenosti. A tak aj bolo, tie sa aj najskôr vydali a aj najskôr rodili. A s chlapcami to nebolo inak. Tí najväčší frajeri vraj nemali žiadne skúsenosti okrem veľkých rečí a neslušných obrázkov. I tak nás najviac prekvapil spolužiak, ktorý spával so svojou kočkou od 15-ich a napokon povedal, že keby otehotnela, nepriznal by sa k nej, lebo by neprežil tú hanbu v dedine.
Dúfam, že kým dorastú moje deti do veku vhodného na sex, stihneme im s ockom o tom povedať primerane čo najviac.

elisabeth napísané 08.11.2005 09:12

tak neviem, nakolko to nie su len silacke reci - ciste preto, ze sex je servirovany zo vsetkych stran ako zabava pre coraz mladsie vekove kategorie a treba byt "in". Mozno ma Juniorka normalnejsie nazory, len musi byt rovnocenna s casopismi vymletymi spoluziackami..........a ad osemdesiate roky, to sme mali na gympli anketu o sexe a spoluziak, ktory bol 100percentny panic, tam napisal, ze "mu v sexe uz nic nemoze byt nove", haha. Myslim, ze vysoke percento pubertaciek, ktore hlasaju,ze sa "tarchy panenstva" uz zbavil,i prosto keca..............opravte ma, kto mate inu skusenost.

Lorika napísané 08.11.2005 09:09

No ja budem pôsobiť asi úplne staromódne, aj keď mám len 25 a s panenstvom som čakala až do svadby spred piatich rokov. Nikto ma do toho netlačil, už vôbec nie rodičia,pretože sa so mnou o takých veciach nerozprávali, ale mala som šťastie na dobrú partiu kamošov z kresťanského spoločenstva, takže to bolo pre mňa úplne prirodzené, že svoje panenstvo darujem svojmu manželovi. Asi som fakt len výnimka, ale ak by som sa mala znovu rozhodnúť, rozhodla by som sa rovnako a musím povedať, že to bol krásny obojstranný dar na ktorý doteraz spomíname.

edson napísané 08.11.2005 08:29

Lexi, som chlap, ale svoje dve dcery chcem viest presne k tomu co vyjadruje text tej krasnej piesne. Ach, tie roky osemdesiate, panboh za nich zaplat... Vdaka za pekny clanok. Vedel som, ze nie som sam s takymto pohladom.

edson

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Dominika1993 napísané 20.12.2015 08:33

Váš komentár zwinker ahojte mam taku otazku... Som smojim priatelom 4-roky a necitim sa bit stastna aj ked potom tuzim neustale mu hovorim ze nech si ma viac vsima a hovori mi pekne slova .... A on proste zareaguje tak ze mi povie neries somariny .... Prosim poradte mi co mam robit...

Ivka.E napísané 22.02.2012 18:10

Ja som ho stratila ... v 18 a bolo to naozaj úžasne ... môj prvý a sme spolu do teraz a aj to vyzerá zatiaľ že aj budeme smile

Lucka napísané 15.12.2007 19:40

Take pekne pribehy.Ja som o pannenstvo prisla s mojim prvým priatelom.Bola som velmi zamilovana a on to zneuzil.Ked som zaspala chrbtom k nemu tak mi ho tam dal tak silno ze som sa az zobudila ale uz bolo neskoro,znasilnil ma.Nikto o tom nevie.Od toho okamihu sa mi rozpadavaju vsetky vztahy koli sexu.Chcela by som sex ale nemozem na ten zazitok zabudnut.

radka napísané 20.01.2006 02:59

neviem,ale preco tu nepisu aj normalne baby,co stratili panenestvo napr.v 21 rokoch,potom presli viacerymi vztahmi a nakoniec si nasli trvaleho partnera.Ja som teraz v 8 mes.tehot.a s priatelom zijeme v zahranici 5 rokov.Brat sa tak skoro nebudeme,najprv musime prejst prvymi tazkymi rokmi vychovy deti.Mozno neskor.predtym som spala s 3 inymi chlapcami a nelutujem.mam viac skusenosti....

Luba napísané 09.12.2005 23:22

inak môjho manžela Ježiš po "obrátení" vyliečil z niekoľkoročnej závislosti na marihuane, takže zázraky sa dejú aj dnes.

luba napísané 09.12.2005 23:19

ahoj, prepáč, že sa ozývam tak neskoro, až teraz som sa sem kukla, (ach, ja zaneprázdnená mamina smile) tak sa pokúsim odpovedať naq atvoju otázku:"čo znamená -obrátili sme sa- ?" ja som bola veriaca už aj pred tým, dodržiavala som niekedy niektoré prikázania, v nedeľu som chodila do kostola a pred skúškami som sa modlila, iank moja viera nejaký výrazný vplyv na môj život nemala, nijako som sa neodlišovala od neveriaceho človeka, aj keď ma to občas trápilo, potom som bola na jednom víkendovom kurze-dostala som ho ako darček k promóciám od kamošky, a zrazu som tam začala cítiť, že Boh ma veľmi veľmi miluje, že som sa sem nenarodila náhodne, ale bol to Boží plán, On ma tu chcel, ...začala som cítiť, že Ježiš je blízko pri mne, je môj priateľ, chce pre mňa to najlepšie, zomrel kvôli mne ... rozhodla som sa, že podriadim svoj život Bohu, že sa chem aspoň trošičku podobať Ježišovi, teda byť kresťanom naozaj (kresťan znamená ako Kristus). No a potom sa môj život zmenil, prestala som sa prispôsobovať kdekomu, prestala som sa snažiť, aby som sa každému zapáčila, skončilo moje rekreačné fajčenie... Boh ma potom pekne rozmaznával, vymodlila som si dobrú prácu podľa mojich predstáv, perfektné bývanie, krásny pestrý život obklopená kamarátmi a nakoniec aj môjho drahého manžela a ako bonus k tomu dve perfektné babizne (2 r, 6 m).

Asi tak, ono sa to samozrejme veľmi ťažko opisuje, je to veľmi hlboký vnútorný zážitok, možno tie slová znejú banálne napísané, ale tak to bolo.

denisa/ksichta napísané 07.12.2005 15:44

Precitala som si tieto prispevky a nemam z nich pocit silackych reci z rochodov ako si to naznacila. Pokial som dobre pochopila, tak sa baby netrapia nad tym, ze neprisli o panenstvo so svojim terajsim muzom alebo ze prisli on pred svatbou. Rozchod vzdy boli ci uz jedneho alebo druheho. Ale preco ma ma boliet ze som s nim prisla o panenstvo a nevzali sme sa? To je dolezite len pre veriacich. Ja osobne nepocitujem ziadnu vinu, ze si ma manzel nebral ako pannu. Ani ja som nebola jeho prva. A uprimne nikdy sme sa nad tym nepozastavili. Stare lasky a milovania su uz len minulostou a tak to aj ostane.

Lucia napísané 06.12.2005 10:50

Jasne ze rozchod boli, ale ked clovek stretne niekoho noveho tak nema dovod vracat sa do minulosti. Ludia sa rozchadzaju roznymi sposobmi. Ja som sa napr. odstahovala do inej krajiny a postupne zistila ze vstah niekolko rokov na dialku udrzat nemozem a ani nechcem a tak moj vstah skoncil nenapadne, bez slz, bez velkych citov. Toto ale nie je message pre Lexinu dceru:-)) Ja som totiz bola DOSPELA. Ked ma clovek 16 tak to vo väcsine pripadov konci placom a depresiou.

ksichta/dagmar napísané 05.12.2005 20:58

No, veď práve. Ja som z niektorých vyjadrení v diskusii ten pocit nemala. Mala som dojem, že mnohé baby to vnímajú akože to je O.K. Źe na čo sa nad tým zamýšľať. A práve o to ide. Ak trošku neanalyzujeme minulosť a nepoučíme sa z nej, nôžeme ísť dopredu, chápeš? Ty si mi tu v jednom príspevku vyčítala, že neverím v životaschopnosť lásky, ale zrejme sme sa nepochopili. Tu nejde o životaschopnosť lásky, alebo o to, že môžeme, alebo smieme milovať iba raz. Ide o zraňovanie seba samých. Pre mňa prestup z páno A na pána B vôbec nebol jednoduchý. Hoci bol jednoznačný a nič neľutujem. Možno to bolo nutné, lebo bez prestupu by som niektoré veci nikdy nepochopila a nedocenila. Ja neviem...., čo by bolo keby.....

dagmar/ksichta napísané 02.12.2005 20:29

Ksichta, ved to o com pises s takou obavou a opatrnostou sa stalo aj tebe. Namiesto pana A mas pana B - a nerobi to z teba lahkomyslenu zenu, ani silacke vyjadrovanie nemas. Preco ho teda pripisovat inym? Kto sa vyjadruje ze rozchod neboli a ze vsetko je vzdy cisty rez?

Zuzi napísané 01.12.2005 07:51

Ksichta, ono sa extremy najdu na obidvoch stranach. Silacke reci na jednej a zarytost na druhej strane... u niektorych.

