U nás doma triky typu „Mami, neschudla si náááhodou?“ patria do kategórie tých najpriehľadnejších, rovnajúc sa chodeniu po byte so spodnou bielizňou na hlave (použitou – pre lepšie pochopenie).
Mama sa zatvári tak neurčito sladkokyslo a na „kompliment“ chladnokrvne odpovie: „Koľko zas odo mňa chceš?“ A tak sme s drahými sestrami nútené reagovať na stratégie a taktiky mámenia peňazí veľmi progresívne, s víziou siahajúcou až do budúcich životov, lebo na vykrádanie rodinnej kasy nemáme srdce a na falšovanie prachov zase mozog.
O tom, že dostávame vreckové, sme sa dozvedeli len celkom nedávno, a to keď nám tato oznámil, že tento mesiac nijaké nedostaneme. Máme sa vraj naučiť zhasínať svetlo v izbe, z ktorej odchádzame a kým to nepochopíme, od neho prachy neuvidíme. Vzhľadom na to, že stav peňazí si od vydania bytového nariadenia stále zachoval svoje „status quo“, ostáva nám jeho zmysel navždy záhadou. Tatino sa zatiaľ bude musieť zmieriť s tým, že má doma tri Sheryl Crow-ové, ktoré z izieb odchádzajú spievajúc „Leaving Las Vegas“…
Čiže u oca nič. Ostáva opýtať sa na vreckové mamy (práve som vstala od písania a zoči-voči som to išla vyzistiť, veď som nejaký investigatívec, ta ne?). Aha… U mamy tiež nič. Tak som si preložila jej strohé: „A čo je už ôsmeho?“ Žiaľbohu nie. Život je niekedy kruťas. Ostáva nám čakať na deň „dé“. Ale lepšie ako čakať na Godota. Alebo na gastroenterologické vyšetrenie.
Ôsmeho sa tešíme sa našu plus-mínus pravidelne sa opakujúcu dávku, ktorá má byť prednostne určená na udržiavanie stravovacích návykov v istých zariadeniach školského typu, zvaných jedálne. No pre dve tretiny z troch sestier, ktoré považujeme náš fyzický vývin za viac ako ukončený, slúži pre širokospektrálne uspokojovanie našich nevyspytateľných potrieb. Všetky tretiny sme sa jednomyseľne zhodli na tom, že je jedno, či sa oddáme stravovacím radovánkam v školskej jedálni alebo nie. Naša cesta zo školy vedie totiž jednoznačne do chladničky (čo rúca staré známe „všetky cesty vedú do Ríma“). Pokiaľ ide o moju vysokoškolskú tretinu, pozdravujem týmto dobráka, ktorého kreativita pri tvorení rozvrhu nepozná hranice, nakoľko mám školu buď nonstop od rána do večera s desaťminútovými prestávkami slúžiacimi akurát na prechod do inej učebne, alebo vôbec. Vďaka tomu si varím sama (na vlastnú päsť), čo oceňuje najmä stredoškolská tretina, ktorej stravné sa premieta do obsahu kozmetickej tašky, toho času už tašiek. A základno-školskej tretine je to úplne jedno. Je to totiž Bondovo dievča, ako vystrihnuté z filmu Jeden obed nestačí (alebo Jeden svet nestačí?).
Také je naše „stravno-vreckové.“ Mať peniaze, aspoň nejaké, je vždy fajn. Týmto chcem okrem autora môjho rozvrhu pozdraviť aj pána Gatesa. Je to rozumný človek, nie ako naše rozhadzovačné spoločenstvo sestier. Doteraz sme sa na sto percent nenaučili, ako s peniazmi narábať (čo niekedy býva cieľom vreckového). Zatiaľ sa so sestrami utešujeme, že s malým množstvom prašulí sa šetriť predsa nedá! Dá sa zvýšiť výška stravno-vreckového? (počkajte, idem sa opýtať tatina….Hm… asi z toho nič nebude…alebo čo môže znamenať jeho otázka: „To ako mám ísť predať svoju obličku?“).
Dúfam, že obličky ostanú na svojom mieste, skúsim zatiaľ zhasnúť svetlo v celom byte J.
