Prečo je naša dcéra naša

Pozorujem nedôverčivý výraz tváre našej 20 mesačnej dcéry nad naservírovaným obedom. Pretože manžel dnes obeduje v práci, trúfla som si pripraviť pečienku. S jeho antipatiou k tomuto jedlu som bola oboznámená ešte pred svadbou.

“Tak toto má určite po ňom!” Hneď prvé mäsko “nenápadko” vyskočilo na dlážku. (Už nikdy viac rozprávka – Ja som pampúch, pampúšik…!) Dúfam, že zje aspoň prílohu. Našťastie zvíťazili moje gény – pečienka je predsa len lepšia ako suchý zemiak. A tak pri konzumácii obeda rozjímam nad povahovými črtami nášho pokladu.

Je zrejmé, že trpezlivosť zdedila po manželovi, predovšetkým v prípadoch, keď sa intenzívne dožaduje “kolo-kolo”, pričom nás už chytá závrat, lapáme po dychu a inkriminovanú riekanku už odverklíkujeme aj odzadu. Akonáhle sa však treba posnažiť na nočníku, “bzííííí!” a už jej niet. Ja tiež nikdy neobsedím na jednom mieste. Rovnako po mne má aj nie dokonale vyvinutý zmysel pre poriadok – až príliš často sa našim bytom preženie živé tornádo, zato je systematická po oteckovi – najprv šunku, potom papriku až nakoniec chlebík s maslom. Kreslenie, lásku k hudbe a tancu sa snažím vštepovať ja, aj keď nie som si istá výrokmi poroty v prípade spevu a z hudobných nástrojov zvládnem maximálne xylofón. S tancom je to lepšie, akurát sa mi nepodarilo vysvetliť, že je absolútne nevhodné tancovať na prechode pre chodcov v dopravnej špičke. Vzťah k športu v nej zaručene vypestuje ocino, už teraz má horu plánov… Nateraz mu stačí, že sa udrží visieť na tyči vyše 10 sekúnd (ja tak maximálne štyri).

Z myšlienkovej analýzy ma náhle vytrhne jednoznačné “Stačí!” Takže sme doobedovali. Dcérin nátelník vyzerá presne ako umelecké dielo chlapca z reklamy (ba dokonca lepšie). Odpor k podbradníku v nej vypestoval ocko (sám predsa neznáša tesné goliere a roláky), ktorý jej ho vždy, čo najskôr odňal, aby sa náhodou nepriškrtila. Bolo by to samozrejme v poriadku, keby nebola mojou dcérou. Jediné šaty, ktoré som udržala čisté, boli svadobné. Možno preto, že som sa po pol noci prezliekla.

Niektorí rodičia – podozrievaví jedinci, jednorazoví milenci, tak trochu neverné manželky a pod. možno potrebujú výsledky testu DNA. V našom prípade je to však zbytočné. Naša Miška je stopercentne naša. Príroda namiešala neskutočný kokteil a my si ho denne po dúškoch vychutnávame.

Len jednému nerozumiem, po kom to dieťa vstáva o ráno piatej…

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...