Kazda to mozeme citit inac. Niektora je pannou do svadby, ina nie... ale stastna moze byt kazda z nich a nelutovat to, co urobila.

ksichta napísané 30.11.2005 22:21

silácke reči. Bud´sa tým nikd ynijako veľmi nezaoberali a tvrdia, že všetko je O.K, alebo už zabudli. Podľa mňa každy rozchod bolí a čím zájde vzťah ďalej tým to bolí viac a to aj vtom prípade, že sa to týka osoby, ktorá opúšťa a nemiluje - je to každopádne nepríjemné. Preto sa mi nezdájú reči typu - ke´d mi niekto nevyhovuje nediskutujem a idem preč, trošku prehnané, lebo také jednoduché to zas nie je ( a nemám na mysli nijaký strach zo samoty). Iste pre niekoho možno nemá význam čakať do svadby, lebo svadbu ako takú chápe iba ako formálny akt. Ale každý musí uznať, že ak sa mi stane , že sa mi zapáči pán A a po pár mesiacoch sa mu "oddám", potom však príde pán B, ktorý je ešte lepší, mám problém..... Kto mi však zaručí, že pán B je skutočne taký super, ako sa mi javí na začiatku, alebo , že po tom, čo s ním budem mať prípadne aj nejaké deti sa nezjaví aj nejaký pán C a ten bude úplne najsamfasa? :-). Práve o tomto je to. Počkať a vybrať si podľ možnosti to najlepšie. Aby som potom nemusela " prestupovať" a znášať svoju ale aj partnerovu traumu. Pretože tu nejde o to, že je to nejaký hriech, ale o to, že to môže zraniť - aj vás aj vašich blízkych. Iste tarz budete namietať, že to by sme nemohli mať nijaké lásky, lebo sú zákonite spojené s rozchodmi a tak, aby sme netrpeli rozchodmi, žime v kláštore :-). Ale to už každý uzná by bol zase priveľký extrém.

ksichta napísané 30.11.2005 22:05

Baby, ja to neberiem tiež tak úplne dogamticky a určite tu nechcem tvrdiť, že milovať sa dá len raz v živote. Iste, že vzťah je do istej miery nepredvítateľný a človek sa jednoducho môže zmeniť. Ja si proste myslím, že by sme sa mali aspoň snažiť. A úplne súhlasím s tým, čo píše Zuzi - ke´d to dvojica tak cíti. Ja som to kedysi takto necítila - bol asom veľká rebelka. Nemôžem povedať, že by som sa nejako bolestivo popálila. Môj prvý vzťah nebol bezhlavý, trval 5 rokov a ja som mala pocit, že je to ten pravý ale pravdupovedaic náš čas sme trávili veselými zábavkami a trvalo pomerne dlho kým sme si uvedomili, že každý máme inú predstavu o šťastí, tak som z toho vycúvala. Až následne som si uvedomila, že názor o panenstve má niečo do seba. Je to však veľmi ťažké a nie každý to zvládne. Mne osobne sa to nepodarilo. Priznám sa, že ma to nejakú dobu dosť zaujímalo a hľadala som odpovede, nikto mi však nevedel patrične vysvetliť prečo to nie je správne, nuž som to chápala ako náboženskú dogmu . Až časom som niektoré veci pochopila. Nebol to následok nijakého sklamania, ani nič také zo dňa na deň, bol to dôsledok hľadania. Dlhodobejšieho hľadania. Priznám sa, už dosť dlho som sa touto otázkou vôbec nezaoberala a primela ma k tomu táto diskusia. Iste, že tu zohráva úlohu aj náboženstvo. Necítim sa byť nijaká prehnaná bigótna kresťanka a bol aby som nerada, keby to tu vyznelo tak, že sa nad niekým pohoršujem, lebo to tak nie je. Mám iba pocit, že mnohé baby tu v diskusii majú príliš

Zuzi/Dagmar napísané 30.11.2005 07:59

:-))))))))))))))))))))))))))))))))))))

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 21:23

Dik, Zuzi. Myslim si, ze sme sa dopracovali k vycerpavajucej odpovedi na otazku co nastolila Lexi.

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 21:23

Dik, Zuzi. Myslim si, ze sme sa dopracovali k vycerpavajucej odpovedi na otazku co nastolila Lexi.

Zuzi napísané 29.11.2005 10:07

Dagmar, ved ja viem, ja s tebou suhlasim! :-))

Pre mna cakat neznamena cakat na toho jedineho a potom si buchat hlavu o stenu. Cakat pre mna znamena nevrhat sa do sexu v patnastich alebo na prvom rande... alebo cosi podobne.

Takze ano, mozem sa zalubit viackrat, mozem sa zmylit, mozem partnera zmenit a nemusi to znamenat nezodpovednost...

dagmar/zuzi napísané 29.11.2005 09:41

Este stale meliem o tom!.....Takze "pockat so sexom" moze platit 1, 2, ..viac krat.... Nemoze sa clovek zalubit 2 a viac razy? Pripadne nemoze sa stat, ze sa proste "zmylim" v 1-om partnerovi a zistim, ze si s niekym rozumiem viac a on so mnou? Vzdy sa nedaju predvidat vsetky scenare zivota aj napriek opatrnosti- ako sa napr. partner sprava pocas materstva, ako je ochotny travi volny cas a pod.

Zuzi napísané 29.11.2005 08:08

Ksichta, tak s tymto suhlasim. Su dvojice, ktore maju vztah postaveny na sexe. A ked nadsenie vyprcha, hladaju inde. O tomto si aj ja myslim, ze je to nezodpovedne a ze pockat nie je chybou. Len pod "pockat" nerozumiem pockat do svadby, ale pockat, kym budem mat pocit, ze je vztah zrely. Suhlasim, ze mladi ludia su casto nezodpovedni v otazke sexu, ale nemyslim si, ze treba ist do extremu a cakat do svadby. Ak to dvojica tak citi, prosim. A ak nie, pokial ide o kvalitny vztah dvoch zrelych a dospelych ludi, preco nie... Takze Dagmar, snad to bude odpoved aj pre teba.

dagmar/ksichta, zuzi napísané 29.11.2005 01:01

Zaujima ma, co si o tomto myslite: Myslim si, ze rada o "odopreni sexu" nema svoje opodstatnenie a istu vseobecnu platnost ako maju rady typu: "daj si pozor na pohlav. choroby", ci "daj si pozor na chalana, ktory zbierka vrubky o pocte dievcat ktore pretiahol". Aku dokazatelnu hodnotu ma rada o prospesnosti odriekania si sexu v zmysle ze ak sa jej budem drzat, budem mat lepsiu sancu na vytvorenie partnerskeho vztahu? Kde su jej hranice? Co ak sa teda odohodlam vyspat sa s chalanom, lebo vo vsetkom "ma u mna zelenu", aj ja u neho; ale nasledne spoznam dalsieho muza, ktory ma u mna nielen zelenu, ale dokonca nieco navyse, nejaky uplne extra faktor, ktory zial ten prvy nema. Nikdy predtym som si to nevedela predstavit, ale zistujem ze ho chcem viac ako toho prveho! Takze co som v tomto pripade vyriesila s odopieranim prveho sexu? Asi malo co, podla mna.

ksichta/zuzi napísané 28.11.2005 22:14

Ono je to možno o tom, že tie dvojice, ktoré sú spolu kvôli sexu to do nejakého dlhodobého manželstva niekedy ani nedotiahnú. V tom máš pravdu, na sexe sa dlhodobý vzťah budovať nedá. Priznám sa ani ja nepoznám manželskú dvojicu, ktorá je spolu len kvôli sexu. Poznám však partnerské dvojice, ktoré držia pokope práve kvôli sexu, a keď to počiatočné nadšenie vyprchá a nemá to mať pevný základ, tak sa rozídu a skúšajú hľadať vzrušenie niekde inde. Pravdupovedaic už sa mi veľmi nechce diskutovať na túto tému. K určitým uzáverom sa asi každý dopracuje sám, nedá sa to ovplyvniť nejakou anonymnou diskusiou na internte, závisí to hlavne od toho, s čím všetkým sa v živote stretneš. Bezohľadu na akékoľvek iné argumenty mi však z celej diskusie vychádza to, že trošku počkať s prvým sexom nikomu nezaškodí, vyhneme sa pohlavným chorobám, ohováraniu, onálepkovaniu aj citovému zraneniu. a myslím si, že to už stojí za to, trošku si odoprieť.

Lucia napísané 28.11.2005 10:19

Osobne si myslim ze to ze mal clovek viacero partnerov, resp. zacal skoro so sexualnym zivotom, nema ziaden dopad na kvalitu manzelstva, pokial vo vstahu nehra rolu nejake nabozenske presvedcenie.

Ak by som ale chcela svoju pubertalnu dceru pred niecim varovat tak by to bolo pred pohlavnymi chorobami a pubertakmi ktori sa vyspia s dievcatom a potom o tom rozpravaju celej skole (lebo pravda je taka ze VSETCI pubertaci sa s tymito vecami zdoveruju kamosom a potom je uz len otazkou casu ako sa to dostane na verejnost), o tom ake jednoduche je ziskat si povest k**** a ake tazke je zbavit sa toho oznackovania...Ked som chodila koncom 90-tych rokov na strednu skolu ja, tak sa tiez viedli silacke reci o sexe, lenze tie dve baby ktore ozaj v druhom rocniku zacali spavat s chalanmi, boli odrazu povazovane za stetky a uz nikdy sa toho oznackovania v nasom meste nezbavili.

Zuzi napísané 28.11.2005 08:22

Ksichta, pochopila som, ze tvrdis, ze tam, kde vztah nefunguje a zotrvava len kvoli sexu, je to najcastejsie preto, ze zacali prilis skoro... Zle som pochopila?

Poznam dost manzelskych dvojic s problemami, ale ziadnu taku, ktora je spolu len kvoli sexu. Tak tazko tvoje tvrdenie posudim.


Ja musim suhlasit s poslednym prispevkom od Dagmar. Myslim, ze dvojica, ktora si nerozumie, tazko bude mat dobry sex. Mam pocit, ze dlhodobych manzelstiev, ktore su spolu uz len kvoli sexu, je zufalo malo. Viac nefungujucich manzelstiev je takych, ktore su spolu len kvoli strachu. Najcastejsie zo strachu "co ak ostanem sam/-a".

dagmar napísané 26.11.2005 14:01

Ksichta, tolko som na Teba nemienila utocit ako si to pocitila. Ta 2-osoba j.c ma trocha vseobecnejsi charakter. Prepac. Avsak, ten vyborny sex asi tazko budu mat spolu ludia, ktori ziju pod jednou strechou len zo zotrvacnosti. Asi tazko odhodia take bremeno a s chuti sa budu jeden druhemu v posteli radovat. Okrem toho, co je na tom, ze sa dvojice nezhodnu uplne vo vsetkom? Aj to ich praveze moze drzat pokope, nie len ked vzdy chodia jeden za druhym v stope.

ksichta/zuzi napísané 25.11.2005 21:12

Tvrdila som niekde, že ak ľudia začnú so sexom skoro, zákonite to spôsobí že ich manželstvo nebude fungovať a bude založené na sexe? Už sa toho tak preboha nedrž. Ja nie som nijaký odporca sexu a môže ma jedine tešiť, že sú dvojice, ktorým to funguje, aj keď nemuselo. Ja totiž hovorím o tom, že sa to môže stať a to riziko je pri takomto správaní väčšie. A je úplne jedno, či ľudia ostávajú spolu kvôli sexu, Bohu alebo rodinnému domu, keď tam jednoducho nie je poriadny základ, nikdy ten vzťah nebude mať kvalitu. AK niekomu stačí dobrý sex a pritom si partnera neváži, nudí sa s ním, je do neho závislý alebo má z neho strach, prosím nech zotrváva v takom vzťahu. Sex dokáže prekryť mnohé nedostatky a keď sa s ním začne priskoro jednoducho nemáme šancu ani čas spoznávať podstatu. To je môj názor a dovolím si tvrdiť, že má dokonca aj svoju logiku. Čo povieš? smile.

