Preteky s časom na ochranu najviac zraniteľných

“Bolo to strašné. Bála som sa, že naša rodina sa rozdelí. Naše tváre zmodrali od zimy a mysleli sme si, že určite umrieme,” hovorí Ma Khine, vybavujúc si vlastný strach z trýznivého cyklónu Nargis, ktorý zničil jej domov.

Ona aj jej rodina sa uchýlili v kláštore spoločne s 500 ďalšími dedinčanmi z okolia Kyauktan, jednej z najviac postihnutých oblastí Yangonu.

Keď Ma Khine hovorí o tvrdom živote, ktorý prírodná katastrofa ešte zhoršila, vyjadruje sa veľmi útržkovite. Vysvetľuje, že ekonomické podmienky v dedine Irrawaddy Delta, kde mala jej rodina jednoduchý domček na prespatie, boli neuveriteľne chabé. “Opustila som školu, aby som mohla pracovať v textilnej továrni blízko hlavného mesta. Zarobila som tam necelých 20 000 kyatov za mesiac.” (približne 20 amerických dolárov).

Cyklón Nargis zasiahol južné pobrežie Mjanmarska v piatok 2. mája silou viac ako 190 km/h a bol najhoršou prírodnou katastrofou, akú krajina zažila. Následkom prílivovej vlny, ktorá miestami dosahovala výšku až 12 metrov, bola nevídaná deštrukcia, ktorá usmrtila viac ako 22 000 ľudí. Nezvestných je stále ďalších 41 000. Humanitárna pomoc narazila v dôsledku výšky škôd na obrovské ťažkosti a predpokladá sa, že počty mŕtvych môžu ešte rásť.

Keď sa den po katastrofe začalo zmrákať a prívalové vody opadli, vydali sa mnohí dedinčania na cestu do kláštora Sasana Beikman – ako hovorí rodina Ma Khine “bežali sme do vnútrozemia”. Niektorí však odmietli opustiť svoje domovy a uchýlili sa vo vlastných domoch – avšak len dovtedy, kým sa zrútili. Niektoré rodiny sa urputne držali plastových kontajnerov, len aby sa neutopili.

Prvé správy o následkoch v oblasti Kyauktan, kde Ma Khine žije, vyčíslili počet zasiahnutej populácie na 15 000 obyvateľov, z nich je zatiaľ 16 mŕtvych. Viaceré úrady si myslia, že počty mŕtvych ešte výrazne vzrastú, akonáhle sa podarí dostať do väčšiny zo 44 postihnutých dedín v oblasti.

Deti do 5 rokov sedia mamám v náručí, na tváričkách im vidieť “zamrznutý výraz šoku”. Už sa nechcú vrátiť domov, hoci ich rodičia chcú začať zbierať čriepky svojich roztrieštených životov.

“Prosím, pomôžte nám znovu postaviť našu dedinu. Stojíme tvárou v tvár ťažkostiam denného prežitia, naše domy ležia zrútené hlboko pod vodou, mnohé sú privalené stromami. Dokonca nemáme ani nádoby na varenie, ani si čo obliecť,” hovorí matka Ma Khine.

Podľa tímu UNICEF, ktorý mapuje situáciu v oblasti Kyauktan, jedlo je vzácne vo všetkých 66 prístreškoch. Mnohí dedinčania, ktorým ostali domy, varia a delia sa o to, čo majú.

UNICEF doslovne závodí o preteky s časom, aby zabezpečil pomoc rodinám v mjanmarskej oblasti Irrawaddy, na ktoré zaútočila búrka, pretože má vážny záujem o záchranu detí. Deti, ktoré prežili zásah cyklónu Nargis a teraz nemajú prístup k pitnej vode, sú totiž vystavené zvýšenému riziku hnačkových ochorení a chorôb podmienených zlou vodou.

UNICEF má v Mjanmarsku 130 technických a operačných pracovníkov, ktorí spolupracujú s ďalšími partnermi a vládou, aby zaobstarali a rozdistribuovali ďalšie nevyhnutné lieky a iné prostriedky slúžiace k zmierneniu situácie – napr. rodinné sady (obsahujúce hydroizolačné prestieradlá, siete proti komárom, taniere a kuchynské náčinie, hrnce, uteráky ai.), purifikačné tablety na čistenie vody, orálne rehydratačné soli (pre dehydrovaných v dôsledku hnačkových ochorení) a celtovinu na prístrešky. UNICEF taktiež pracuje na tom, aby obnovil služby súvisiace s pitnou vodou a sanitáciou, aby zabezpečil dočasné školské priestory, keďže mnohé školy boli úplne zničené, zabezpečil bezpečné miesta pre tisícky detí, ktoré potrebujú ochranu a starostlivosť, a asistoval pri identifikácii, hľadaní a obnovení kontaktu roztratených detí s ich rodinami.

Momentálne je prioritou UNICEF-u zaistiť deťom a ich matkám prostriedky na záchranu života. Čistá pitná voda a bezpečné hygienické systémy sú rozhodujúcou potrebou a musia byť zabezpečené tak rýchlo ako to len bude možné.

KONIEC.