Foto: www.mirocacik.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Je skutočne akvárium náročné na čas?
Recept na zavárané uhorky: Ako zavariť uhorky?
Aromaterapeutická lekárnička: levanduľa, čajovník a fenikel
Netrestajúci rodičia
Syndróm traseného dieťaťa
Nedarí sa otehotnieť? A ešte stále fajčíte?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Vreckove som nikdy nedostavala – na co som potrebovala na to mi mama dala peniazky (internat, stravenky, cestovne) a svoje hobby som si prve 2 stredoskolske roky financovala z peniazkov co sme dostavali za prax, v tretom som si platila aj obedy na praxi a ked nieco zostalo tak som si odlozila (nebolo to vela, ale po troske sa nazbieralo – na novu kazetu ci knihu …) a mama bola rada, ze nie vsetko je len na nej no a potom som uz nabehla na kompletne samofinancovanie.
Ono energie a byvanie celkovo nie su lacny „spas“ a aj nas doma uz vtedy „hasili“, ze nie sme vacsinovi akcionali General Elektrics, ci vodarni alebo plynarni. Vtedy sme si o takom napominani mysleli svoje, ale dnes ked mame kazdy svoje byvanie a seky za nas nikto nezaplati – tak som rada, ze to mamka s nami robila ako robila.
Ostatne druha vec – ked potrebujes peniazky na paradu ci volny cas – kde je problem najst si nejaku brigadu? Zarobis si par koruniek a naucis sa hospodarit a to sa ti veru v dalsom zivote hoodne zide
Ja som vreckove nikdy nedostavala.Teraz som na materskej a dialkovo studujem na VS.Penazi je malo,stavalo sa aj to ze som nemala na chlieb.Uz je to vsak lepsie.Nasla som si pracu,nadalej studujem a staram sa o Nikolku.Musim sa vsak priznat,ze ak by nebolo mojej mami tak mam smolu.Aj vdaka nej si mozem dovolit kupit co chcem.Nikolka ma vsetko.Praca sa mi paci a ak sa niekomu napaci ze pracujem?Je to jeho problem,ved zadarmo mi dnes nikto nic neda.Mozno len rodicia vreckove.Peniaze su v dnesnom svete velmi dolezite a preto mila Kika uvazuj ako by si si mohla privyrobit.Prachy su prachy…….stale ich budes potrebovat.
Suhlasim s mojou menovkynou – co takto si nieco privyrobit? A podobne ako Evca, vobec som nedostavala vreckove, nikdy, pre (ne)moznosti nasej mamy -samoziviteklky. Aj ja a neskor aj sestra sme si zarabali od cca 16 rpokov, VZDY sa dala najst nejaka brigfada a po par odpracovanych na jednom mieste o nas prejavili zaujem aj na trvalo. Takto sa mala zabezpeceny prijem 1/2 strednej skoly a celu vysku, stacilo to na vreckove, na darceky vianocne ci narodeninove a tiez na oblecenie, ktore by mi mama nekupila, lebo bolo drahe a ja som ho velmi chcela. Stacilo kazdy piatok poobede a celu sobotu brigadovat v stanku na trhovisku, cez tyzden doucovanie, obcas rysovanie tecdh. vykresov, ci preklad z anglictiny.
A čo tak večerné opatrovanie detí?Venčenie psíkov? Pomoc z úlohami a učením pre mladšie deti . Možností je naozaj veľa.Baby, ale jesť by ste mali….Normálne by som vás bonzla najradšej rodičom.
Práve som si uvedomila, že som si nikdy neuvedomala, že dostávam vreckové… Zvláštne. Vždy, keď som potrebovala koruny na niečo rozumné, mamka mi dala dačo aj čosi navyše. Z toho som čo – to ušetrila. Sila! Veď ja som bola celú pubertu vďaka rodičom nezávislá!!! Pravda, nemusela som si šetriť na maľovačky, cigy8-) ani diskotéky – bola óveľa lepšia zábava ísť do lesa. Špekáčky vtedy veľa nestáli. Niekedy sa ma mama musela pýtať, či mi nič netreba. Mala som šťastie. Moji starší bratia boli čísla v inom obore. Puberťáci mali zrejme iné potreby ako dnešní teenageri. 😎
Môj postreh z puberty je asi taký, že čo som si na brigádach zarobila, to som mohla minúť ako vreckové, inak som musela súhlasiť s rozpočtom, ktorý určovala jediná zarábajúca členka našej domácnosti – mama. Kedže všetko k životu potrebné zabezpečila, nemala žiadny dôvod (napokon ani zdroje), aby nám dávala ešte aj vreckové na naše úlety.