Adka napísané 25.11.2005 14:30

Chcem len poznamenat, ze aj v dnesnej dobe su este vztahy, kedy sex je az po svadbe. Ja som sa vydavala len nedavno a to som uz mala po 25ke. A aj pre mna a aj pre manzela to bolo po svadbe po prvy krat a nelutujeme. Ja by som sa mu ani nevedela pozriet do oci, keby som prvy "zazitok" mala s niekym inym. (nepoznali sme sa chvilu - poznali sme sa viac ako 4 roky !)

Filmy a clanky podobneho typu ma hnevaju len s ohladom na to, ze ked raz budem mat dceru, tak bude tazke vysvetit jej, ze svetonazor (a sexonazor), ktory sa jej odvsadial ponuka vobec nie je spravny.

My mame asi "stastie", ze sme boli vychovavani za "sociku", kedy bolo vsetko "tabu", aspon sme sa neskazili....

Len tolko.

Zuzi napísané 25.11.2005 08:01

Aha, Ksichta, tak to s tebou nesuhlasim. Ludia mozu zotrvavat vo vztahoch, ktore nefunguju (funguje len sex alebo nieco ine a zvysok nie.. ) z roznych dovodov, rozhodne to nebude len ten dovod, ze zacali so sexom skoro. Poznam rodinu, kde dvaja ostavaju spolu len kvoli strachu z boha, slubili si predsa vernost... pritom ich vztah vobec nefunguje.

ksichta/dagmar napísané 24.11.2005 22:58

Prepáč Dagmar, ale ty si úplne mimo. Zjavne si nečítala, celú diskusiu. Nehraj sa prosím na psychologičku a nesnaž sa analyzovať moje predošlé vzťahy, lebo si sa teda netrafila vôbec. Píšem o svojich pocitoch, nikoho neodsudzujem za to, či šiel do manželstva ako panic a panna, alebo nie (to by som sa totiž musela odsúdiť aj ja sama) a už vôbec netúžim po tom, aby tu niekto uvažoval o mojej dôvere , čo nedôvere voči mužom ( o tom napokon nemôžeš mať ani šajnu). Mám skvelého muža, náš vzťah je super, nie sme nijako zaťažení minulosťou, užívame si život, tešíme sa z neho a iba proste ma napadlo nad touto vecou trochu uvažovať, Zaujímali ma pocity druhých báb a vôbec ma nazujíma tvoj trochu ujetý názor!. Pre Zuzi -Áno, presne to chcem povedať a nie všetko musí vždy zodpovedať logike. Ľudia zotrvávajú v rôznych vzťahoch napriek tomu, že to hraničí s akoukoľvek logikou.

dagmar napísané 24.11.2005 11:41

Ksichta, vzdy lepsie pre nich ak ich spolu drzi dobry sex ako velky rodinny dom.! Maju urcite vacsiu sancu prezit.

Zuzi napísané 24.11.2005 07:46

Ksichta, tym chces akoze povedat, ze dovodom, ze niektore dvojice ostavaju spolu len kvoli dobremu sexu, je rychle vhupnutie? Tak to by ma nenapadlo a ani nevidim tu logiku. Navyse si myslim, ze je ovela viac dlhorocnych dvojic, kde sex nefunguje prave najlepsie ako tych, kde sex je to jedine skvele.

ksichta napísané 23.11.2005 22:04

Nemyslela som to s tým "šliapnutím vedľa" nijako hanlivo a ani si nemyslím, že muži na to majú väčšie právo ako ženy. V žiadnom prípade nikoho neodsudzujem a priznám sa, že ani ja to až tak veľmi neanalyzujem, akoby s a to mohlo zdať. Ide akurát o to, že je to témou diskusie, tak ma to prinútilo trochu viac sa nad tým zamyslieť. Súhlasím s názorom, že tu zohráva svoju úlohu aj viera a presvedčenie. Možno aj niektoré nezdary majú v živote svoj význam, lebo nás prinútia rozpoznať pravé kvality. Bohužiaľ, niekedy sa musíme učiť na vlastnej koži. Možno ešte jedna malá poznámka na zamyslenie: poznám dvojice, ktoré drží pokope iba dobrý sex. Možno im to tak vyhovuje. Nemôže sa stať, že kvôli potešeniu z dobrého sexu ostávajú ľudia v neperspektívnych vzťahoch, pretože nevidia to, čo je naozaj dôležité? Nemôže byť práve toto záludnosť toho rýchleho vhupnutia?

dagmar /ksichta napísané 23.11.2005 21:50

Ksichta, "sliapnutie vedla" musi zistit len ten clovek ktory sa takto zacne citit a vnimat jeho partnersky vztah ako zataz. V tom vyzname ako si ho pouzila ma v sebe skor spolocenske odsudenie nez realny pohlad. Vztah ma vyznam len ked jeden druheho nejako obohacujeme a zlepsujeme jeho zivot (obohacovanie nevylucuje sebaobetovanie). Tam nie je miesto na rozladenie ohladom byvalych vztahov partnera, ved to by som nemohla verit bud nikomu alebo vyhradne mladym panicom? Ten Tvoj pocit nedovery sa da vysvetlit bud tak, ze nemas skusenost vo vztahu s muzom ktory nebol panic, pripadne si prezila vztah s muzom, ktory nebol uplne von z minuleho vztahu, alebo to nie je nic viac a nic menej ako nauceny pocit krivdy a viny ak nevyjde partnersky vztah na 1-y krat. Nemusim dodat ze je ziveny v kulturno-nabozenskom prostredi, ci v rodine ktora vyznava moralku zalozenu na rodinnej cesti. Proste ludia chcu vidiet len to, co posilnuje vieru v ich vlastnu moralku, v zmysle "Ja som vydata a bola som panna, len nasa kategoria je bez uhony a preto moze odsudzovat ". Aky je rozdiel medzi muzom s ktorym najdem stastie v prvom vztahu a medzi muzom, s ktorym najdem stastie po jeho ci mojom predchadzajucom nevydarenom vztahu. Je tam snad podozrenie ze ten druhy skonci nevyhnutne fiaskom? Myslis si, ze taki partneri su ako 2-nd hand kabat, ze sa uz sexualne a dusevne opotrebovali a ich vztah je tymto limitovany? Ludska laska je ovelazivotaschopnesia ako sa odvazujes pripustit.

EvaZ napísané 23.11.2005 18:35

Tak to tu citam a este som nenasla to, co chcem napisat ja. Pre mna je ovela dolezitejsie, aby som pre muza, ktoreho som si vzalôa za manzela a zalozila s nim rodinu, bola jeho POSLEDNOU, radsej nez jeho prvou a samozrejme aj naopak, nech on je mojim POSLEDNYM radsej nez prvym. (Viem, ze sa to nevylucuje)

calien napísané 23.11.2005 11:11

Nemôžem si pomôcť, ale nie je výraz "šliapnuť vedľa" trochu silný.:( Keď neikoho milujem a chcem našu lásku naplniť, tak vopred nekalkulujem s možnosťou ani, že sa vezmeme, ani že sa rozideme. Ja by som sa neodvážila označiť ani jednu ženu, ktora mala viac sexuálnych partnerov pred manželstvom za niekoho, kto šľapol vedľa. Niekto žiaľ nema vo vzťahoch šťastie a nie je to jeho osobná chyba, a to plati rovnako pre ženy ako aj pre mužov. A prečo je v našej spoločnosti stále iný meter na mužov, kde sa predmanželské sexuálne skúsenosti berú ako niečo samozrejmé?

Martina z MT a m napísané 23.11.2005 10:58

Ksichta,
obcas mi napadlo, ci a co by bolo ine, keby som "neslapla vedla"... musim povedat, ze z celej uvahy vzide pre mna nakoniec jedno velke pozitivum, ze si mozem na zaklade preziteho povedat "moj muz je pre mna skvely milenec" ;-)

Malo by to v sebe iste caro, keby som si mohla povedat, ze moj manzel bol moj prvy a jediny, ale rozhodne som teraz spokojna, ked viem, akeho sikovneho ;-) chlapa mam doma.

Apropo: teraz si uvedomujem, ze vlastne neviem, ci sa panenstvom tu v diskusii mysli iba neporuseny hymen (=panenska blana) al. uplna sexualna neskusenost...
Kde je hranica, co je este mala=panenska sexualna skusenost a co je uz velka?
Bozky, pohladenie tvare, sije, prs, bokov...pritisnutie tiel v hlbokom objati, odhalene, ci zahalene tela... kde je ta hranica, kedy si moze clovek este povedat "este som panic/panna".
V urcitom ohlade bol aj moj manzel pre mna prvym a jedinym!...

Evča/Ksichta napísané 23.11.2005 10:11

Nemyslím si, že som "šliapla vedľa". S mojím prvým to bola veľká láska a trvala dosť. ale ja som mala iné ciele, než len rodiť a skákať okolo detí. To som však zabudla pri našom zaľúbení oznámiť vopred smile a tak sa po čase naše cesty rozišli.
Aj teraz s mužom občas riešime protichodné názory, no už máme podstatne viac skúseností než pred 10 rokmi a vieme si veci vyriešiť aj bez toho, aby sme sa rozišli.
Ale ak by som mala čakať s darovaním panenstva do veku, ked si budem istá, že fakt mám dosť rozumu, dosť skúseností, viem sa na vec pozrieť objektívne a podobné úvahy, neviem, či by som vôbec niekedy poznala muža, musela by som sa stať mníškou.
Takže ja sa naozaj k minulosti nevraciam - ale nezavrhujem ju-, i tak ju nezmením, môžem len porozprávať svojim deťom a poradiť im.

