Kto sa pomodlí, dostane zmrzlinu

Takakika 7

Keď myslím na prázdniny u dedkovcov, vybavia sa mi presladené makové slíže, poloukradnutá družstevná kukurica, rozprávka na dobrú noc o vojakoch, ktorí bývali v krhle a Rumburak v pivnici, ktorý ma zožerie, keď budem zlá.

Aspoň tak ma zvykol strašiť môj dedo, keď som bola utrhnutá z retiazky. A keď to so mnou nešlo po dobrotky, ani po zlotky, vytiahol na mňa zbraň najväčšieho kalibru: „Odveziem ťa k druhej babke a tá už s tebou urobí poriadok!“ To vždy zabralo.

Svätá žena zo železa

„Druhá“ babka bola prísnejšia ako tí zvyšní dedkovci dokopy. Nikdy o veciach nediskutovala, prečo by aj s malými zasranmi mala, všakže. Museli sme vždy všetko zjesť a každý večer v presne stanovenú hodinu v pyžamkách nastúpiť a kľaknúť si pred sošku Panny Márie a pomodliť sa Otčenáš, Zdravas a Sláva. Nás však pri recitáli obyčajne nutkalo do smiechu. Práve preto, že sme sa smiať nemohli, smiať sme sa museli, aj keď sme nechceli. Niekedy až tak, že sme si do gatiek cvrkli. Babku samozrejme išlo od jedu rozhodiť, ako tak stála nad nami dozorujúca a predmodlievajúca.

Bola to zbožná duša a mala aj zbožné kámošky, niektoré i o generáciu staršie, ktoré babke hovorievali “dzifča.” Volali sa tak zvláštne, tieto sväté ženy, čo po omši zvykli pred kostolom si hrkútať, napríklad Madulka, Joja, či Máňa, no najviac si pamätám Rózku, ktorá hrala na organe. Kto sa večer pri modlení nesmial, mohol si sadnúť vedľa nej na chórus. Ale beda, keď ste do kostolného ticha a rozjímania nad Božským srdcom Ježišovým, ťukli do kláves. Nebola zmrzlina. Tá bola iba za odmenu. Kto tanier nevylízal, tiež nedostal. Babka mala na všetko spravodlivý meter: moja mladšia sestra dostala kopček jeden, ja dva, babka tri.

Panenka Mária, Bernie a iné zázraky

Chodievali sme sa s babkou prejsť aj ku kaplnke, kde sa vo vitrínke skvela svätá Bernadetta. Tiež kľačala pred Pannou Máriou ako my večer, len sa tak nesmiala. Raz bolo v dedine veľké rošambo, keď nejaký oplan, neznaboh, kazisvet šestnásty a diablovo semä v jednej osobe, milenú Bernie rozbil na prášok.

Babkám od plaču spuchla tvár, s číňanskými očami chodili po dedine od domu k domu zbierať na novú sošku. Všetko zlé je aj na niečo dobré, lebo zrazu bolo z čoho aj strechu kostola opraviť. To svätá Bernadetka zariadila. Tak sme jej chodievali čerstvé kvety nosiť. Nad vitrínkou stojí nápis “Ďakujeme za uzdravenie Panenky Márie.” Milé, takéto poďakovanie “Panenky Márie” v trnavskom nárečí. Až na tú prešmyčku, že to môžeme pochopiť aj tak, že v dedinke pri Trnave uzdravili Pannu Máriu. A skús sa nesmiať, keď sa babka modlí pri vitrínke Zdravas. Jasné, že nedostaneš zmrzlinu.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (51 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Spomienky na detstvo, prázdniny, babky, makové slíže, kukurice, nemusia mať pointu. V tom je tá pointa.

  2. Ahojte, neviem o com mal byt tento clanok. Citam az dokonca, ale pointu som sa nedozvedel.

    Ci islo len o vysmievanie sa, ze babka uci (hoci svojim stylom) deti modleniu sa, alebo o co vlastne ?

    Jozef

Pridaj komentár