Prezervatív

Zuzka, medzitým sme sa presunuli k ďalšiemu článku, ale keďže si sa pýtala priamo mňa, odpovedám: Nemám pocit, že by som sa vydeľovala, tou vetou som chcela zdôrazniť, že by sme sa mohli venovať otázkam „k veci“, ktor= v debate nastolili dve mamičky. Pokiaľ ide o školu, stredná sa od základnej líši tým, že sa v nej vzťahy s osobami opačného pohlavia rozvíjajú intenzívnejšie. S tvojou teóriou „potrebne zaradit do zoznamu pod „samozrejmost“ aspon o 2 roky skor, ako si myslime, ze by to deti mali vediet ) “ súhlasím. Dnešné deti vyzrievajú skôr, než píšu múdre príručky.

Lexi, preco sa stavias nabok – ja a vy ostatne mamicky ?Vid :“aby sme diskutovali o Vašich otázkach a skúsili hľadať odpovede.“ Preco nie o spolocnych otazkach ? Nemyslis, ze prave toto je dovod „tvojej vraj geniality“ ???………………………………………………………………………………… Mna zaujala veta : „čaká ju štúdium na zahraničnej umeleckej škole, kde o rôzne tabuizované témy, zážitky a osoby mužského pohlavia s tým všetkým spojené určite nebude núdza“……… Hm. Zda sa mi divne si mysliet, ze na zahranicnej, ci umeleckej skole to bude ine ako (dovtedy?) na hociakej inej skole… Uz mi lepsie znie, hovorit s detmi. Necakat az akysi „schok“, „bravo“ (mozno aj „cats“) to povie namiesto nas, alebo az sa najde nieco „neobycajne“, co pre rodicov bude tazke (?) zacat komentovat a pre starsich kamosov bude „traposina“. MNohe temy je potrebne zaradit do zoznamu pod „samozrejmost“ aspon o 2 roky skor, ako si myslime, ze by to deti mali vediet )

Tak tieto „problemy“ sme my zacali riesit akosi prirodzene – moja dcera sa cca v toch rokoch pytala na babatka – hned sme vynechali „bociana“ a uplne normalne som jej vysvetlila, ze kazda teta, dievcatko aj dokonca aj zvieratkovske – maju v brusku „komorku“ (takto to volame aj dnes – hoci uz s usmevom – lebo dcera je 10 rocna slecna a dobre vie uz „vsetko“ – a som rada, ze odo mna, lebo vzdy prisla za mnou) – no a v te komorke babatko (alebo aj napr. stenaitko, maciatko a pod.) vyrastie, az je z neho take velke babo – ze musi von – no a ze je to tak dobre na tom svete zariadne, ze kosticky

pod bruskom sa tak rozostupia, aby urobili babatku miesto a babatko jednoducho „vyskoci“ von. Vobec som nemala problem ani s mladdsim synom –

na otazku ako sa ted babatko dostane dnu – som pouzila vyraz semienko sa musi stretut s malinkym vajickom, potom ide do komorky a tam vyrastie. A samotnu „akciu“ som opat prirovnala k tomu, co sme spolu videli v ZOO – kopulujuce opice. Napodiv – deti to zobrali uplne prirodzene a vobec neboli ziadne podivne reakcie na otazku – ci to robia tak aj ludia – a teda aj MY…

Riesili sme aj prezervativ – ani nie v konkretnej podobe – skor pri vyskyte v „detskych“ casopisoch typu Kamarat – prip. po navrate z obchodu, kedy syn

s nadsenim prisiel ku mne s peknou malou krabickou, na ktoej bolo auticko…

Ojojoj, tie hadky-skriepky …

K nastolenym otazkam: Moj starsi syn ma 7,5 r. a mladsi 10 M, takze starsi syn bol dost velky na to, aby moje tehotenstvo vnimal intenzivne a prezival spolu s nami. Otazky ohladne tehotenstva boli, lahko a jednoducho sa zodpovedali. Kedze som mala oba porody cisarske, syn vie preco mam jazvu na bruchu. Zijeme v zahr., porod sa tu da bezne vidiet v TV a spolu sme to pozerali. Vie, ze porod je bolestivy, ale na druhej strane videl, aka tam bola pozitivna nalada a ako rodicia od stastia plakali a tesili sa z babatka.

Doteraz sa pred nim nezamykame v kupelni ani v spalni. Nasiel tam uz vselico, aj prezervativ … to mu ocko zatial patricne nevysvetlil, neviem preco, asi nevedel ako, povedal, ze je to vzorka kremu :-). To si musime este prebrat.

Co sa tyka funkcie penisu, tak viem, ze moj syn vie co znamena erekcia, pretoze ju mava, co je prirodzene uz u niekolkodnovych babatiek. Tak isto presiel stadiom onanie, co sme brali prirodzene a nekarhali sme ho za to. Nevie sice, co je pohlavny styk, ani sa zatial nic take nepytal, hoci nas uz viackrat videl nahych v posteli a povyzliekal sa tiez :-).

Tak isto vie na co su vlozky, vidi to v telke, vidi ma v obchode si ich kupovat a velakrat mi ich musel podavat zo skrine :-), vie aj to, ze zeny krvacaju preto, aby mohli mat babatka.

Da sa povedat, ze sme v tomto smere dost liberalni a zatial to nebudeme menit. Ak pride cas, zacneme sa zamykat a on urcite tiez. 🙂

pokr.

Niektore chcete so mnou diskutovat aj mimo tychto diskusii, tak ak by mal na mna niekto nieco osobne, tu je moj mail: lexilexizavinacszmbodkask, prepiste si ho prosim do korektnej podoby aby mi nan nechodila nevyziadana posta.

Podozrievanie, vyšetrovanie a špiónovanie vždy zabilo každú dobrú vec.

Ešte by som chcela zdôrazniť POSTOJ, aký my rodičia k citlivým témam zaujmeme. Ak veci vysvetľujeme normálne, s tým že patria k životu, pokojne a samozrejme, primerane a pravdivo, deti nemajú potrebu to medzi inými nejak rozmazávať alebo špeciálne sa tomu venovať – majú dosť iných svojich podnetov. Ak na to príde reč, zareagujú presne tak sme k nim pristupovali my – normálne, pokojne a čisto. Ak sa ale začnú veci zahmlievať, tabuizovať, odkladať systémom „to ti vysvetlím keď budeš starší“, prípadne nejak emocionálne komentovať, dieťa vycíti, že ide o niečo citlivé, čudné, čo rodič nemá celkom spracované, a tak je aj jeho reakcia iná – má potrebu to analyzovať, stále sa k tomu vracať, prípadne to vytiahnuť v najnevhodnejšej chvíli, trebárs v električke alebo na návšteve u starých rodičov 🙂

Lexi, úplne s tebou súhlasím, že k deťom treba byť maximálne otovrený, ale niekedy mám fakt stres z toho, ako to prijme okolie. Nemuseli sme síce zatiaľ riešiť otázky: Ako sa bábätko dostalo do bruška – malý má len 3 roky, ale často sa pýta na veci, ktoré ma zarážajú, ako na to príde. Napríklad už presne vie, ako sa používa vložka a určite som si ju nemenila pred ním. A plno iných vecí, ktoré však viac súvisia s každodenným životom. Myslím si, že je veľmi ťažké nájsť tú správnu hranicu a správny spôsob. A určite súhlasím s tým, že deti častokrát vedia oveľa viac, ako by sme od nich čakali. mám len obavu, aby niekde v škôlke nejako nevhodne neplácol, niečo čo sa všeobecne považuje za tabu. A na mňa budú potom pozerať, či som normálna, že s takým krpcom riešim také veci.

Dáša, aj keď som copatý problém osobne neriešila, čižmový áno a asi som to nenapísala jasne, ale…
tá debata pred výkladom obuvi bola o tom, že mne sa kožušinové čižmy páčili a uvažovala som, že či si ich kúpim a dcére sa nepáčili. Ale uzavrela to tým, že keď chcem, tak nech si ich kúpim, ale jej nech ich nekupujem (referencia na to, že sme si raz kúpili rovnaký sveter, ktorý mali aj v detskej, aj dospeláckej veľkosti a vtedy sa nám páčil obidvom). A potom došla tetuška a dcéra jednoducho pri pohľade na jej čižmy povedala to, čo povedala mne. Problém je v tom, že zatiaľčo ja som sa neurazila, tetka áno a moja dcéra nevedela pochopiť, čo urobila zle. Veď predsa, to, že jej sa čižmy nepáčia, neznamená, že tetka ich nosiť nemôže. Problém nie je v tom, že by si myslela, ako si napísala, že život je čierno-biely, alebo len to, čo je doma je jediné správne (u nás je to práve naopak – uznáva sa sloboda od výberu farby trička, cez výber kamrátov až po výber svetonázoru). Problém je v tom, prečo nemôže povedať, čo sa jej nepáči bez toho, aby sa tetka urazila, keď mamina sa neurazí. Čo povieš dieťaťu, že tetka je vzťahovačná a kritiku jej čižiem berie ako kritiku vlastnej osoby, alebo že si má dcéra nabudúce nesúhlasné názory nechať pre seba (čím riskujem, že nadobudne dojem, že ak sa jej niečo nepáči, tak má byť ticho a to je jedna z posledných vecí ktorú by som svoje deti chcela naučiť). Viem, je potrebné nájsť rovnováhu a postupne ukázať, že niekedy je múdrejšie nechať si

Včera som hodne premýšľala nad problémom čižiem a vrkočov ))
My sa snažíme pri vysvetľovaní vecí ísť na to spôsobom, vieš, mne sa tieto čižmy nepáčia, ale sú ľudia, ktorým vyhovujú, ktorým sa páčia. Možno sú chorí a majú veľmi opuchnuté nohy, takže potrebujú práve takéto čižmy. Alebo veľmi chodia po snehu a preto im vyhovujú. Tak nech si ich nosia. Jednoducho, pripraviť ho na to, že život nie je iba čierno-biely a že nie úplne všetko, čo robíme doma je to jediné správne . ALe že to robíme podľa toho, ako to nám vyhovuje. Samozrejme tak, aby sme pri tom podľa možností neobmedzovali ostatných. A so zapletenými vlasmi je to podobne, keď to niekomu vyhovuje, tak je to predsa jeho vec. Veď tym vôbec negatívne neovplyvňuje okolie.

Stáva sa, že zo školky malý donesie slová, ktoré ma vôbec nenadchýnajú. Vtedy sa mu snažím dôrazne vysvetliť, že sa mi nepáči, keď takto rozpráva, že som z toho veľmi smutna. Že predsa dobre vie, že u nás doma nikto také slová nepoužíva. Zatiaľ to zdá sa zaberá.

„Krídelkatý problém“ sme riešili aj my doma. Syn má 4,5 roka a tak sa zatiaľ nám stačilo vysvetlenie, že to používajú maminy. Ale už sa pripravujem, ako mu to vysvetliť ( v prípade záujmu) podrobnejšie.

Tina, no neviem, aky rodic povie, ze su to vymysly. Myslim, ze v tejto diskusii vidis, ze je dost rodicov, ktori svoje deti neklamu. Ja na otazky mojich deti odpovedam pravdivo. Primerane veku. Vzdy sa to da. Deti nie su hlupe a ak ich budes klamat, potom sa necuduj, ze ti neveria.

Zuzana, aj nam pomohol krtko a rodiaca zajacica! A bol to moj manzel, ktory to nasmu vtedy 6-rocnemu synovi povedal. Neviem ako presne, ale nase citlive dieta to prijalo uplne v pohode, dokonca myslim, ze pozerali aj nejake kresby porodu v niektorej z mojich tehotenskych knih. A na zaver toho vsetkeho povedal: „Tati, vies co? Ja som rad, ze nie som dievca.“ :-)))))

Zuzana, Denisa, páčia sa mi Vaše otázky k veci. Ale chcela by som poprosiť aj ostatné prispievajúce, keby vložili energiu skôr do toho, aby sme diskutovali o Vašich otázkach a skúsili hľadať odpovede. Aký máte názor na Denisinu a Zuzaniu otázku?

Ja nemám patent na rozum, ale skúsim z vlastných skúseností.

Denisa, myslím, že prioritné sú Tvoje hranice a Tvoje názory – Tvoje dieťa TY vychovávaš nie pre širšiu rodinu, ale pre svet, v ktorom bude fungovať a podľa toho, ako si TY myslíš, že by v ňom malo byť úspešné.

Vlastný názor a pravdovravnosť sú dôležité vlastnosti a je dobré ukázať dieťaťu, že ich vnímaš pozitívne, teda pravdu dieťaťu uznať. Ako však dieťa rastie, prestáva mu okolie tolerovať ak je v svojej pravdovravnosti netaktné. Ak trojročné dieťa povie na babku, že je stará a škaredá, spoločnosť to odpúšťa. Ak rovnakú vec povie trebárs osemročné, je nedostatok vo výchove. Kedysi dávnejšie chýbala debata o takte, o tom čo ľudí zraňuje a čo je netaktné. Väčšina detí je schopná pochopiť postoj: „Máš pravdu, dedko pije viac alkoholu, ako je zdravé, ale dedko sa cíti zle, ak mu to takto surovo vykričíš. Povedz mne, ak ti bude niečo prekážať a ja to poviem dedkovi“ (a slovo dodržať!). Okolo 6 rokov sú deti schopné tento postoj prijať – už majú väčšinou za sebou sociálne kontaky, ktoré im ukážu, aké to je, keď ich urazí alebo odmietne trebárs kamarátka v škole či škôlke. Nakoniec aj to, že tetky prestávajú mať dieťa radi možno na vysvetľovanie použiť, ale prosím citlivo

Lexi, súhlasím ale..
Tým, že dieťaťu otvorene vysvetlím, že podľa mňa je v dedkovi, copatej tetke, strýkovi, XZY,… taký a taký problém, dieťa vysvetlenie príjma a stotžní sa s ním. Ale ak dieťa netrénujem k pokrytectvu, ktoré sa veľmi často zamieňa za slušnú výchovu, dieťa problém otvorene pomenuje, ak sa znova prejaví. Keďže veľmi veľa ľudí poukazovanie na vlastné chyby neznesie a už vôbec nie od „malého decka“ a absolútne nie, ak má to decko pravdu, dotyční ukážu prstom na rodiča a veľmi často aj na dieťa. Ak sa situácie opakujú, dieťa sa stáva neobľúbené v rodinnom kruhu, ktorý by ho mal vlastne chrániť a podporovať. Ako potom vysvetlíľ dieťaťu, prečo má babka, dedko, teta radšej tú, alebo onú sesternicu/ bratranca ako jeho? Vysvetliť by sa to dalo, ale opäť len tak, že dotyčného, či chceme, alebo nie, nevykreslíme v najlešom svetle. A tým často napomôžeme tomu, že sa dieťa definitívne postaví do opozície voči človeku, od ktorého očakáva prijatie a náklonnosť.
Takže sa pýtam ešte raz: Ako ďaleko treba zájsť s otvorenosťou pri vysvetľovaní chýb bližších a najbližších, aby sme neublížili dieťaťu?
Nepýtam sa, aby som ti oponovala, len sa snažím (už dlhšiu dobu) nájsť cestu, aby som nezapredala svoj zmysel (a možno aj tvoj) pre otvorenosť a priamosť a pritom uchránila dieťa od odmietania, ktoré ešte nevie vnútorne spracovať. Ostatne, koľko dospelých ľudí to dokáže?

Kikina, presne toto myslim! Ze ste tento clanok vzali ako vhodny cas na vybavenie si uctov s Lexi. O tom som pisala, o nicom inom.

A kedy je vhodny cas na vybavovanie uctov podla mna? No neviem, ja si radsej ucty vybavujem hned, tam, kde su aktualne a v case, ked su aktualne.

No dobre, tak odstavec. Pre mna to bola jedna myslienka, tak prepac a nebud malicherna.

A kde ich treba vytiahnut? Kedy je podla teba ten vhodny cas? Ved toto je akuratna prilezitost. Lexi sama napisala v prvom clanku – tu ma mate a tuna pise, ze bude provokovat… Teda musi pocitat aj s negativnymi reakciami a ja viem, ze ich ocakavala, aby si mohla s radostou rypnut. Uz par krat som sa v diskusiach, kde som sa zucastnila aj ja, snazila Lexi priamo in situ trocha upozornit, lenze ona vobec nereaguje. A aj tento clanok, ako som uz spominala, je v mnohych castiach napisany tak, ze citatela podcenuje. Mozno ale niekomu naozaj pripada vtipny ten „nadhlad“, ako to mnohe nazvali.

Kikina, ja s tebou suhlasim. Len mi nepripada potrebne tieto problemy vytahovat v diskusii na jej clanok.

Kikina, hihi, teraz čiste teoreticky. Čo by si si o mne pomyslela, keby som bez toho zbytočného slovného balastu umiestnila na titulke len tie tri pre Teba podstatné vety so svojím podpisom :-))) ????

LEXI: Predsa ta najdolezitejsia, s ktorou sa stotoznujem, pretoze si myslim to iste: Niekedy deti všeličo nájdu, všeličo počujú a pri všeličom nás nachytajú. Všetko sa dá však vysvetliť bez bolestivých následkov – keď si dušu svojho dieťaťa vážite a beriete ho ako inteligentného partnera. Lebo naše deti nimi naozaj sú, aj keď to tak niekedy nevyzerá. To je to, co stale tvrdim, parafrazujuc Hannah: keby si nebola taka arogantna k inym, vedela by si mi byt sympaticka. Pretoze ta povazujem za scitanu a inteligentnu osobu, aj to som uz napisala. Len ta retorika ma poburuje. Samozrejme, aj ja si obcas o ludoch pre seba myslim, ze su blbi. Ale rozhodne by som to tuna nevmietla nikomu takto rovno do tvare, pretoze prave v pisanom texte sa stracaju vsetky dolezite odtienky plynuce z neverbalnej komunikacie, a teda je treba viac vazit slova. To sa da povedat aj inak, tak, ze dotycneho neurazis hned na zaciatku. Asi som „nastavena“ senzibilnejsie.

ZUZI<b/>: To je to, co som napisala vyssie Lexi – tu sa neda uplne presne uplatnovat to „ako sa do hory vola, tak sa z hory ozyva“. Niekto napise svoj problem a Lexi na neho vyslovene vyskoci ako certik na strune z krabicky… A pritom ten prispevok nebol nijako vynimocny a problem moze byt naozaj realny. Mozno ho sice napisal nejaky uchyl, ale o to tu teraz nejde, to je teraz nepodstatne. Aj ja pozorujem a konstatujem, ze je velakrat neprimerane drsna a zda sa, ze pisatela, ci citatela apriori podcenuje.

Kikina, už druhý raz spomínaš tú jednu vetu – fakt ma zaujíma, ktorá to je!

Tak tu je presne namieste otázka Komu to (tvoje vysvetlenie) slúži?

Ad opitý dedko: predpokladám, že tak ako to vycítilo Tvoje dieťa, vie o tom aj okolie (svokra?) Ak slúži vysvetlenie dieťaťu, ak je natoľko vyspelé, že dedka dokázalo takto zhodnotiť, prijme aj vysvetlenie o alkohole. Staviaš na jeho pocitoch, súhlasíš s nimi a vysvetlíš mu to. Myslím, že vtedy môže byť aj schopné prijať debatu o takte a o primeranej úcte k starým rodičom. Ale to dieťa MÁ PRAVDU, tak by som sa nebála mu ju uznať.
Potom je debata s príbuzným, to je ťažší oriešok. V každom prípade by som vysvetlila, že NEŠTVEM, ale deti sú prirodzene vnímavé a intuitívne cítia odpor preto a preto. Ak nebude rozumná debata, nedá sa svietiť, nebudeš učiť dieťa klamať.
Tá istá základná otázka platí pre kožušinovú copatú tetu. Tvoje dieťa povedalo pravdu, tak ako to cíti a tak, ako ste sa o kožušinových čižmách dohovorili pred týždňom. Má Tvoje vysvetlenie slúžiť dieťaťu? Daj mu teda za pravdu, ale povedz, kedy môže pravda ublížiť a zraniť. Navrhni dieťaťu, aby Ti nabudúce povedalo svoj názor o tete medzi 4 očami, lebo teta sa cíti zle, keď ju niekto verejne kritizuje. A ak to má slúžiť tete? Tak sa porozprávaj s ňou a povedz jej, prečo vedieš malú k tomu, aby mala svoj vlastný názor. Ak to nepochopí, nech sa fučí, aj tak sa na tej budúcej rodinnej sešn stretnete a bude musieť komunikovať, či stojíš o to tráviť s ňou čas aj medzitým?

Ok, takže podať vysvetlenie (z vlastného pohľadu predpokladám).
A čo potom, keď dieťa – čistá to duša – pri najbližšom stretnutí v najlepšej vôli vysvetlí opitému dedkovi, že sa s ním nebude hrať, keď bude opitý a že k nemu nemôže na prázdniny, lebo sa nedá spoľahnúť, že pokiaľ u ňho bude, ostane triezvy? Asi by sa o tom matka mala s dedkom porozprávať ako prvá, ale čo ak sa pokúsila a komunikácia jednoducho nebola možná? Ako vysvetlíš deťom ješitné obvinenia protistrany, že štveš deti proti starým rodičom?
Alebo iný príklad. Dieťa zahlási, že kožušinové čižmy sú otrasné vo chvíly, keď vzťahovačná teta vstúpi do dverí so spomínanými čižmami na nohách. O päť minút neskôr zase zahlási, že nechce zapletené copy, lebo také nosia dedinské husičky (perla, ktorú na vás dcéra po prvýkát vyvalí v danej chvíly a ktorej autorkou je momentálna hviezdička 1.A na istej ZŠ, ktorú náhodou navšetvuje aj vaša dcéra). No a vzťahovačná tetuška si práve zložila čiapku, z pod ktorej vyskočia dva rozkošné infantilné zapletance.
Aj napriek vašim snáham obrániť kožušinové čižmy a zapletané vrkoče, dieťa na svojom názore trvá. A len vy viete, že poznámky dieťaťa sa vzťahujú na vašu debatu spred výkladu obuvi z minulého týždňa, alebo diskusiu zo včera rána o predstave účesu na celý deň. Vzťahovačná tetuška sa samozrejme ofučí, obviní dieťa z drzosti a vás zo zlej výchovy, zdvihne kotvy a do najblišej rodinnej sešelosti sa neuvidíte. Ako ale jej reakciu vysvetlíš dieťaťu?

To oslovenie som si nevymyslela, len som si ho pozicala z Lexinho prveho clanku „Ahoj, tu je Lexi“. Ved ona sama tam seba nazyva dokonalou matkou, manzelkou, etc. A moj prispevok sa clanku veru tykal, pre mna tam bola podstatna jedina veta, aj to som napisala. A prepac, ak si precitas rozne prispevky od Lexi v roznych diskusiach, tak v drvivej vacsine je na dievcata velmi arogantna, vid napr. prispevok z diskusie, ktoru som menovala, ale mozem ti menovat aj ine. To je to, na co tu stale poukazujem, ze by mala vazit slova, pretoze to, co napise, sa da povedat aj inak, pri sucasnom zachovani jej nazoru. Ja sa slova vazit snazim, arogantna nie som a podkladam ich aj faktami. Mrzi ma, ze to nevidis.

Kikina, skusim este vysvetlit to, co som myslela. Pozri, Lexi napisala clanok. Pre niekoho dobry, vtipny a s myslienkou, pre inych o nicom. Kym ale obvykle, ked je clanok o nicom, vacsina ludi jednoducho nereaguje, tu sa do nej obuli…. vsimas si? Tieto reakcie nesuvisia s clankom, absolutne, ale s ich postojom k Lexi a k jej predchadzajucim prispevkom. Stve ich, je podla nich arogantna a preto tak zareagovali… Aj ten tvoj prispevok zacal slovami „Pani dokonala“ a netykal sa clanku. Alebo sa mylim?

Zuzi, mna osobne Lexi v ziadnej diskusii nenastvala, ani na mna priamo neutocila. Pre a proti bude existovat vzdy. Ale aj nazor „proti“ sa da podat inteligentne, tak, ze „protivnika“ nezhodis a nerozdupes hned v prvopociatku. To je to, co sa tu stale snazim vysvetlit, ale zda sa, ze mnohe nechapete. A osobne si myslim, ze prave konstruktivna kritika, podana nearogantne, empaticky a diplomaticky je to, co cloveka viac posunie dopredu. Ak je rozumny, tak prave toto ho nuti byt stale lepsim viac, nez prehnane chvaly, vyslovene pchanie sa do zadku a vynasanie do nebies. Vtedy ma totiz clovek vacsiu tendenciu zaspat na vavrinoch…

Nuz Lexi, zjavne si budes musiet zvyknut, ze tvoje utorkove clanky budu vybornou prilezitostou, ako sa dievcata, ktore si v nejakej diskusii nastvala, do teba obuju. Bez ohladu na to, aky dobry bude tvoj clanok. S tym clankom tie prispevky maju pramalo spolocne. Ja ti drzim palce. Je to vyborna skola, ako sa naucit komunikovat s roznymi ludmi – aj rypavymi a neprijemnymi. Mna navyse velmi bavi pozorovat reakcie – prebudza sa vo mne „psycholog amater pozorovatel“.

Pridavam sa k Hannah. (Majka z diskusie ‚Zivot doma‘). Naozaj nechapem odkial niektori ludia z tejto stranky beru 100% istotu o identite pisatela a bez akehokolvek overenia ho obvinuju, urazaju a nazyvaju psychopatom, sociopatom a pod. (vsak Lexi?). Ja mam na internete odchatovane hodiny a hodiny a mozem vam povedat, ze sa NEDA jednoznacne rozpoznat pisatel. Da sa to, ak niekoho dokonale poznas, ak mate medzi sebou uz nieco odchatovane a urcite to nejde na zaklade zopar viet, ktorymi niekto nastartuje diskusiu. Lexi, v Tvojich prispevkoch vidim, ze si odporujes, si arogantna, obvinujes a odsudzujes vsetkych okolo seba, neoveris si fakty a utocis a … je toho viac, ale vidim, ze pre niekoho mozno prave toto je to prave orechove a zvysuje Ti to tu Tvoju popularitu, tak radsej koncim skor ako budem ukamenovana. Pis si dalej, vidis, ze sa im to paci. Nech sa dari 🙂

Ja len k tej spomenutej diskusii Zivot doma (pokusala som to tam pridat 3 krat, ani raz sa to nezobrazilo).
Nie je mi jasne, z kadial beries mandat rozhodovat, kto hovori pravdu a kto nie. Mne napriklad prave tento prispevok nepripadal ako testovaci problem, ani slohovo to nebolo take jednoznacne, skor len pisane narychlo a vuobec, ked nieco nie je doverihodne, nemusis prispiet, nie? takto si tu debatu uplne zrusila a mozno (aj keby len 1:100) je na druhej strane clovek, ktory je nestastny, sam a pri prvom pokuse dostat sa z bludneho kruhu si ho zrusila na zaklade nepodlozeneho podozrenia. A mne sa dane rozpravanie vuobec nezdalo az take nerealne, skor Ty si okolo takej story nechodila…
Inymi slovami, keby si nebola taka arogantna, vedela by si mi byt sympaticka, takto… mam pocit, ze si sa na tomto servri minula povolanim

Chutný príspevok, Lexi.
K tým dámam podo mnou – každá z nás raz bude svokra, ale poniektoré sa do tej úlohy vžívajú akosi priskoro…
K článku – v rodinnej sexuálnej výchove nevidím problém a vôbec všeobecne vo vysvetľovaní vecí a javov. Ale ako by si deťom vysvetlila chyby blízkych a ešte bližších? Myslím napríklad (toto sú fakt len príklady) prípadný alkoholizmus starého rodiča, extrémnu vzťahovačnosť hentej tety XY, prehnanú (na podmienky, aké pozná dieťa z domu) prísnosť hentoho stýka ZW, alebo hoci aj neduhy vlastného rodiča (a prosím vás, netvárme sa, že žiadne nemáme).
Vysloviť nesúhlas (ale kto nám na to dal právo odsudzovať druhých), alebo sa tváriť, že je všetko v poriadku a nevysvetliť nič(a čakať, že mu to vysvetlí niekto druhý a riskovať, že sa nám tá forma vôbec nebude páčiť)? Alebo odsúdiť a zároveň sa tváriť, že je všetko v poriadku (a tým učiť dieťa pokrytectvu)? Ako by si sa rozprávala so svojimi dcérami o týchto veciach?

Lexi, dovolim si ti oponovat, velmi slusne povedane – sliapes si po jazyku. Pozri svoj prispevok v diskusii Zivot doma, sekcia Psycholog, je uplne prvy, citujem: „Pocuj nestastnica, uz sme Ta odnaucili uchylnym prispevkom, teraz zacneme pracovat na gramatike. Otvor si najprv ZS stvrtacku ucebnicu Slovenskeho jazyka 1. cast, pokus sa pochopit aspon zakladne gramaticke pravidla v nej napisane. Nabuduce v Tvojom tvorivom pisani preberieme kapitolu Obsah. Zatial by som odporucala, aby si sa nepokusala pisat story, okolo ktorych si nesla ani rychlikom, sustred sa na problemy ktore dobre poznas. Ak Ta doma biju, alebo nemas nemas este frajera, pripadne si nevies poradit s bujnejsim ochlpenim, kludne napis. Neboj, ono sa to casom podda“.
Je mi uplne jasne, ze ty ani len konstruktivnu kritiku prijat nevies, ale vzdy sa tvaris bohovsky nad vecou, ba priam bohorovne, JA SOM HVIEZDA A KTO JE VIAC… Pravidla uznavas zasadne iba vlastne, vsetko si majstrovsky vies prekrutit a pocity druhych su ti suma fuk. Nuz, nech ti ten optimizmus vydrzi co najdlhsie.

Yes!

Najprv sa chcem poďakovať za všetky povzbudivé ohlasy, máte všetky veľmi dobrý vkus a fakt sa vyznáte!

Pokiaľ ide o gramatiku Kikina, podstatné je, že ja mám rada dlhé súvetia, mám totiž dlhé, predlhé myšlienky :-))). Slovenčina je živý jazyk, vyvíja sa a prispôsobuje sa životu – keď je komplikovaný, môžu byť aj súvetia komplikované. Čiarky a ich správne umiestňovanie je najvyšší level gramatickej hry a ten dosahujú len skutoční majstri jazyka. Tam ešte zďaleka nie som 🙂
Nikdy nekritizujem pravopis v diskusných príspevkoch (aj keď podľa neho v mnohých príspevkov identifikujem pisateľov), pretože viem, že odosielateľky sú často v časovom tlaku, presne ako ja, keď sa snažím odoslať príspevok ešte skôr, než mi doň najmladšie dieťa prispeje svojimi ručičkami zamatlanými od jogurtu asi takéto niečo:i quhf&kjfb.k&h.wihf.eihf ihf- l-h-gosyehj ag-oh 🙂

Poriadok v dome, Lenka, je môj nenaplnený sen, ale to neznamená, že by som o svoj sen každodenne nebojovala! Dievčatá si upratujú samé, keď je to nad ich sily, tak primerane pomáham, keď sú naozaj špeciálne príležitosti (chystá sa k nám svokra, alebo je Veľká noc, prípadne nevieme nájsť kocúra), pomáhajú ony mne.
A čo ešte? Aha, feministky! Nuž, rastú mi tie dievčatá do takej krásy a miloty, že im to hádam nehrozí 🙂

Pani dokonala, prv nez nabuduce niekoho opat stavnato zdusis v nejakej diskusii za gramatiku, precitaj si parkrat po sebe svoje clanky :-)). Chyba ti tam zopar ciarok. Okrem toho, slovencina v stylistike nema „rada“ prilis dlhe suvetia. Nez sa dohrabes na koniec, tak uz nevies, co bolo na zaciatku… Len tolko k forme, ktorou sa tu na Babetku casto ohanas. Co sa obsahu tyka, tak dolezita a podstatna tam bola akurat jedina veta. Ostatny kvazivtipny text bol z velkej casti len nepodstatny balast. O ironickych poznamkach smerom na citatela typu „mudro sa pytate“ sa radsej ani nezmienujem… Myslim, ze nielen tvoje deti si zasluzia, aby si ich brala ako inteligentnych partnerov.

Nuž nemyslím si, že na tomto príspevku bolo niečo vtipné, originálne, alebo poučné. Nič nové na svete a ak chcela Lexi rozbehnúť debatu, tak mala napísať niečo zaujémavejšie. JAsné, že najväčší kritici sa nepodpisujú, to je už tak, ale zasa majú alebo má ten dotyčný/ná pravdu. O čom bol ten článok? O ničom…nič mi teda nedal.

Heheheh!!! Ale som sa nasmiala! Veru, vsetko sa da vysvetlit bez bolestivych nasledkov, deti chapu viac, ako si myslime.

Lexi, dokazes aj lepsiu iskru… je to mile, dobre ale na Teba priemer ;o). Drzim palce

Lexi, veľmi dobrý článok – klobúk dolu. Teším sa na ďalšie príspevky. Maj sa.

konecne nieco humornejsie a hlavne ine.

Jana, kluuuud, nemienila som ta takto vytocit. Ine nazory ma neirituju (len sem-tam, ale nie na tuto temu:-))) ), som na ne zvyknuta…. Tvoj ton v poslednom prispevku mi pride podrazdenejsi ako moj… ale mozno je to omyl, nevidime sa, ked to piseme. Mne len prislo divne z tvojej strany, ze si si vybrala prave toto. Takze mier, dobre? Zvykat si musime na ine nazory vsetci.

Ludkovia, cim to je, ze ti najvacsi kritici sa nepodpisu ani len vymyslenym pseudonymom. (217.67.17.234, 62.150.188.160, 85.216.130.118) Vsimli ste si to aj vy? Zeby sa za svoje prispevky hanbili?

Dokonalá Lexi, manželka, matka, kolegyňa a milenka. Ty si fakt srašne múdra. Prečo rovno nekandiduješ na prezidenta? Ako to že sa tu zahadzuješ s nami, obyčajnými ľudmi? Asi sa Ti zdáme totálne blbé, a snažíš sa Nás ohurovať svojimi totálne nudnými článkami. Radšej sa venuj svojim deťom a rob niečo užitočné. Si tu aj tak dosť nepopulárna, Ty jedno rýpadlo urýpané. Ozvi sa keď budeš chcieť niečo zmysluplné povedať. Zatiaľ si nikoho neohúrila.

Casopis Shock je na rozdiel od MAXIM urceny detom. Predpokladam, ze deti by vsak aj tak cigaru nepouzili, rovnako ako nepouzili bonus k casopisu Shock :-).

Lexi chod sa robit mudra v inej oblasti. Je to uplne nanic clanok skor vasa rodinna traposina.

Casopis MAXIM (kedysi QUO) vyslovene urceny muzom, davalo ako darcek aj cigaru. Ked najdes svoje deti fajcit cigaru tiez budes z toho obvinovat redakciu casopisu??? Akyze to alibizmus.

o nicom :-

Vzdy si precitam, co pises ( vacsinou nekomentujem, skor si to precitam a myslim si obcas svoje), ale dnes sa mi to naozaj pacilo. Bolo to super!