Lucia napísané 22.11.2005 23:20

Ksichta, o tom "slapnuti vedla" ako si to pekne nazvala:-) Moj manzel si ma bral ked mal 33 a predomnou mal niekolko vstahov. Ja som pred nim mala dva. Porozpravali sme si o tom, nikdy sme to nebrali ako nieco vynimocne, patri to do historie, boli to vstahy ktore z roznych dovodov nevysli i ked mozno na zaciatku to vyzeralo tak ze prave ten byvaly je "ten pravy". Nikdy ma nenapadlo analyzovat to, alebo vidiet to ako problem. Mozno to bude tym ze zijem v zahranici a ze ani jeden z nas nie je praktizujuci veriaci, i ked obaja verime v Boha.

ksichta napísané 22.11.2005 22:12

Súhlasím s tým, že by mi asi dosť vadilo, keby môj partner po mne rezolútne vyžadoval panenstvo. Myslím si, že tu ani tak nejde o vyhovenie parnerovi ako o môj vnútorný pocit. Predošlé sexuálne vzťahy jednoducho môžu narušiť rovnováhu. Je to asi individuálne, pretože niekomu to až tak nevadí a berie to ako minulosť, niečo , čo bolo a už sa k tomu nevracia. Vo mne osobne to vyvoláva zvlášten zmiešané pocity a nie je mi to nijako príjemné. Nevnímam to nijako sentimentálne, ale jednoducho mi to berie vnútorný kľud. Nie že by som sa tým nejako extra zaoberala. Iste manželstvo nie je len o panenstve, ale aj o vzájomnej dôvere a úprimnosti a predčasná strata panenstva nemusí spôsobiť skazu manželstva ale zbytočne zraňuje človeka, ktorý šliapol vedľa. Mnoho báb tu píše o tom, že panenstvo stratili so svojim manželom. Mňa by celkom zaujímalo, ako konkrétne to vnímajú baby, ktoré "šliapli vedľa" a prvýkrát to bolo s niekým iným. Je to naozaj tak vpohode, ako to píšete? Nikdy to nijako nezrovnávate, nevynárajú sa nejaké nepríjemné pripomenutia v súvislosti s niečim.... ? celkom by ma zaujímali úprimné odpovede, nie len silácke reči.

dagmar napísané 22.11.2005 18:47

Miriam, sebadarovanie je unikatne medzi kazdymi 2-mi ludmi ktori sa maju radi. A nemusi to byt nevyhnutne premiera pre obidvoch. Sebectvo je len jedna z mnoha negativnych charakteristik ktora moze pokazit ludsky vztah, aj tych co sa brali ako panici aj tych co nie. Sebeckost je vsak aj ziaduca vlastnost- bez nej by sme si neboli schopni vybrat a uprednostit objekt nasej lasky pred druhymi. Len velkemu sebcovi by vadilo ze jeho partnr/ka nie je z principu panna./panic. Darovanie panenstva praveze nehra podstatnu ulohu vo vztahu ak je clovek (patner) nesebecky.

miriam napísané 21.11.2005 10:44

V mojom ponimani je sebadarovanie opak sebectva. Tak som to myslela. Tiez suhlasim, ze obeta ako ustupok len kvoli druhemu moze priniest ubijajuci a sebaznicujucu pocit. Ani u nas by to tak nefungovalo, keby sme sa len navzajom prisposobovali. O to nejde. Ale o to, aby sme robili, co je OBJEKTIVNE spravne, nielen to, o com si jeden mysli, ze je dobre. To by bol absurdny kolotoc, v ktorom by vyhral ten, kto si lepsie vie presadit to svoje. Ale ako poznat, co je OBJEKTIVNE dobre? Aj v otazke panenstva, od ktorej sa odvija tato debata?

Evča napísané 21.11.2005 10:09

Viem, že svojho partnera bezhranične ľúbim, napriek tomu nemám pocit, že sa niečomu obetujem, som spokojná a šťastná.
Obetovať sa v mojom ponímaní znamená urobiť niečo, s čím nesúhlasím, hoci viem, že to môže priniesť krásny výsledok. No ja nezvyknem dlhodobo robiť veci, s ktorými nesúhlasím. Neviem si predstaviť, že by som celý svoj život niekomu len obetovala. Ja chcem mať pocit, že ja bez obetovania viem byť spokojná a šťastná robiť aj iným mojich blízkych šťastnými. Také šťastie a radosť je podľa mňa oveľa úprimnejšia a väčšia, ked je obojstranná, nie ked má len jeden úžitok a druhému zostane dobrý pocit z toho, že sa obetoval.
Takýto prístup je podľa mňa sebazničujúci a ubíjajúci a často to vidím na starších manželoch, kde roky celé manželstvo navonok krásne fungovalo a po 30 rokoch ideálneho spolužitia žena zistí, že sa len obetovala a nič dobré jej to neprinieslo.
<f"red">Viac ako panenstvo vo vzťahu (manželskom) je úprimnosť.

Hanka napísané 20.11.2005 22:54

Uplne sa stotoznujem s nazorom Lexi. Ked som ucila, bola som sokovana, ked sa mi moje 15-rocne gymnazistky uprimne priznali so sexualnymi skusenostami. Ja som sa v 15.vodila za ruku, chodili sme do kina a citala som si popritom Valkove basne. Vzdy bolo pre mna nepredstavitelne mat sex s chlapcom len tak. Je to to najvacsie odovzdanie sa, hlboke a silne vnutorne splynutie. Hoci sme s manzelom necakali do svadby, som stastna, ze bol jedinym muzom v mojom zivote.

ksichta napísané 20.11.2005 21:08

pre Adiku - podľa mňa je toto dosť extrémny prípad a myslím, že aj keby spolu žili len "nadivokoô prebiehalo by to presne rovnako. Neopustíš niekoho, koho ľúbiš len preto, že vám nefunguje sex. Budete sa snažiť, až kým to buď neklapne, alebo vás to neprestane baviť. Hoci som veriaca, nebrala by som to tak, že kesťania majú patent na to ako si preduchovniť sex a mať ho kvalitnejší ako iní. ktosi tu už spomenul, že : je to v tvojej hlave" a stým sa absolútne stotožňujem. Kvalita sexu, najmä zo strany ženy vo veľkej miery závisí od jej vnútorného naladenia. Kresťania sa možno líšia tým, že svadbu nechápu iba ako formalitu, ale neičo trvalé a panenstvo pre nich nie je púha sentimentalita. Možno je tu väčšia snaha udržať vzťah aj počas väčšej krízy, možno si dôslednejšie hľadajú trvalého partenra, lebo vedia, že druhá svadba (v kostole) už nebude. Iste každý môže šľapnúť vedľa a súhlasím, že ak má byť manželstvo deštruktívne a všetci v ňom majú trpieť, tak by sa to naozaj nemalo siliť. Myslím, že ľudia majú právo robiť chyby a môže sa to ľahko stať. horšie sú také ľahkovážne skoky do vzťahov a neustále nové a nové svadbenie.

dagmar/miriam napísané 20.11.2005 17:06

Miriam, k tomu stadu samcov a samiciek- no aj tak sa da vidiet ludstvo z biolgickej stranky, a patrite tam aj vy dvaja. Neoznacuj prosim Ta nas "nepanicov" pred sobasom za sexuchtive tvory ktore nevedia kedy maju dost!.Existuje zivot vo dvojici pred a niekedy aj po manzelstve (z roznych dovodov), a Wojtylov princip sa tam da uplatnit. Ja sa nezastavam predajneho sexu alebo plytkosti a kratkodobosti vztahov. Ak to niekto robi, je tam urcita psychicka nerovnovaha.Ja konkretne som velmi lubila prveho muza, ale po 10-ich rokoch som si uvedomila, ze uz nemam viac energie na to aby vztah fungoval v nas prospech aj v dcerin. Tak som sa s nim rozviedla s cistym svedomim ze uz sa neda z mojich ludskych ani z nebeskych moznosti nic urobit (v kratkosti utekal z domu, pil, zabaval sa, nechal nas hladne). To vsetko kvoli jeho zlemu detstvu ktore zanechalo stopy na jeho osobnosti. Vzdy som sa snazila aby s nim dcera nestratila kontakt a bolo to velmi tazke a pre niektorych ludi nepochopitelne snazenie. Ale vyplatilo sa to a asi po 5-ich rokoch od rozvodu sme obidvaja spokojni, dokonca on sa velmi zlepsil. Najhlavnejsie je, ze je tam otcovsky vztah s dcerou.Viem, ze on nedokaze zit so zenou a mat partnerku "ako ini", pretoze mu to nedovoli jeho psychika. Aku hodnotu by v tejto zivotnej skusenosti malo hrat moje panenstvo mi nie je jasne. Bolo by to pre mna este horsie, keby som bola ortodoxna veriaca. Myslim si, ze som podala najlepsi vykon ako som mohla aj z Wojtylovho aj bozieho princip

Miriam napísané 20.11.2005 15:42

Dostaveme sa tu k viacerym otazkam, a kazda je na dlhsiu debatu. Ak nie je rozdiel medzi spravanim dvoch ludi pred manzelstvom a v nom, naco vlastne manzelstvo je? Podla niektorych tu prezentovanych nazorov mi to pripada potom tak, ze najlepsie by bolo zit ako v stade samcekovia a samicky (prepacte za vyraz), nech si to kazdy vyskusa s kym chce, nech sa nemusi viazat... Alebo co je vlastne laska? Podla filozofa Wojtylu mierou lasky je miera sebadarovania. Obeta, darovanie sa pre druheho, chciet dobro druhemu nezistne... stavaju sa tieto pojmy uz cudzimi v dnesnej dobe. Od toho by som odvijala aj odpoved na otazku, ci mozu veriaci cisti a td. prezit neuspokojenie v sex. oblasti. Ano, mozu. . Sex povazujem za odraz vztahu manzelov. Sex je znamenim vylucneho vzajomneho odovzdania sa manzelov. A to, co sa zda nevyhodou, je paradoxne vyhodou - kde by to ini vzdali, ti, ktori chcu byt verni slovu, ktore si dali, problemy nevzdavaju, ale ich riesia. Verim, ze kazdy problem ma riesenie, ak nam ide o cloveka, o jeho dobro a nie iba o seba. A este na margo tychto problemov: ked vidime, ake dosledky nam priniesla sex. revolucia vo vztahoch - ludia nie su stastnejsi, rodiny nie su stabilnejsie a deti nemaju zabezpecene prostredie pre harmonicky rozvoj... pohlavne choroby, umelymi hormonami naruseny reprodukcny system a zdrav. problemy... interrupcie... nic nam to nehovori?