Myslím, že to bolo fajn, lebo som si vyskúšala viaceré aktivity od okopávania zberu jahôd až po turistickú sprievodkyňu a vždy som mala na to, aby som si mohla niečo dovoliť a pritom nezaťažiť maminu peňaženku.
A čo tak ísť zarábať, si už asi veľké dievča.
ahoj Kikus,tiez prispejem kratkou spravickou o vreckovom z mladosti.. ja ako dieta som vreckove nedostavala, len ked som isla hrat zapas mimo Ba a to len na malinovku.proste nasi nemali na to aby trom deckam nieco take mohli dat. ale v podstate som ho ani nepotrebovala.chodila som do tej „super“ skolskej jedalne a ked som prisla zo skoly, vzdy bolo co jest. no a ked som si chcela nieco kupit popripade niekam ist tak som si pytala peniaze a bud som ich dostala alebo smola.no a na zaver:vreckove nie je zla vec, aspon sa dieta nauci s nim rozumne hospodarit a mozno raz v zivote si povie, ze ako dobre som sa to naucil.
Mila Kika, to je super! Aj ja som si pri citani Tvojho clanku spomenul na svoje vreckove. Mozem sa so svojou skusenostou podelit? Mhm, to je blbem asi ma uz nezastavite, aj keby ste cheli. :-))
Ako stredoskolak som byval na internate v Bratislave a mamicka mi davala vreckove na tyzden (myslim, ze cca. 30 Sk, to si uz fakt nepamatam). Po par tyzdnoch v Bratislave (mal som isto 14-15 rokov) som sa jedneho dna isiel dat ostrihat. Klasicky strih, za klasickych 7,- Sk, ako to stalo vsade v starej dobrej Ceskoslovenskej Socialistickej Republike. V bratislavskom holicstve pri Tescu sa ma mila pani spytala, ci si chcem nechat aj umyt hlavu. „Jasne!“. Hned mi napadlo, ze to je naozaj vidiet, ze sme nie v Topolcanoch, ale v Bratislave. Tu to ma naozajstnu urvoen! „Aj vyfukat?“ – spytala sa privetivo pani holicka. „Ano, dakujem.“ – odvetil som spokojne. Nasledovala este brezova voda spojena s masazou vlasovych korienkov, … no a potom prisiel UCET. Tu som zalapal do dychu. Miesto 7,- Sk som platil 28,- Sk a to bolo s tringeltom rovno moje tyzdnove vreckove. Takze cela moja rezerva na salaty, rozky na dotlacenie vecne hladneho pubertalneho tela a ine vtedajsie fast food ostali v holicstve a to som bol rad, ze mi nechybalo na zaplatenie. :-)) Zdravim Vas! Julo
Kika… super! Tak som si zaspominala, ako sa mi tiez malilo vreckoveho, ze som skusala triky ako si ho zvysit. Nastastie, moja mama mala to srdce (alebo moznosti??) , ze mi davala zvlast na stravne v skolskej jedalni a zvlast na moju marnomyselnost. Vtedy bolo v mode kupovat si jeden listok a dopisat dvojku pred cislo a hned bolo z toho 20 fiktivnych listkov. Ak mi to vsak moje deti spravia … tak nech si ma samozrejme nepraju !
)) Este mi mama doteraz pripomina, ako som dostavala dvacku uz ako 5-rocna a raz nasim dosiel rozpocet tesne pred vyplatou a mama skoncila u mna s prosikom, ci som si nahodou tie dvacky neodkladala. A vraj ze som nadvihla matrac postele a tam som mala nasetrenu celu stovku ! Nanestastie, to bola jedina uchranena zmienka v mojej historii o mojom zmysle pre setrnost 🙁