Radosť Rozdávaním Rastie

Pre mnohých štedrovečernou, stromčekovou atmosférou a rozdaním darčekov skončila nielen sviatočná nálada, ale aj obdobie radosti.

Je možné, že radosť a šťastie bývajú ďaleko – mimo ľudí a ráčia sa im ukázať len raz do roka v dokonalom oblečení od Mattela?

Skúsme aj my „dôležití dospeláci“ byť aspoň niekedy deťmi, ktoré sa pár dní po sviatkoch pýtajú: „A kedy budú zase Vianoce?“ Prečo nám bolo tak dobre a túžime, aby sa to znovu opakovalo? Čo spôsobilo tú radosť?

Stromček, darčeky, vydarená večera, slávnostné oblečenie, alebo obyčajná ľudská láska, ktorá sa v tomto kúzelnom čase zhmotnila do viditeľných prejavov? A táto radosť, ktorá rozdávaním iným rastie, nemusí zákonite odísť z našich životov spolu s odchodom vianočnej výzdoby.

Radosť končí, ak sa zabudneme naozaj dívať okolo seba a iba prechádzame okolo vecí a čo je horšie, okolo ľudí a nevšimneme si čo skrývajú v hĺbke svojich očí. Keď sa prestaneme čudovať a diviť nad maličkosťami, ktoré nás obklopujú a s vážnou tvárou budeme všetko vôkol seba chápať ako samozrejmosť. Veď nič vôkol nás nie je také „samozrejmé“, aby sme sa pri tom nemohli pozastaviť a chvíľu to poobdivovať. Myslím si, že práve tie najjednoduchšie veci ktorými sme obklopení, sú často tie najpozoruhodnejšie.

Skúsme vypísať trvalé bydlisko radosti priamo v našich srdciach. Nechajme ju zabývať sa a pomáhajme jej, aby od nás neodchádzala, aspoň nie na dlho.

Každý deň v sebe schováva pre nás len toľko radostí, koľko ich sami dokážeme odhaliť. Aj v ten najpochmúrnejší deň je slnko na svojom mieste, aj keď ho nevidíme.

Želám Vám dobrý zrak pri hľadaní neobyčajných vecí okolo nás, a to nielen v deň sviatočný…

krátené, upravila MikSa

foto:sxc.hu