Adika napísané 20.11.2005 09:53

Len taká poznámka na okraj – je super vidieť, že aj ľudia vstupujúci do manželstva „čistí“ sú v ňom následne spokojní, všetko úžasne funguje, majú rodinu aj vieru atď. Ja však chcem pripojiť iný príbeh, a nie je v mojej praxi ojedinelý. Ona svojho manžela spoznala na strednej, chodili spolu do ukončenia vysokej, obaja silne veriaci, s krásnymi plánmi vstupovala ako panna do bielych šiat. Následne sa niekoľkokrát pokúšali „naplniť manželstvo“, nikdy sa im to nepodarilo. Jednoducho muž to nezvládal, dokonca po nejakom roku alebo dvoch si ona dala chirurgicky odstrániť panenstvo, či to nepomôže, aby nemal pocit že jej ublíži. No, príbeh trvá 10 rokov, on sa uzavrel do seba, hoci ona je komunikatívna, veľmi sa snaží situáciu riešiť, dokonca navštevuje psychológa. Túži však po deťoch (asi ako každá žena) a momentálne uvažuje nad rozvodom, lebo zo vzťahu už vyprchalo všetko – ani sa nerozprávajú. Viete si predstaviť, aká je to ťažké pre veriacu ženu takto rozmýšľať.

Nehovorím, že to mali skúsiť pred svadbou, ale chcem, aby ste vedeli, že mnoho párov navonok funkčných je zvnútra rozožieraných neskúsenosťou, ktorá pramení aj z hanblivosti, stretu viery v duchovno a telesných „poznatkov“. Pre tých ľudí je to vlastne životná katastrofa.

Lucia napísané 19.11.2005 21:45

Mila Martina, chcem ti napisat nasu skusenost. S mojim manzelom sme nezili spolu pred svadbou, ani sme nemali intimne dotyky, bozky atd. Vzali sme sa ako panna a panic. Po svadbe sa ziadny postelovy boom nekonal. Prirodzene, ved sme to nikdy pred tym neskusali. ALE! Mozem povedat, ze sa to stale vylepsovalo a vylepsuje. Viem, ze ma moj manzel miluje a ked sa milujeme nejde mu LEN o seba, ale chce, aby som bola stastna JA. Je to uzasny pocit. Milovanie sa zacina v Tvojej hlave. Krestania maju tu vyhodu, ze milovanie mozu prezivat aj duchovne, nielen fyzicky a citovo. Duchovny rozmer je v milovani uzasny. Myslim, ze krestanstvo nezakryva nedostatky v sexe, ale ich odkryva a Boh chce, aby sme boli skutocne stastni! Ved On to vsetko vymyslel pre nas. Ak mame s manzelom dobre milovanie, odrazi sa to aj navonok a naopak. Ktory muz sa uspokoji s "priemernym" sexom a s neuspokojenou vlastnou zenou? (Len egoista.)

Moja rada, ako si vybrat spravneho manzela je, nespat s nim. Po intimnom styku sa caro vytraca, muz straca zaujem a to nevravim len ako krestanka, ale poznam mnozstvo parov, ktore su spolu uz vlastne iba kvol tomu, ze su partnerovi cimsi zaviazany (tento pocit maju hlavne zeny), ze mu dali az prilis vela. Sex jednoznacne patri do manzelstva! Hovorim to aj preto, lebo o "cistej laske" som sa dozvedela az v 19-tich a dovtedy som si presla kadejakymi nazormi a dokonca som mala v plane aj stratit panenstvo. Dnes som stastna, ze pri mne stali vsetci anjeli a strazili ma.

dagmar napísané 18.11.2005 14:33

Martina, neviem ake konkretne sexualne problemy ci nespokojnost mas na mysli. Myslim si, ze je to velmi komplexna zalezitost. Ak sa mi nepaci sex s partnerom a nelepsi sa to, potom je to vseobecnejsieho razu a nevyhnutne sa to odrazi na vztahu k partnerovi, nastane patranie po pricinach atd. Napr. ak partner bol v detstve sexualne zneuzivany, bude mat odpor k sexu; a ak mi o tom nepovedal, tak ja budem ronit slzy a mysliet si ze ma nema rad. Otazne je, ci sa s tym obidvaja dostatocne vysporiadame. Ak sme sa zobrali ako panici a slubili si vernost po hrob, tak je to bud peklo na dlhe roky, alebo jeden z manzelov urobi ustupok a v mene katolickej tradicie prezije zivot vedla partnera; zatialco ak by zili "na divoko", mali by sancu na rozmyslanie o rozchode. Myslim si, ze sobas bez predchazdajuceho spoluzitia je zalozeny na silne emotivnej faze zamilovanosti a zodpovednosti voci cirkvi, rodicom, bazne pred bohom atd; takze taketo manzelstvo musi este splnat toto vonkajsie kriterium (zaroven im nie je dana moznost "predbezneho vyberu".

Martina z MT a m napísané 18.11.2005 10:09

filozoficka otazka (dufam, ze sa nikoho nedotkne):

Moze aj silne veriaci clovek, ktory napr. vstupoval do manzelstva s "darom panenstva/panictva" a jeho manzelstvo (aj po sexualnej stranke) je naplnene laskou k Jezisovi pocitovat nespokojnost po sexualnej stranke?

Som krestanka katolicka (neprilis praktizujuca) - mali sme sobas v kostole po dlhsom spolunazivani "nadivoko" a v ramci predmanzelskej pripravy som vyrozumela, ze ak milujem Jezisa, ak ho necham, aby naplnal nase manzelstvo, tak vsetko (aj sex) v manzelstve bude pre mna krasne, tak ako je krasna laske Jezisa k nam...

Neviem sa akosi s tymto stotoznit... ;-)

Naozaj je sila viery taka, ze dokaze "zakryt" aj nedostatky v sexe?

Maju silne veriaci ludia ine ocakavania/potreby pri sexe a su uspokojeni laskou a kvalita sexu nie je az taka dolezita?

Dakujem vopred, ak mi niekto odpovie!

milan napísané 17.11.2005 19:00

Riesite teda problemy. Kazda dcera to urobi tak, ako jej to bude vyhovovat. Tak nech to urobi... No a? Zruti sa svet? Hlavne im treba vysvetlit, co je to BEZPECNY sex. Ked to nevie, tak je uplne jedno, kedy k tomu dojde.

 

A urcite je dobre, aby mali sex pred svatbou. Pre pana, a co ked potom zisti, ze jej muz je uplne nemehlo a bude ju to deptat cely zivot....

dagmar/mamina napísané 17.11.2005 10:01

Mamina, veris hadam v Tvoje manzelstvo- ze to Tvoje sa neda skusat bez panenstva a bez predchadzajucej znamosti a mozes to maximalne odporucat. Inac by podla teba vsetky manzelstva ktore nezacali panenstvom boli odsudene na zivotnu blamaz. Ja verim, ze boh nie je taky suchar aby toto dovolil.

zuzika napísané 17.11.2005 03:35

Moja mama je silne veriaca a s odovzdanim panenstva cakala az do svadobnej noci. Ked som dospela, na moje obrovske pocudovanie mi poradila (rovnako ako aj mama mojej nejlepsej kamaratky) aby som to nerobila. Aby som prv, nez sa vydam, zila s mojim priatelom v spolocnej domacnosti. Len tak vraj zistim, ci sme si sudeni na cely zivot. Myslim si, ze mala pravdu. Casy sa menia. V dnesnej dobe by som urcite nevstupovala do manzelstva ako panna. Aj ked mi vlastne, na rozdiel od mnohych zien, bolo toto rozhodnutie vzane ked som mala 7 rokov.

Zuzi napísané 16.11.2005 11:54

Mamina, je to skvele, ze to tak citis a tak aj zijes. Vies, ale iny pohlad na manzelstvo mate vy, veriaci a iny pohlad na manzelstvo maju neveriaci. Pre tych neveriacich je rozdiel medzi zitim spolu "nadivoko" a manzelstvom len v papieri. A ten skutocne nie je dolezity. Dolezita je kvalita vztahu. A ta nezavisi od toho, ci bol alebo nebol sobas.

mamina napísané 16.11.2005 11:42

po precitani tejto diskusie som sa aj ja rozhjodla pridat svoj nazor a skusenost. Teeraz mam 30 rokov a som uz 7 rokov vbydata. Ja som panenstvo nestratila, ja so ho darovala svojmu manzelovi v nasu svadonu noc ako dar, a verte,bol to pre neho ten najkrajsi dar, aky som mu mohla dat na nasej svadbe. Neskusili sme obaja inych partnerov a vobec nam to nechybalo, ani nechyba. Sme spokojni jeden s druhym, milujeme sa a mame sa velmi radi, ba este viac ako v den nasej svadby, mame spolu dve nadherne deti a mame aj krasny sex. A tiez mame aj Pana Boha, a tu sa stotoznujem s Luou, mame Jezisa, ktory nam dava stastie. Nepotrebovali sme skusat sex s inymi. A nepotrebujeme to ani teraz. Viem, ze sme si verni, presli sme si testami vernosti, ci v tehotenstve, ktore bolo rizikove, ci ked manzel chodieva na sluzobky. Verim v manzelstvo a tiez verim, ze manzelstvo sa neda skusat pred alebo mimo manzelstva.

Sami napísané 15.11.2005 12:35

Lexi, ako si dopadla pri rozhovore s Juniorkou?

dagmar napísané 14.11.2005 21:06

EVCA, no co mam povedat na ten krasny portret? Som uprimne unesena! Je celkom ine dat si k nicku aj podobizen autora. Mozno aj ja by som mohla niekedy..

dagmar/miriam napísané 14.11.2005 20:59

"Do svadby sme neprekrocili hranicu intimity a to nam davalo slobodu vztah ukoncit."- preco? Ak by ste sa spolu vyspali a potom sa rozisli, pripadne nerozisli? Ak by si povedala, ze u vas to tak bolo (svadobna noc v bielom) tak to beriem. Ale Ty pises o slobode rozist sa, v zmysle bud sa zosobasime kym som panna alebo adieu.Aku ulohu hra strata panenstvo v uspesnosti manzelstva? Myslis si, ze ti, ktori necakaju so sexom az po svadbe maju horsiu sancu vytvorit stabilny vztah? Ja si naopak myslim, ze ak mi je s niekym dobre, tak nemusim hned vybavovat svadbu aby sme sa mohli spolu vyspat. Ako keby sex bol nejaky program, ktory rozbehne manzelsku cestu! Skor mi to pripada natlak na muza, aby si vazil to co dostal. Inac by bola slecna v hanbe a mala by celozivotne znizene sance na obdiv od ineho muza, pretoze s tym druhym s ktorym to VYSLO sa uz mohla vyspat len ako ... nepanna?? Podla mna je dolezite s kym ma zena deti- to je ina kava. Hoci zaruka nikdy nie je. Sme len obycajni ludkovia so slabostami a starostami.

Evča napísané 12.11.2005 10:16

Kočky, Lexi písala o tom, ako sa hrnú puberťáčky bezhlavo do sexuálnych skúseností. Ale čo tak zamyslenie o tom, ako sa do nových sexuálnych skúseností púšťajú ľudia po 50-ke, po 30 rokoch spoločného života s jedným partnerom, ktorému darovali svoje panenstvo a zrazu si ten človek nájde mladšiu pipku? Ako sa na takého človeka pozerajú jeho dospelé deti, ktoré už majú vlastné rodiny a zrazu sa nedokážu stretnúť na rodinnej oslave, lebo jeden človek zlyhal? Ako tých manželov zabezpečil papier a to, že si darovali panenstvo navzájom?

Miriam, to je moja odpoved na to, prečo som nečakala do svadby a prečo ma nijako nemrzí, že sme s mužom neboli pre seba prví.

Evča napísané 11.11.2005 17:20

Lenže ja som do toho vzťahu nevstupovala s tým, že ho budem chcieť niekedy ukončiť. Nepotrebovala som teda pocit, že to môžem kedykoľvek urobiť. Ostatne, keby som to chcela spraviť, ani svadba by mi v tom nezabránila.
A prečo svadba? My sme ju nepotrebovali, ale našich rodičov veľmi uspokojila a rodičov potrebujeme. Vážime si ich, rešpektujeme ich názory a kedže sme usúdili, že svadba nám neublíži, tak sme mali svadbu. My pokračujeme dalej ako predtým a rodičia sú spokojní, že je to aj oficiálne.

miriam napísané 11.11.2005 15:40

Tak naco potom svadba? Ano, ja svadbou istim neisteho cloveka... samozrejme, nikdy nemozem na sto percent predvidat, co nas v zivote stretne - ale to ani ti, ktori spolu ziju pred svadbou. Do svadby sme neprekrocili hranicu intimity a to nam davalo slobodu vztah ukoncit. Svadbou sme sa slobodne a pevne zaviazali spolu celit vsetkemu, co zivot prinesie. Viem, co sme prisahali a nie su to pre nas prazdne slova. Myslim to tak, ze stabilita manzelstva je vedlajsim produktom zelezneho odlhodlania zachovat ho funkcnym den za dnom.

Zuzi napísané 11.11.2005 09:24

Miriam, ja zas respektujem tvoj nazor. Je super, robit to tak, ako to citi clovek spravne a je super, ak to tak citia obaja. Dolezite je vediet, ze to moze byt akokolvek a treba byt tolerantny k nazorom inych ludi. Clovek moze byt stastny, ak prichadza do manzelstva cisty a iny clovek moze byt stastny, aj ak tomu tak nie je. Cistota pred vstupom nie je zarukou stastneho manzelstva, aj ked viem, ze je pre niekoho dolezita. Pre mna dolezita nebola.

Ale clanok bol o inom (hoci to spolu suvisi, viem), bol o prilis skorom a nezodpovednom sexe. V tom sa urcite zhodneme. Mat sex preto, lebo "potrebujem" prist o panenstvo a lebo je to "moderne" je nezodpovedne, bez debaty.

miriam napísané 10.11.2005 23:19

Zuzi, respektujem tvoj nazor, s tym simulovanim manzelstva som to myslela tak, ze tam sa skusa manzelstvo s tym, ze ved ak to nepojde, koncime. Manzelstvo povazujem za vztah, z ktoreho sme ani jeden nemienili nikdy vycuvat. Ja som dost casu pred svadbou chodila k jeho rodicom na vikendy, on k nam. Nic z jeho povahy a spravania ma neprekvapilo a v sex. spoluziti sme si porozumeli krasne. Ja by som nedokazala dat svoje panenstvo pocas "skusobnej doby", s vedomim, ze ak "neobstojim", tak ma necha... Potrebovala som ovzdusie absolutnej dovery a tam patrilo aj vedomie, ze ma nikdy neopusti..., ze jednoducho tuto moznost sme v manzelstve nepripustali a ani nepripustame. Je to mozno paradox, niekomu sa to moze zdat obmedzenim slobody, ale mna prave to robi uzasne slobodnou, viem, ze si mozeme verit. Kazdemu prajem pekne vztahy a stastne manzelstvo.

Lexi napísané 10.11.2005 21:17

Luba, mozes toto: "...sme sa obrátili- zažili sme prítomnosť Ježiša v našich životoch a všetko sa zmenilo. Keď sme sa zoznámili, boli sme už iní ľudia.." blizsie vysvetlit? Naozaj ma to zaujima, vdaka.

pipa napísané 10.11.2005 17:10

Ja seba sice nepovazujem za veriacu ale o panenstvo som prisla az ked som mala takmer 25, kedze dovtedy som vlastne ani nemala ziaden vztah, takze ani nebolo s kym,ale aj keby bolo, tak by som do toho len tak nevhupla s hocikym. O panenstvo som prisla az s buducim manzelom a vlastne som rada, ze som ani nemala iny vztah, kedze som typ cloveka, ktory si nevie predstavit, ze s niekym chodi a uz sa s nim rozide a nic k nemu neciti. Ked milujem, milujem navzdy. Mojho muza vlastne milujem od 15tich, aj ked sme sa dali dokopy az ked som mala 24 a viem, ze ho budem vzdy milovat. Ale na problem panenstva sa da pozriet aj z inej stranky - co ked sa zena nechce vydavat v 20 - 24 rokoch, ale az niekedy pred 30kou, to by musela cakat dovtedy, co je asi dost nemyslitelne. Preto sa vlastne veriaci tak skoro beru.

luba napísané 10.11.2005 14:12

my sme boli obaja s manzelom takí bežní kresťania, ktorí robia niečo podľa Boha a niečo podľa seba: Takže sme obaja mali rôzne vzťahy, potom sme sa obrátili- zažili sme prítomnosť Ježiša v našich životoch a všetko sa zmenilo. Keď sme sa zoznámili, boli sme už iní ľudia, takže sme sa rozhodli pre panenstvo až do svadby.Bolo to nádherné, veľmi si to cením na manželovi, že nechcel nič "skúšať". Určite to za to čakanie stojí.Takže vrelo odporúčam. Len bez viery sa to dá asi ťažko realizovať.

Zuzi napísané 10.11.2005 11:19

Miriam, manzelstvo sa simulovat da. Spoluzitim nadivoko. Ale nechcem to davat do suvisu sex. Ten je podla mna precenovany a uvadzany casto ako dovod rozchodu, pricom to podla mna nie je pravda.

Pozorovanim spravania sa partnera k blizkym a jeho vztahu k praci nikdy nezistis tolko, ako ked ste spolu a prechadzate beznymi dennymi problemami spolu. Mne "divoke" spoluzitie dalo vela. Vtedy som zistila, ze to je clovek, na ktorom sa mozem spolahnut aj v zlom. Ale nechcem pisat o tom, ze bolo dolezite, ze sme pred manzelstvom mali spolu sex. Na tom nas vztah nestoji. Ze ten sex bol, bola len prirodzena sucast nasho spoluzitia. Ale akosi ho neprecenujem.

miriam napísané 10.11.2005 09:22

k tej Tvojej otzke, Lexi - keby malo byt kazde piate manzelstvo rozvedene kvoli nedostatku predmanzelskych skusenosti, znamenalo by to, ze sa rozvadzaju hlavne ti, ktori vstupovali do manzelstva "cisti". Statistiky vsak hovoria o opaku.

A da sa skusat manzelstvo, alebo iba sex? Manzelstvo "naozaj" sa neda nasimulovat spoluzitim nadivoko. Ja osobne som to postavila na imu kartu - ked som svojho chlapca spoznala a zalubili sme sa do seba, pozorne som si vsimala, aky ma vztah doma k svojim blizkym, ako pristupuje k praci, aku ma povahu, ci si rozumieme, ci som ochotna znasat jeho chyby a on samozrejme moje... Boli sme k sebe totalne uprimni a slobodne som sa prenho rozhodla, pre takeho, aky je. Sme manzelia desat rokov a pridu krizy aj pokusenia, ale nikdy nie take, aby ma to lakalo k niekomu inemu. Svojho manzela by som nevymenila a nikdy svoje rozhodnutie nelutujem.

dagmar napísané 09.11.2005 16:59

Panenstvo nemusi byt znakom zachovanej sexualnej nevinnosti. Drviva vacsina dievcat pozna masturbaciu a aj lubostne hranie ak su vo vztahu -a praktizuju petting bez vag penetracie, s orgazmom, bez. V skratke si myslim, ze nie je dolezite s kym pride o panenstvo (ak nesie nejake vnutorne bremeno, pocit viny sa dostavi z tychto dovodov); a lutovat stratu panenstva po dlhe roky z principu je pre mna extremne sentimentalny pojem. Terajsie deti zazivaju asi viac tlaku vrstovnikov a vobec v presexualizovanom imidzi poularnych idolov, takze sa to odraza zvysenou snahou rychlo sa vysporiadat so sexualitou. Myslim si vsak, ze su v tom aj ine hodnoty a postoje k partnerstvu a k zivotu vobec, nieco v zmysle "aj tak vieme, co nas v zivote caka, tak naco z niecoho robit "vedu". Myslim si, ze je v tom aj nieco pozitivne, hoci skor by som povedala ze to plati pre trocha vyssie vekove skupiny, ktore ziju pravidelnejsim sexualnym zivotom ako 15- rocni. Je asi lepsie vediet, ze sex existuje a clovek ho moze nechat na cas driemat, ako dlhe roky dumat nad tym, ci ten s ktorym pridem o panenstvo bude alebo je alebo bol ten pravy. Ako moze tak vela zavisiet od prveho stuchu?

Lexi napísané 09.11.2005 15:13

Vďaka všetkým Vám za vašu otvorenosť, kiež by všetci pristupovali s svojim vzťahom tak zodpovedne. Možno by dnes nebolo každé piate manželstvo na Slovensku rozvedené. Ale natíska sa mi otázka... nie je to preto, že doň vstupujú partneri bez predmanželských skúseností? Že ich prvé pokušenie odláka a oni mu podľahnú, pretože si nie sú si istí, či by to inde a s iným partnerom nefungovalo lepšie?

edson napísané 09.11.2005 14:59

Ahoj Lexi,

ci mame vstupovat do manzelstva "poctivi"? V prvom rade som uvazoval ci vstupit do tejto debaty, nakolko som chlap, ale ... nedalo mi, lebo tieto veci sa ma dotykaju tak ako inych. Myslim, ze v niektorom prispevku som cital, ze zalezi na kvalite vztahu a to je dost podstatne...Nik nema v nikom istotu a preto podla mna to ma urcitu vahu, nad ktorou musi uvazovat kazdy individualne, V prvom rade je to o tom ako si vazime seba (tyka sa hlavne zien) Vo svojom prispevku to trefne napisala "ksichta", citujem: "Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže mať tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú." Ja som do vztahu vchadzal cisty, manzelka nie a verte mi, viem ako ju to zranuje a boli, ze som nebol prvy. Padla za obet chlapovi, ktoreho poznam a viem, ze mu vzdy slo len o jedno, predsa mu odolavala takmer dva roky. Ale aj napriek tymto peripetiam si myslim, ze mame plnohodnotny sexualny zivot a sme spokojni. A moja draha je stastna ak je poviem, ze ma pritahuje stale rovnako ako pred 14 rokmi. A myslim to uprimne... Cize moja odpoved ci vstupovat do manzelstva cisti je ano, pre pokoj duse. Papa. Edson

Panenstvo napísané 09.11.2005 09:02

Ja tiež budem niekomu pripadať ako dokonale staromódna, ja som prišla totiž o panenstvo tesne pred mojími 25. narodeninami, čo je uznávam fakt dosť. Nie, že by som predtým nemala na to predtým príležitosť, bolo ich niekoľko, tá prvá prišla v 16. na brigáde v Nemecku, ja som sa len tvárila, že dobre nerozumiem, o čo ide. Takže, ak by šlo len o to, nebyť pannou, aby som sa mohla vytiahnuť pred kámoškami, tak som to mohla mať dávno za sebou. U mňa to bolo totiž tak, že chcela som odovzdať panenstvo tomu, o ktorom by som vedela, že ma má naozaj rád a že to ocení a že snáď sa stane aj partnerom na celý život. Toho pravého som stretla v 24. a ak mám pravdu, bol z toho dosť paf, keď zistil, že som ešte panna. Ale viem, že to aj veľmi ocenil a cení si to dodnes - sme manželmi už 7 rokov (ešte 2 roky predtým sme bývali spolu), máme 2 krásne deti a bohatý sexuálny život. Svoju dcéru chcem tiež vychovať k tomu, aby hneď nevhupla prvému do postele, ale aby to urobila, keď si bude naozaj istá láskou k partnerovi. Podotýkam, že nie som veriaca.

NikoletaT napísané 09.11.2005 01:59

Lexi, odpoved na tvoju otazku, ci by mala zena (muz) byt panna (panic) pri vstupe do manzelstva.

Podla mna je to jedno. A navyse dnes, ked sa ludia beru neskor ako kedykolvek pre4dtym je podla mna zbytocne predstierat ze sme pred partnerom nemali nikoho ineho.

ALE podla mna je dolezite nemat s nikym styk iba kvoli tomu, aby sme sa zbavili pannenstva, alebo preto, aby sme ziskali skusenosti. Kazdy styk by mal byt iba preto, ze ho skutocne chceme, a plne chapeme, co vlastne robime, a sme si vedomi akychkolvek nasledkov.

(Pod naslednami nemyslim len tehotenstvo, ale ak choroby a podobne, co sa moze stat napriek *vsetkym* opatreniam.)

Beba napísané 08.11.2005 23:02

Lexi, nejako som asi mimo, ale uslo mi, co vlastne chces dceram povedat?

ksichta napísané 08.11.2005 21:11

Pýtaš sa, či je dobré, ak žena vstupuje do manželstva ako panna. Mne sa to napriek tomu, že som veriaca nepodarilo. V puberte som bola v niektorých veciach rebelantská a určité veci som si musela skúsiť na vlastnej koži. Jeden môj dosť vážny vzťah trval 5 rokov a jeho súčasťou bol aj sex. A dosť dôležitou.Bola som vtedy presvedčená, že je to ten pravý. Niečo mi však bránilo súhlasiť so svadbou a tak som zo vzťahu vycúvala. Neskôr som sa spoznala s mojim manželom. Musím sa priznať , že som vtedy veľmi ľutovala, že môj predošlý vzťah zašiel tak ďaleko. Je to veľmi nepríjemné, ak nemôžeš vojsť do vzťahu s čistým štítom. Možno to každý vníma inak a niekomu to nevadí, mne osobne to však bolo veľmi nepríjemné. Pre môjho muža som bola prvá a mne bolo veľmi ľúto, že to nie je on, s kým odhalím tie úžasné tajomstvá po prvý krát. Musím sa priznať, že vnútorne som sas tým musela dlhšie vyrovnávať. iste niekto povie, ako môže žena povedať, že najlepšie je mať jediného sex. partnera, veď to nemôže porovnať. Ale na čo niečo porovnávať? Práve to porovnávanie je veľmi nepríjemné. Je úžasné, keď nemusíte nič zrovnávať, keď sa nemusíte učiť na vlastných chybách, ke´d sa nemusíte vidieť v posteli niekoho iného, ako je váš muž. Myslím si , že o tomto je čistota. Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže amť tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú.

Evča napísané 08.11.2005 20:15

My sme s mužom bývali bez papiera vyše 6 rokov a bolo to super. Do svadby nás dohnal až fakt, že už som bola 3 mes. pre pôrodom a naši rodičia ťažko niesli fakt, že dieťa by malo rodičov "nadivoko" (muž pochádza z katolíckej rodiny).
I tak si myslím, že rozprávať sa o sexe a rozdieloch medzi mužom a ženou sa s deťmi nedá len tak z ničoho nič v puberte, podľa mňa musia už nejaké základy od rodičov mať, aby mali k nim dôveru práve vo veku, ked si puberta myslí, že rodičov už nepotrebuje. Predpokladám, že Lexi už s Juniorkou neraz o tom nejaké to slovo hodila, takže má na čom stavať smile.

miriam napísané 08.11.2005 18:02

So sexom sme pockali do manzelstva, obaja sme boli pre seba prvym darom. Spoluziacky, ktore s tym zacinali na strednej, su teraz vacsinou rozvedene.

Kvalita intimneho zivota zavisi hlavne od kvality vztahu, nie od skusenosti predtym.

Citala som pekne prirovnanie, ze sex je slahacka na torte a ta torta, to je manzelska laska. A kym sa "upecie", treba nejaky cas pockat. Dievca ma najvzacnejsi dar svoje panenstvo a to sa uz nikdy neda vratit spat, ak ho raz niekomu da. Tak je najkrajsie, ak tento dar moze dat svojmu manzelovi.

Myslim, ze vela dievcat uz plakalo preto, ze dobrovolne dali svoje panenstvo niekomu, kto si ho nevazil a tym pre chlapca vsetko skoncilo. A co vychova k rodicovstvu? So sexom predsa uzko suvisia deti. Nemaju pravo narodit sa do rodiny, kde budu s laskou ocakavane a kde su nan rodicia pripraveni?

Mirjana napísané 08.11.2005 17:53

No tak ja budem pre zmenu asi v niečom staromódna a v niečom moc "in". Mám 33 rokov, rovnako starého manžela. Manželia sme takmer 9 rokov a predtým sme spolu 4 roky chodili. O panenstvo som "staromódne" prišla po roku "chodenia" ako 21 ročná a zďaleka som nebola na VŠ posledná. Bolo to práve s manželom on bol môj prvý. Ja jeho nie, bol skúsenejší čo som dosť ocenila, začiatky boli z mojej strany, no ako to povedať, dosť rozpačité :o)))). No a potom sme spolu bývali pekne na kôpke (na nečisto) 2 roky na internáte (moja mama sa to dozvedela prednedávnom) a rok v prenajatej garsónke. A poviem Vám že to bolo super pretože toho druhého spoznáte dokonale. Nejde o sex, predstavy o tom že hneď ako sme došli z prednášok sme vhupli do postele a ... Ide o to že keď mal budúci manžel 40 teploty tak som mu varila čaj, dávala obklady, utekala po lieky... keď som mala zlomenú ruku a sádru od ramena až po palec tak mi aj šnuroval topánky, mazal chleba a škrabkal chrbát... Spolu sme nakupovali, gazdovali, prali... Boli sme spolu takmer všetok voľný čas a neomrzeli sme sa jeden druhému. Do manželstva som vstupovala s tým, že manžela poznám viac ako len z návštevy kina, z prechádzky v parku, prípadne z nedeľného obeda u rodičov... nič neľutujem. A svadobnú noc sme spokojne prechrupkali v hoteli, po pretancovanej noci o 4 ráno sme na nejaký sex nemali ani pomyslenie :o))))

Zuzi napísané 08.11.2005 16:36

Lexi, zas sa ti zadarilo. ;-))

Myslim, ze je to jedno, ci bol nas manzel jediny alebo nie, ci sme mali sex pred svadbou alebo nie (hoci viem, ze pre veriacich je to podstatne). Ide o zodpovednost v tejto otazke.

Sami, rozpravat sa s dcerou o sexe moze byt aj o inom ako o odhovarani a vysvetlovani. U deti viac zabera, ak ich pocuvame. Aj tak som zvedava, Lexi, ako si predstavujes rozhovor s pubertackou na tuto temu. Dufam, ze nam o tom, ako to dopadlo, napises.

Sandra napísané 08.11.2005 16:29

Lexi, krasny clanok!!! a vynikajuci postreh. Naozaj take mlade dievcata ani nevedia dost dobre preco sa tak ponalaju. Ja som pred mojim manzelom nemala ziadneho intimneho partnera ani priatela a vobec to nelutijem. A ani moj manzel nemal priatelku. Mozno aj preto si dost dobre nedokazem predstavit co chcu 15 rocne decka v oblasti sexu skusat. Mna vtedy akurat zaujimalo studium, sporty, kreslenie. Neviem si predstavit kde by som do takeho nabiteho programu kruzkov vtesnala "sex", a ani ma to nenapadlo. Mam 13 rocnu dceru, vedieme ju k studiu, sportovaniu, denne treningy a kazdy vikend zapasy je naplnaju program. A navyse primerane sme presli sexualnou vychovou (doma aj v skole).

Este raz pekny postreh.

... napísané 08.11.2005 15:20

moj mnazel bol tiez jediny. mile vsak. bolo to krasne az do chvilekym som zistila ze ja prenho som nezostala jedina. druhe husle hralo decko co este chodilo na zakladnu skolu. podla jeho slov, ktorym odvtedy teda neverim, ho zvadzala a vyslovene dotiahla do postele. male decko. chapete. spravila nam zo zivota peklo. neustale vyvolavla a vyhrazala sa samovrazdou. ale inriganka bola dobra. vzdy pisala ze nevadi ze bude trpiet ale nech je nas syn, teda moj a mojho manzela stastny. 15rocne decko intriguje, rozbija mnazelstva. v jej veku som sa hrala s babikami a nevedela som cim budem ked vyrastiem. ona to ma iste.

Sami napísané 08.11.2005 13:08

Lexi, u nas sa na gympli o TOM tiez diskutovalo takmer denne. Na konci sme spravili zoznam ludi, co to uz maju za sebou a vysla asi tretina. To bolo pred 10 rokmi (pre mna nie az tak davno, alebo sa doba zmenila?). Ja som o svoje panenstvo prisla tiez s manzelom, i ked v tom case nam do manzelstva este par rokov chybalo a ani jeden sme si neboli isti, ci k nemu dospejeme spolocne. I ked vtedy sme si to svetosvete slubovali. Nastastie to vyslo. A este nieco. Nechcem ta odradovat od rozhovoru s juniorkou, ale ked porozmyslam nad mojim vztahom s rodicmi, tak som si ista, ze keby sa moja mama pokusila ma od cohokolvek odhovarat a vysvetlovat mi, tak by to malo v tom pubertalnom case opacny vplyv. Moja mama mala raz taky pokus o rozhovor ohladne menstruacie a pripadala mi smiesna a trapna - ved som uz mala 11 a vsetko som vedela :-). Tak to bude asi aj s juniorkou a sexom. Ale vas vztah je podla clanokv trochu iny, takze drzim palce a ozvi sa, ako si dopadla.

Zuzka napísané 08.11.2005 12:44

Pre vacsinu ludi nie je sex len fyzicke spojenie, ale aj spojenie srdc. Kazdy rozchod boli, a ak vztah bol aj sexualny, tak boli o to viac, lebo s tym druhym odchadza aj kusok z nas. Ten kusok sa uz nikdy nevrati spat, ani s dalsou velkou pravou laskou - bolest sa zahoji, ale v mysli, srdci a v podvedomi uz obraz predosleho partnera naveky ostane.

Lexi, asi ma oznacis za ortodoxnu katolicku. Naozaj ma na tento moj nazor vplyv moja viera, bez nej by som to nezvladla. Sex pred manzelstvom zivot neuveritelne komplikuje. Vdaka tomu, ze sme vydrzali, sme sa ovela viac spoznali - mali sme cas na dlhe rozhovory.

So sexualnym pudom je to ako s hnevom - teda co sa tyka mozgu, ten v tom nevidi velky rozdiel. Da sa to ovladnut, da sa vydrzat, nieco to stoji ale pre vztah to ma velky prinos. Cakanie ma uistovalo, ze o seba naozaj stojime a ze svoj buduci spolocny zivot berieme vazne. Co viac moze dievca presvedcit o laske chlapca, ak ten je ochotny na nu cakat?

zuzana napísané 08.11.2005 12:36

Ja som o panenstvo prišla síce pred svatbou ale s mojim manželom. chodili sme spolu 6 rokov a nevydržali sme. Moja mama sa to doteraz nesmie dozvedieť. :o) Obdivujem ľudí , ktorí vydržia sama poznám takých čo vydržali aj 10 rokov. Inak niake tuľkanie som prežila aj pred manželom, ale som rada, že on bol jediný.

lexi napísané 08.11.2005 11:31

Dievcata a edson :-) vdaka za otvorenost, ani som to necakala. Uz dve z Vas hovori, ze pred svojim manzelom nepoznali intimne ineho muza. Toto povazujem za dost zlozity vychny nazor - ja sama nie som o tom presvedcena, ale som otvorena akzmkolvek nazorom. Myslite si, ze pre manzelstvo je dobre, ak donho manzelka vstupuje ako panna?

Zuzka napísané 08.11.2005 11:27

Ja som bola panna az do svadby v 23 rokoch (teraz mam 26). S manzelom sme spolu chodili uz od mojich 18. Po roku chodenia sme sa rozhodli, ze sa po skonceni VS zoberieme. Naozaj ma zmysel pockat az do manzelstva - obaja po svadbe sme naplno pochopili preco, a boli sme nesmierne radi ze sme to vydrzali.

Inac, u nas na gympli v malom meste v case maturity neboli panny len 4 dievcata, pokial viem. Za osem rokov snad az taky vyrazny skok nenastal, ale v BA to moze byt ine.

Lucka napísané 08.11.2005 10:33

super napísané, páči sa mi článok smile

Evča napísané 08.11.2005 10:12

Ked sme sa my, baby, na začiatku 2. roč. na gympli zišli, jedna zabila: panny tam, skúsené tam. Všetci sme sa napokon čudovali, lebo najakčnejšie baby sme zostali medzi pannami (kvôli somarinám typu "nestavajte mochovce" a organizovaniu iných akcií nám neostal čas na chalanov) snád až do maturity a práve tie nenápadné tiché kostolné stvory, čo ledva súvislú vetu zo seba vypotili, stihli cez prázdniny nazbierať prvé skúsenosti. A tak aj bolo, tie sa aj najskôr vydali a aj najskôr rodili. A s chlapcami to nebolo inak. Tí najväčší frajeri vraj nemali žiadne skúsenosti okrem veľkých rečí a neslušných obrázkov. I tak nás najviac prekvapil spolužiak, ktorý spával so svojou kočkou od 15-ich a napokon povedal, že keby otehotnela, nepriznal by sa k nej, lebo by neprežil tú hanbu v dedine.
Dúfam, že kým dorastú moje deti do veku vhodného na sex, stihneme im s ockom o tom povedať primerane čo najviac.

elisabeth napísané 08.11.2005 09:12

tak neviem, nakolko to nie su len silacke reci - ciste preto, ze sex je servirovany zo vsetkych stran ako zabava pre coraz mladsie vekove kategorie a treba byt "in". Mozno ma Juniorka normalnejsie nazory, len musi byt rovnocenna s casopismi vymletymi spoluziackami..........a ad osemdesiate roky, to sme mali na gympli anketu o sexe a spoluziak, ktory bol 100percentny panic, tam napisal, ze "mu v sexe uz nic nemoze byt nove", haha. Myslim, ze vysoke percento pubertaciek, ktore hlasaju,ze sa "tarchy panenstva" uz zbavil,i prosto keca..............opravte ma, kto mate inu skusenost.

Lorika napísané 08.11.2005 09:09

No ja budem pôsobiť asi úplne staromódne, aj keď mám len 25 a s panenstvom som čakala až do svadby spred piatich rokov. Nikto ma do toho netlačil, už vôbec nie rodičia,pretože sa so mnou o takých veciach nerozprávali, ale mala som šťastie na dobrú partiu kamošov z kresťanského spoločenstva, takže to bolo pre mňa úplne prirodzené, že svoje panenstvo darujem svojmu manželovi. Asi som fakt len výnimka, ale ak by som sa mala znovu rozhodnúť, rozhodla by som sa rovnako a musím povedať, že to bol krásny obojstranný dar na ktorý doteraz spomíname.

edson napísané 08.11.2005 08:29

Lexi, som chlap, ale svoje dve dcery chcem viest presne k tomu co vyjadruje text tej krasnej piesne. Ach, tie roky osemdesiate, panboh za nich zaplat... Vdaka za pekny clanok. Vedel som, ze nie som sam s takymto pohladom.

edson

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised