Prečítala som si príspevok p. Gregušovej – ktorá napísala otvorený list pôrodniciam a gynekologicko-pôrodníckemu personálu v niektorých Bratislavských nemocniciach. Ostala som mierne v šoku, ale po pravde nič také hrôzostrašné, pretože to je práve „ Bratislava“, v ktorej sú relatívne dobré podmienky. Ja som rodila r. 1998 v malej nemocnici v Čadci. To čo sa tam behom mojej hospitalizácie dialo, by som nazvala mojou nočnou morou.
Nemala som bohužiaľ šancu bojovať proti takej mašinérií, ktorá tam funguje snáď odjakživa. Zopár ľudí tam malo zlaté srdce a boli skutočne perfektní – ale to bohužiaľ nestačilo. Pretože nejaká ochrana súkromia – to tam neexistovalo. Epizóda s vložkou po pôrode sa stala aj mne, nehovoriac o tom, že izbový lekár tam neexistoval, nik sa Vás na nič nepýtal a už vôbec nik neriešil prítomnosť húfu medikov, ktorí na Vás čumeli – proste otrasné.
Keď som mala predpôrodné bolesti prišla „nejaká sestra“ ktorá na moje stonanie reagovala vetou: „Ale keď si si užívala to ti nevadilo, to si tak neskučala čo??“. Bola som úplne v šoku. Nehovoriac o tom, že keď som sa informovala na epidurál – bol mi položený dotaz či som si vopred „uplatila“ anesteziológa, ktorý by mi ho pichol a pokiaľ nie, tak mám smolu. Takže som mala smolu. Nejaká ochota nehrozila. Nik sa ma neopýtal na to, či súhlasím z prevedením klistýru, alebo nástrihu hrádze – proste mi to všetko bolo preventívne urobené.
Po pôrode mi dieťa vzali bez toho, aby mi vôbec niečo povedali. Nevedela som, či je v poriadku, kde je a o nejakom priložení k prsníku sa mi ani nesnívalo. Takže som ho po dožadovaní videla až o 2 dni, detičky sa nosili len na kojenie, maminy si ich nesmeli ani rozbaliť, lebo im sestry z novorodeneckého vynadali čo si to dovoľujú. Keď sa po kojení šli maminy opýtať koľko ich deti vypili mliečka, tak im to sestry nechceli povedať. Alebo otvorila dvere novorodeneckého oddelenia upratovačka a tá ich dosť „vulgárne“ vyhodila s tým, že tam nemajú čo robiť.
V dobe keď som tam bola neexistovala žiadna poradňa ohľadne kojenia. Keďže som ako prvorodička bola zo všetkého celkom vyjavená, a niečo som povedala, bolo mi nehorázne vypadané personálom. Raz sa za mnou bola pozrieť p. primárka z novorodeneckého (stará nepríjemná pani), ktorá skonštatovala, že s toho kojenia nič nebude, lebo mám zapadlé bradavky. Miesto toho, aby mi poradila čo robiť, tak mi naliate prsia začala štípať – takže celkom slušná bolesť. Vďaka jednej z „normálnych“ sestier som sa dozvedela, že existujú odsávačky a silikónové klobúčiky cez ktoré som potom v pohode syna kojila do pol roka.
Nehovorím o tom, že návštevy na pôrodnici boli zakázané. Celé oddelenie na 5. poschodí bolo zamknuté, bolo tam len 1 okienko cez ktoré som mohla komunikovať z rodinou, ale bohužiaľ pred Vami aj za Vami stála rada maminiek ktoré na tom boli rovnako, takže sme tam postupovali ako kravy. ( Nepočítam dámy ktoré mali v pôrodnici známych a tie mali vyčlenenú miestnosť kde mohla byť rodina aj miminko). Detičky sme tak isto nesmeli rodine ukázať, takže to bolo horšie , ako v base. Kto si nejako potajme nezohnal kľuč od výťahu, tak sa k rodine nedostal a nedostal sa ani z oddelenia, takže ste si nemohli ani ísť kúpiť jedlo do bufetu, ani kúpiť hygienické potreby do lekárne.
O jedle ani nehovorím. Pre dojčiace matky úplný „ideál“. V podobe hrachových a šošovicových prívarkov, bieleho pečiva, kapusty a pod. – to snáď ani komentár nepotrebuje. Je to už ale 7 rokov, takže sa tam „snáď“ veľa vecí zmenilo a možno to tam funguje úplne inak. Bolo by to každopádne dobre.
Určite tam boli aj skvelé sestry, ako aj lekári a tí si zaslúžia vďaku, takže nechcem všetok personál nahádzať do jedného vreca. Chcem len poukázať na zlú štruktúru pôrodníckeho systému, či už sa týka prístupu k pôrodom, matkám a i miminkám, asi by sme si mali vziať príklad z pôrodníc v zahraničí. Je mi jasné, že je to o financiách, ale poznám nemocnice ktoré sú na tom rovnako, ale to čo im nechýba je slušnosť a ľudský prístup….ten bohužiaľ u nás chýba a možno ešte dlho chýbať bude. Stačí sa pritom pozrieť do susedných Čiech…
Teraz čakám 2. dieťa a keďže žijem v cudzine vidím, že všetko sa dá slušne a inak. Takže doma na Slovensku, už radšej rodiť nebudem po skúsenostiach pri prvom pôrode. Viem, že nie všetky ženy majú možnosť voľby tak ako teraz ja, ale chcem, aby vedeli, že majú svoje práva a musia na nich trvať….inak sa nikdy nič nezmení. Preto všetkým „priekopníčkam“ držím strašne palce, želám veľa úspechov a verím, že časom aj u nás v pôrodniciach a nemocniciach všeobecne, dôjde k „osvieteniu“.
Týmto mojím príspevkom som nechcela nikoho uraziť ani osočiť, je to len môj názor a moje pocity ktoré vo mne hospitalizácia vyvolala. Viem, že v zdravotníctve pracuje veľmi veľa kvalifikovaných odborníkov a určite nebolo mojím účelom ich odbornosť spochybniť.
S pozdravom Katka. K
(4 hlasov, priemerne: 2,50 z 5)
Loading...
Piata choroba
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Rodičovský príspevok 2024
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
po porode mi malu dali hned na prsia a tak zostala asi 2 hodiny potom nas dali hokopy
a spolu previezli na oddelenie musim podotknut ze sme boli stale spolu strava bola perfetktna dokonca som si mohla vybrat co budem jest a pit kazdu chvilku nas chodili kontrolovat ci je vsetko ok a kedze sme boli sami na izbe priviezli postel i manzelovi a dovolili mu tam prespat(to mu navrhli sami) a zadarmo
kazdy den k nam chodila terapeutka a dostali sme zadarmo balik pampersiek dig.teplomer a vela dalsich veci ked sme po 4 dnoch odchadzali prisli sa s nami sestricky rozlucit. chvala bohu moj porod bol super do buducna to urcite vidim este na jedneho drobca
ahoj myslim ze je uz trosku neskoro na reakciu ale tiez by som sa s vami chcela podelit o moje zazitky som tiez z okresu Cadca v tehotnosti som navstevovala pani lekarku v tunajsej nemocnici niekedy som si tam pripadala ako na bitunku dve doktorky chodba siroka asi meter a oproti lavicky ziadne okno-a ked ste tehotna je to super takze ziadny vzduch ked somprisla k pani doktorke urobila mi jedno vysetrenie ci som tehotna- bola. K pani doktorke som chodila do 6 mesiaca ani raz mi potom neurobila vysetrenie len som si tam odsedela nejake 3 hodniky od rana bez jedla na krv(ktoru mi sestricka zobrala okolo 11) pani doktorku viac zaujimalo kolko stoji krvny test a ine veci v zahranici ako ja no co uz nakoniec som sa rozhodla rodit v zahranici(po skusenostiach mojich kamaratok z porodu v Ca) a nikdy toho nebudem lutovat rodila som v nemocnici Erasme v Be a nic lepsie som si asi nemohla vybrat moj manzel bol pri porode( co je tu samozrejmost) od zaciatku bol so mnou starali sa o mna jedna sestricka a studentka boli velmi mile stale ma chodili kontrolovat ked som zzazvonila hned boli u nas mohla som si vybrat pocas kontrakcii sprchu loptu……… a ine prostriedky na zmiernenie bolesti o nastrihu a dalsich veciach nebola ani rec…. sestricka sa ma opytala ci uz chcem epi tak prisiel doktor a vsetko mi vysvetlil a zaviedol epi ked sa uz chcelo malej na svet prisla doktorka dokonca mi umoznili vidiet hlavu malickej(dali mi zrkadlo) sestricka ma hladkala po bruchu a velmi povzbudzoval
je tazke sa preorientovat na kapitalisticke myslenie, ked sa clovek narodil, vyrastal, studoval a primarsky post ziskal v socializme. za vsetko co ma, vdaci socializmu.preco by sa mal preorientovat alebo vobec nieco menit.takto je to pohodlnejsie.
Katka, ja mam stastie ze zijem v Australie uz 17 rokov (moja Slovencina uz neni taka dobra). Ja som porodila prve dieta pred pol rokom, tu v Australie, v malej nemocnice. A oproti tomu co sa deje na Slovenksu, omna sa starali vyborne. Moj manzel bol so mnou pri porode, sestricky boli velmi ochotne a mile, dali mi proti bolestami pethadine, aj epidural (anesteziologista, dosiel z domu dva krat, abi mi mohol dat inekciu). Moj doktor porodil babetko, a sestricky mi pomohli kojit mojho syna. Mala som svoju izbu a kuplenu, a moj manzel mohol so mnou prespat kazdu noc, babetko sme mali spolu v nasej izbe. Rodina mohla doist na navstevu kedy kolvek do nasej izby. Naozaj som stastna ze tu zijem v Australie! Je mi velmi luto ze na Slovensku sa nic nezmenilo, moja mama porodila 3 deti na Slovensku, a tiez mi povedala hororove zazitky o nemocnicach a okienkach. Ja si myslim ze ked sa nic nezmenilo za 27 rokov, tak smutne sa nic nezmeni ani dalsich 27.
Patrik, reagujem na tvoj pochybovacny ton. Prosim ta, kto by si vymyslal pribeh z porodnice? Skor zeny maju tendenciu potlacit traumaticke zazitky z porodu a zamknut ich niekde do podvedomia, ale casom to zacne tazit. Ale s tym sa neda zit vecne. Hlavne, ked sa dozvedia ako druhe prezili dostojny porod v atmosfere podpory a feroveho pristupu, pripadne ako sa niekto verejne a bez ostychu domaha svojich prav. Ked uz spominas ten kapitalizmus, tak porodnictvo u nas ostalo na urovni „splnenia patrocnice“, rodicky u nas su redukovane na „porodne cesty“, beda ak si precitaju nejaku zahranicnu knizku o porode a o hlavne o volbe porodnych podmienok. Ihned su usmernene, v zmysle ze nasi doktori aj tak nemaju o com pisat, lebo kazda zena ma predsa rovnaku ancu z ktorej to dieta vykukne na svet.
Patrik – toto praveze nie je kapitalizmom – toto su socialisticke prezitky!
V sociku sa vacsina porodnic = koncentraku, kde rodicka/mamicka musela drzat hubu a krok a drzat … chvalabohu, ze uz nikto (dufam!) nenuti zeny lezat v 1.dobe porodnej, kojit az po nastupe laktacie po cca 3 dnoch (dovtedy dieta automaticky na umelom mlieku z flase) a len so sterilnou ruskou … vo vacsine porodnic sa toho zmenilo este viacej … chyba je prave v tom, ze si zdravotnici este neosvojili kapitalisticke myslenie, napr. budovanie dobreho mena prostrednictvom spokojnych zakaznikov, ponukanie modernych postupov na prilakanie klientely, podporovanie pracovnej produktivity prijemnym prostredim… atd. atd. Vobec by som sa nebranila, keby ma niekto „nutil“ rodit ako v kapitalistickom D, NL, UK a pod. A naopak sa desim, ze by ma niekto nutil rodit, ako rodili nase mamy za sociku na SK!
Patrik – toto praveze nie je kapitalizmom – toto su socialisticke prezitky! V sociku sa vacsina porodnic = koncentraku, kde rodicka/mamicka musela drzat hubu a krok a drzat … chvalabohu, ze uz nikto (dufam!) nenuti zeny lezat v 1.dobe porodnej, kojit az po nastupe laktacie po cca 3 dnoch (dovtedy dieta automaticky na umelom mlieku z flase) a len so sterilnou ruskou … vo vacsine porodnic sa toho zmenilo este viacej … chyba je prave v tom, ze si zdravotnici este neosvojili kapitalisticke myslenie, napr. budovanie dobreho mena prostrednictvom spokojnych zakaznikov, ponukanie modernych postupov na prilakanie klientely, podporovanie pracovnej produktivity prijemnym prostredim… atd. atd. Vobec by som sa nebranila, keby ma niekto „nutil“ rodit ako v kapitalistickom D, NL, UK a pod. A naopak sa desim, ze by ma niekto nutil rodit, ako rodili nase mamy za sociku na SK!
Co k tomu dodat, bud to je totalne vymyslene story alebo pravda. Ale ak to je naozaj pravda, tak co sa mame co cudovat…ved sme chceli kapitalizmus a ten je tu. Bud clovek plati, co je jeho jedine pravo v tomto systeme alebo nema nic a musi cusat. „To je ono“.
A ak si mila mamicka mysli, ze jeden clanok na internete daco vyriesi, tak je na justicnom omyle. Oni si z toho urcite nic nerobia. Ako cloveka ju naozaj uprimne lutujem. A takisto i chapem. Ale to su vseobecne zname odpovede systemu ranneho kapitalizmu.
Co k tomu dodat, bud to je totalne vymyslene story alebo pravda. Ale ak to je naozaj pravda, tak co sa mame co cudovat…ved sme chceli kapitalizmus a ten je tu. Bud clovek plati, co je jeho jedine pravo v tomto systeme alebo nema nic a musi cusat. „To je ono“.
A ak si mila mamicka mysli, ze jeden clanok na internete daco vyriesi, tak je na justicnom omyle. Oni si z toho urcite nic nerobia. Ako cloveka ju naozaj uprimne lutujem. A takisto i chapem. Ale to su vseobecne zname odpovede systemu ranneho kapitalizmu.
ahojte podla mojho nazoru je problem aj v tom kto sa zaobera otazkou porodnictva, mlade dievcatat to este nezaujima a starsie zeny to uz nezaujima a zostane mala skupina bud tehotnych zien, alebo zien po porode, tie aj tak oznaci zvysok spolocnosti za hysterky s nevyrovnanou hormonalnou hladinou a je to vybavene, dalsia vec co ma zaujima, ci sa ti doktori nehanbia na nejakych medzinarodnych konferenciach a stretnutiach obhajovat nastrih a tarat o pristupe k porodnym cestam a vsetkych tzv. preventivnych opatreniach, je tazke nejako argumentovat a bojovat priamo pocas porodu, ich najsilnejsia odpoved je „chcete zabit svoje dieta“ a o „odbornych otazkach rozhoduje lekar“ ale nesmieme to vzdat a je treba rozpravat, vypisovat, telefonovat, hucat do mladsich sestier, dcer, presviedcat matky, ze tak ako to prezili ony, to nie je dobre
Ja len dúfam, že tieto príspevky číta aj minister Zajac a poslanci a začnú konať.
jana, v tom prispevku titulovanom „stereotypy“ si to pekne vyjadrila. Je to stopercentna pravda, ked v tom zijes, zda sa ti to normalne. Ale ked zazijes nieco ine, uvedomis si, ze sa to mozno da aj lepsie
Ja som mala presne take iste pocity, co sa tyka napriklad tej sestricky, alebo toho security v tescu. A dokonca si myslim, ze hoci sa to inde lepsi, zdravotnictvo ostalo stale akasi posledna basta. Hoci napriklad priemerny clovek na Slovensku vie vdaka biologii na zakladnej a strednej skole ovela viac ako priemerny clovek napriklad tu. Cize ‚zasvetit‘ ho do podstaty jeho problemu by nebolo az take tazke, a nie je uplny idiot.
Pre srandu sme to akurat vcera ci predvcerom vecer so sestrou rozoberali. Neviem cim je to, ze prave zdravotnictvo je taketo. Vies, rozmyslam, ci je to prave tym, ze ludia tak malo zarabaju a snazia si to aspon niecim vynahradit (ie tou nadradenostou). nevravim, ze je to spravne, ale rozmyslam, ci to nie je dovod?
Aha, este som zabudla, ze medzi zazite stereotypy patri ako „ponizeny sluzobnicek“, ked clovek vojde do zdravotnickeho zariadenia.
Na poliklinike som raz videla jednu starsiu pani, ako zaklopala na dvere. Otvorila jej sestricka, a pani spustila „Dobry den, sestricka, ja by som sa chcela opytat pani doktorky…“ Tu ju sestra prerusila „Pockajte si!“ a plesk dverami pred nosom. Pani zostala poslusne stat na chodbe. ;o( Pricom sestricka by jej mohla byt aj vnuckou!
Podla mna by bolo normalne, aby sa sestra bavila s tou pani slusne – odpovedala starsej osobe na pozdrav!!! Slusne jej povedala „Pockajte, prosim, hned sa vam budeme venovat“. Stavim sa ale, ze mnohym pride prave ta „originalna“ verzia uplne normalna a v pohode.
Celkovo je vela veci, ktore teraz vnimam na Slovensku inak, ako kedysi. Je pre mna „zaujimave“, ze ludia idu oproti sebe po ulici (v mensom meste, v tichsej stvrti, kde nik iny po tej ulici nejde) a nepozdravia sa. Ze sa mi nepozdravi napriklad straznik v hypermarkete, hoci sa na mna pozera (ako teliatko) atd. Ano, kedysi mi prislo taketo chovanie normalne, no dnes uz mamna to iny pohlad. A o sprostredkovanie toho pohladu sa snazim aj ja. Nejde mi, ale budem sa snazit sa vylepsit ;o)
Mata, ale aj ostatni – mojim cielom nie je presviedcat. Ospravedlnujem sa za natlak, nechcem nikomu nanucovat svoj nazor. Rada by som bola, keby sa ludia na Slovensku zacali pozerat na situaciu v tamojsich porodniciach tak trosku s nadhladom, ktory, si myslim, ja ako clovek, co momentalne nezije na Slovensku, trochu mam.
Na Slovensku su zazite urcite stereotypy:
rodit iba do porodnice,
iba s lekarom,
lezat tam 5 dni.
Lekar moje dieta odrodi.
Hromadne vizity? neprijemne, ale musi to byt, ved lekari vedia, preco to robia (ja to vediet nemusim)
Moj sposob tlacenia je nedostatocny, mysim mat nastrih, inak to dieta nikdy neporodim (alebo bude postihnute)
Kazdy porod je velmi nebezpecna zalezitost, preto nesmiem jest, pit, musim mat infuzku, musim na monitor (ktory povie, ci mam kontrakcie – je to stroj, vie to lepsie ako ja, co sa tu zvijam od bolesti) atd… prikladov je milion (niektore su viac ci menej zazite)
Nad tymito stereotypmi sa nerozmysla (drviva vacsina zien, tie veci prijima ako fakt). Bola by som rada, keby som aspon jednu jedinu z tej skupiny prinutila zamysliet sa nad tym, ci to tak skutocne musi byt, pretoze nie vsade sa to robi tak, ako na Slovensku. Preto tolko rypem, preto sa snazim provokovat.
A ano, musim priznat, ze vety typu Nebojte sa, bude horsie. ma neskutocne vytacaju. To podla mna nie je naozaj nic ine len *blbe* fnukanie.
Snad sa teraz aspon o kusok lepsie rozumieme. Hej ci nie? ;o)
Co sa tyka tej „miloty“. Najviac vulgarnosti prameni prave z tych debilnych postupov a procedur pri porode. Napr. ze zena musi rodit v lahu- cize ak sa ona snazi pocuvat svoje telo, tak jej to nedovolia a zacnu na nu vyvijat tlak a pouzivat ostre argumenty, aby ..to a to urobila, lebo inac..sa jej to a to stane. Videla som aj sestricku ktora od zeny so silnymi kontrakciami ziadala udaje do lajstra ktore vyplnala kym zena skucala na porodnom stole a poslusne medzi kontrakciami jej ich aj recitovala.
M., suhlasim, ze vela skody na rozvoji osobnosti cloveka sa napacha v skole. Mam pocit, dovolim si zovseobecnit, ze je pre SK tipicke „nadavat pri pive“ a mat nedostatocne sebavedomie… Ale aj tu veci pohynaju vpred… neviem si ale predstavit, kedy na SK aj jednoducha zienka z malej obce, bez urazky, bude mat tolko sebavedomia a asertivity, aby sa vzoprela nepravostiam napr. v tych rozoberanych porodniciach.
Jani, vies ze sa stotoznujem s Tvojim nazorom, ale mam pocit, ze cim dalej volis tvrdsiu formu presviedcania – bojovnost je na mieste, ale nesmie „spolubarykadnikov“ odradit ci zastrasit, ale povzbudit a motivovat. Myslim, ze by si sa vyjadrovala odlisne, keby si porodnu skusenost zazila na SK (co Ti ale fakt neprajem a tesim sa, ze si rodila skoro doma v NL ;-)) – cele SK porodnictvo (zdravotnictvo vseobecne) je jeden obrovsky mechanizmus, ktory dokaze cloveka dobre spracovat a je vecou velkeho osobneho odhodlania a ciastocne aj stastnou zhodou okolnosti, ked sa nejakemu klientovi podari v tom mechanizme nedat sa zomliet, alebo aspon zaskripat, kym ho zomelie… 😉 Menit tento kolos s obrovskou zotrvacnostou je velmi velmi tazke – chce to vela skripajucich zrniek v sukoli…
Eva, pekne si to povedala. Ked dame na stranu nepotrebne procedury (klyzma, holenie, pausalny nastrih…) a zle prevadzane procedury (napr sposob akym su vykonavane prehliadky na sestonedeli), ide o pristup.
Co to stalo tu sestricku pohladkat ta po chrbte? Co ju to stalo byt mila? Co to stalo stat/zdravotnicke zariadenie?
A nakoniec, nie je to aj pre sestricky prijemnejsie byt mile? Kto chce stale po ludoch pokrikovat? Ved to musi aj tebe pokazit naladu, nie?
A kolko to usetrilo statu v tom, ze babo nakoniec bolo kojene, lebo ti bolo dodane pomoci? (myslim usetrilo v tom, ze umelo vyzivovane deti maju *v priemere* napr viac infeckii, hnaciek a pod.)
Az ma hroza obchadza pri citani clanky o Cadci. Mam tam priatelku, ktora je lekarka a hovorila mi podobne veci.
Ja som rodila pred troma mesiacmi v Ruizinove. Deti sme mali za velkou presklenou stenou pocas celej navstevy… I ja som plakala, ze mam asi upchate bradavky a kojenie mi nejde. Sestricka prisla a povedala: Tak to by sme sa na to nepozreli, aby ste nekojili…. Budete kojit. A pohladkala ma po chrbte. V tej chvili mi to velmi dobre padlo. Emku mi sama prilozila k prsniku a este kolegyni v sluzbe po nej pripomenula, aby ma skontrolovala.
Krasne ciste prostredie /hoc plateny nadstandard, 500 korun na den/, ale vynikajuca starostlivost lekarov i sestier.
Možno nepoviem nič nové, ale myslím si, že chyba sa stala už niekde v systéme nášho školstva. Môj syn sa dnes učí to, čo som sa ja učila pred 20 rokmi, ba učiva má dokonca ešte viac. Úplne bežné je bifľovanie (často) takého učiva, ktoré v živote potrebovať nebude, je nútený mechanicky odriekavať text, učiť sa poučky. Nikto však deti neučí vyjadriť svoj vlastný názor, nikto sa nepýta na ich pocity. Pamätám si, že pre moju generáciu platilo, že čo povedala učiteľka, bolo sväté. Žiadne odvrávanie, žiadne vyjadrovanie vlastného názoru. A podobné je to i dnes. Dieťa sa bojí opýtať, keď niečomu nerozumie, a už vôbec nemá odvahu povedať, že o tomto niekde čítal či počul a myslí si to a to. Veď mnohé deti sa boja počas vyučovania len vypýtať na WC! A toto správanie, tieto postoje si ponesú do dospelosti. Ako tu ktosi napísal, nás učili poslúchať a neodvrávať starším, pretože je to slušnosť. Nikto nás však neučil hájiť si vlastné práva, vedieť povedať Nie a argumentovať. Veru aj mne to robí problémy. Roztrasie sa mi hlas, rozklepú kolená, a často až keď je po všetkom ma začnú napadať vety, ktoré som mala povedať v kritickom okamihu. Ak sa nezredukuje učivo na školách a deti sa nezačnú viesť k samostatnému mysleniu, bude tu o pár rokov generácia s podobnými problémami, ako máme my.
Vieš Jani, keď je mladá žena v nemocnici sama, s bolesťami, v popôrodnom alebo pooperačnom šoku a podobne, je ťažké sa asertívne brániť. Navyše je väčšina dobre vychovaná – pán doktor má vždy pravdu, starším ľuďom neodvrávaj a pod. 🙂 a človek nejako prirodzene podlieha aurotitám. Ja som tiež bola v nemocnici prvýkrát v živote (spontánny potrat) pred piatimi rokmi, absolútne neinformovaná, nevedela som, čo ma čaká a na čo mám právo. Musím povedať, že manžel je rovnako mladý, ešte menej informovaný a menej skúsený. O ženských problémoch takmer nič nevediaci. Až po návrate z nemocnice som sa doslova vrhla na literatúru a internet a nasávala informácie, vymenila lekára atď. Keby sa mi to stalo dnes, už by som si vedela poradiť. Ja som sa ozývala – keď mi nechali v ruke kanylu, nedoniesli obed, nepodali lieky, keď som krvácala a nikoho to nezaujímalo. Takže ono je to aj o informovanosti žien, nielen o asertivite… Dnes sa ozvem kdekoľvek, samozrejme slušne a musím si byť istá, že som v práve. Čo sa dá robiť, aby sa veci zmenili? Ženy musia byť vzdelávané nielen v škole, ale musia sa samovzdelávať, čítať, stretávať sa a informovať vzájomne. Musia vznikať materské centrá, do rodín zaviesť internet. Potrvá to ešte dlho, ale myslím, že sme na dobrej ceste. Treba o tom písať do novín, aby sa to dozvedeli aj ženy na dedinách a malých mestách. Informovanosť je jediné riešenie ako veci zmeniť.
Zas sa trochu zamiešam.
To ča stalo pani Katke je naozaj hrozné. Ale žiaľ úplne bežné. Spmeniem si na jednu príhodu v súvislosti s tými okienkami pri ktorých stáli rady príbuzných pacientiek.
Keď v r.1999 porodila moja manželka v Žiline tretie dieťa, našťastie tam už tie „okienka“ nemali, čo bol onaozaj dobré, hlavne pre primára, opäť by som s ním musel riešiť nejaké veci tak ako v r. 1987. Ale mali tam akúsi zvláštnu vec, tzv, „návštevné hodiny“ . Mimochodom určovanie návštevných hodín je protiústvným aktom namiereným proti slobodám pacientov a ich príbuzných. Moja manželka zašla za primárom a vysvetlila mu, že nemám možnosť realizovať svoje právo navštíviť ju počas týchto hodín. A preto chce aby som ju mohol navštíviť po 18, oo hod. Pán primár vystavil priepustku a s ňou som vždy zamával personálu, ktorý mi dal radšej pokoj. Doteraz si to lajstro uschovávam.
Škoda že takých Jankechovcov nie je viac. Možno by potom mnohí zistili, že veci sa dajú zmeniť, ale samé asi nie.
A tu je ten problém. Ak sa nikto nepostaví proti „okienkam“ či proti čomukoľvek, svojim spôsobom legitimizuje konanie týchto ľudí. Ak všetci ako teľce stojja pri okienkach a nikto ich nemá odvahu ani presvedčenie zlikvidovať, zostanú tam.
Ak žena nenájde v sebe dostatok poznania že jej dôstojnosť je viac ako názory lekárov štvrtej triedy, naozaj sa nezmení nič. Pocitom rozumiem. Ale ak sa mi stane krivda a už som z nemocnice doma, tak netreba zabúdať, ale naopak.Nezabudnúť, bojovať a opovrhovať!
Zdravím vás všetkých rozčúlených…
Tretí pôrod mojej manželky sa odhral na Ružinovskej nemocnici v Bratislave.
Plánovaný cisársky rez,rizikové tehotenstvo (osem mesiacov doma na posteli s podloženým matracom pod nohami…)
Ocino, to ako ja, som sa staral o naše dve dcérky, samozrejme aj o manželku.
Prišiel deň pôrodu 21.12.2001.Mali sme presne stanovený čas pôrodu,tak sme sa s dcérkami vybrali pozrieť nášho čerstvo narodeného bračeka (vedeli sme to z plodovej vody a z genetických testov – myslím tým bračeka…)
O 11:00 už mali vychádzať s pôrodnej miestnosti a stále nič.
Keď bolo meškanie viac ako trištvte hodiny, boli sme všetci traj nervóznejší a nervóznejší.
To čo sme videli o pár minút po 12:00 neprajem nikomu na tejto planéte.
Miška sme vôbec nevideli, iba sme zazreli sestru, ako nesie nejaké bábätko na novorodenecké oddelenie, asi to bol Miško.
Manželku viezli na posteli vo výťahu na ÁRO.
Celá sa triasla a pohľad na ňu vyviedol z rovnováhy aj dcérky a aj mňa.
Nič nám nikto nepovedal,urýchlene ju previezli na ÁRO.
Keď som sa pýtal lekárov čo sa deje,bolo mi povedané,že ju musia nachvíľu sledovať na monitori, že sa vyskytli komplikácie.
Upokojili ma,že sa nemusím obávať.
Našťastie po mojom x-tom telefonáte na šestonedelie mi večer oznámili, že manželka je na oddelení.
Vtedy som si ako tak vydýchol a ukľudnil aj svoje dcérky (11 a 7 ročné – ktoré už veľa vecí chápali…)
Potom mi manželka opisala neskutočný príbeh slovenského pôrodníctva.
Pokr. nižšie..
Mozno pichnem do osieho hniezda, ale neda mi to… Ludia, ja som z vas sokovana!!! Co to tu citam? No a co sa cudujete? alebo Nebojte sa, bude horsie. … Ano, treba vyvijat tlak na zdravotnikov. Aby aj tych par slusnych, co tu este ostalo robit za tie peniaze, zutekalo. alebo Až všetci schopní zdravotníci odídu, potom to len bude. Myslite toto vazne??? Zalozit ruky a fnukat doma, ze ake je to hrozne??? Alebo nieco robte, alebo nefnukajte! Sakra,na Slovensku je teda fakt „blba nalada“ ;o( Je to tak strasne vela, ohradit sa voci sposobom, ktore sa vam nepacia? Preco sa nebojite v restauracii sfuknut casnika, ked sa vam nieco nepaci a doktorovi nic nepoviete? Ved je to ten isty princip! Skutocne neviem, co ma stve viac – to nenormalne chovanie zdravotnikov a nenormalny system porodov (a nielen ich) alebo to detinske pasivne nariekanie…
no ono to stazovanie ma jeden hacik: skuste sa ohradit na sestru alebo stazovat na doktora ak viete, ze na oddeleni este nejakych par dni pobudnete… obavam sa ze nasledujuce dni by boli asi este o trosku horsie.
raz darmo, ked sa postazujete, mozno dosiahnete nejaku napravu, ale asi len pre mamicky, ktore pridu po vas, pre vas to bude do konca pobytu pravdepodobne ´ozajstny zazitok´.
Katka K., dobre by si urobila, keby si to sformulovala pre časopisy Mama a ja a Dieťa. Sama vieš, že na Kysuciach sa veľmi málo žien dostane k internetu. Vo všeobecnosti má málo z nás Sloveniek prístup na internet, preto je u nás pôrodníctvo také zaostalé – ženy vlastne nevedia, že dá sa aj inak. Kysučanky by mali byť aspoň prostredníctvom Tvojho príspevku v tých časopisoch informované, že radšej nech idú rodiť do Žiliny či inde.
potesili by ma vase skusenosti s nastrihom (alebo este lepsie aj s „nenastrihom“) v roznych porodniciach, s roznymi lekarmi u nas aj v zahranici, piste prosim tu</a
Možno aj pracovať v nemocnici nielen v Čadci je nočná mora. Až všetci schopní zdravotníci odídu, potom to len bude.
Verim, podobna situacia je v dalsich nemocniciach. Nebojte sa, bude horsie. Vsetky schopnejsie sestry odchadzaju do zahranicia. Koniec koncov, ich platy su nizsie, ako u osetrovatelov dobytka. Tak preco sa divit?
Ano, treba vyvijat tlak na zdravotnikov. Aby aj tych par slusnych, co tu este ostalo robit za tie peniaze, zutekalo.
No a co sa cudujete? Ved akym sposobom sa k diplomu dostalo snad 50% vsetkych lekarov? Ocinko zamastil a dnes mame lekara, ktory na to nema, ale najhorsie je, ze ani na neho nikto nema, mozno pokial niekoho nezabije. Ale kolko aj takych pripadov sa uhralo dostratena? To je obraz nasho zdravotnictva.Co je skutocne kvalitne a nema tlacenky, robi len podradnejsie prace a radsej ide mimo republiku, lebo tie lepsie fleky su rozdane znamym.
Katka, prajem Ti aby Ti z traumy pomohol dostojny, humanny a krasny porod v zahranici aspon tak ako mne ( http://www.babetko.sk/user/view_page.php ). Este len potom pocitis ten priepastny rozdiel v porodnickej praxi na Slovensku a v zahranici. Pre vsetky buduce mamicky… nebojte sa stazovat sa. Pokial tak neurobite ked sa s Vami takto zaobchadza bude vas to omnoho viac trapit a matat po cely zivot ako ked nahlas vyslovite nesuhlas s porusovanim Vasich prav. Taketo nehorazne spravaie sa bude opakovat voci inym zenam v porodniciach, voci Vasim priatelkam, dceram, vnuckam…. pokial to zeny budu ticho a so strachom tolerovat.
Ak si niekto z Vas mysli ye ordit v BA je vyhra tak to je na omyle. My sme si obehli vsetky nemocnice to bol rok 2003 vtedy ich bolo tusim 5 alebo 6. Zodpovedne prehlasujem ze vo vsetkych bol otrasny pristup. Nakoniec sme rodiliv Topolcanoch a bolo to fajn. Ano z BA sme radcej isli mimo. Nemuseli sme davat uplatok. bol som cely pri porode do vody a bolo to super. Teda aspon z ludskeho a lekarskeho pristupu. Cely cas som bol pri mojej polovicke a mohol som jej pomoct aspon pritomnostou pohladenim alebo pomasirovanim. Som rad ze sme sa tak rozhodli. Kamosky ktore rodili v Ba nam rozpravali otrasne pribehy a nakoniec ved sme v tych nemocnicaich boli.
dovolte par prikladov Napr. ked lekar v perzalke na sonografiii zistil ze nebudeme rodit tam zacal byt drzi a neodpustil si blbe pripomienky ako co tu vobec robite tak som ho musel schladit. pritom setricka bola velmi mila par doktor totiz meskal asi 15 minut samozrejme ze bola plna ambulancia buducich mamiciek. Tak sa nas sestricka spytala ci si nechceme pozriet nase babetko. bolo to krasne. ale takeho lekara ? nie som svok. U Kocha nam mesiac pred porodom pustali 2 hodiny ako sa robia deti a ako prebieha porod, aby som mal peciatku a mohol sa zucastnit porodu. tak som sa lekarky spytal ci to myslia vazne a ci sa neoneskorili o takych par hmhm. Stretlo sa to so vseobecnym pobavenim. Na otazku o nastrihavani odpovedala „robime to kazdej zene len vynimocne nie“. a tak sa pytam rodili by ste tam ?
Ja len tolko, ze som sokovany a prinajmensom nastvany na takych ludi, ktori takto zaobchadzaju s pacientmi. Zaroven som vsak aj rozculeny na vasich manzelov, ktori vobec nic nespravili. Ja by som tam asi vsetkych pozabijal.
saaamozrejme, ze rozmyslame nad porodom doma. 🙂 nazdavam sa, ze tretie dietatko inde neporodim. 🙂
katka, predpokladám, že to bola hrôza, na ktorú si sa snažila zabudnúť a predýchať predstavou, že sa vlastne nič zlé nestalo. ale ono to nejde , že? a niektorým z nás , bohužiaľ, nejde ani verejne bojovať (no, ja nie som zrovna ten prípad… :-)) ale dámy… my niečo robiť musíme! a dá sa to! práve dnes som bola pri pôrode v nemocnici, kde som v zúfalstve pred 4 rokmi, priviedla na svet svoje prvé dieťa a z ktorej som VTEDY s nesmiernou depresiou odchádzala domov. potom som začala „pozitívny boj“. možno sa vám to zdá divné, ale snažím sa tých ľudí presviedčať, že my ženy, ÁNO MY ŽENY, predsa najlepšie vieme čo sa nám páči a čo nie – a že by nás mali aspoň trochu vnímať. a je to neuveriteľné, ale ide to. pán doktor po 40 rokoch praxe, tesne pred dôchodkom dnes po prvýkrát vyskúšal rodiť na stoličke… sestra, ktorá bola ku mne pred 4 rokmi absolútne odporná dnes rozdáva úsmevy na všetky strany, lebo by prišla o prácu. za dverami je sestier millión! oni totiž niekedy nevedia, že to , čo robia je nám nepríjemné (teraz nemyslím tú kravu, ktorú si stretla ty, katka). TREBA IM TO POVEDAŤ! a ja im o týždeň – keď už bude dotyčná, dnes rodiaca mamička z pôrodnice preč prezradím, že jej vadilo, keď počas druhej doby pôrodnej lekár ochkal, že nestihne obed, že sa jej nepáčilo, že furt ktosi otváral dvere a strkal tam hlavu, že detská sestra mala výraz ako by sme jej zavadzali… poviem im to! budem mať pri tom zase malú dušičku, ale musím… ináč im to nikdy nedôjde!
Zaujimave, co vsetko sa moze diat v krajine EU v 21.storoci…;o((((((((( Horsie jak Afrika. Baby, po tychto skusenostiach, nerozmyslate nad porodom doma???
Katka, mozno by si mala zvazit nejake pravne kroky. Alebo – ak existuje v Cadci materske centrum, tak tam urobit nejaku malu prednasku, ked budes na Slovenku. Alebo im aspon poslat list s porovnanim, ako je to na Slovensku a ako je to tam, kde momentalne zijes.
Inak mam z tohto clanku mierne zmiesany dojem. Na zaciatku je vypocet toho, co tam bolo hrozne (a ze bolo!) a na konci citam nieco ako ospravedlnenie, ze sa ti tam nepacilo. Nemas sa za co ospravedlnovat!!! Kati, trosku zdravej asertivity – ved vies, ze nekonali spravne, ze neexistuje ziaden dovod, preco vas napriklad mali zamykat… Mne je to az tazko uverit. Do pekla, podme tam spravit nejaku demonstraciu. A teraz mi napadlo, co do certa, co robia ti oteckovia!!! Ti sa kludne pozeraju, ako ponizuju ich zeny!!! Ze su zamknute proti svojej voli. Ved toto je na sud! Obmedzovanie osobnej slobody sa to vola, vazeni! No prave som sa kvalitne rozculila! ;o/
Inak nesuhlasim s tym, ze je to o peniazoch – to, aby sa s clovekom bavili slusne predsa nic nestoji. Alebo ano?? A kolko?
Jedlo pre kojace maminy – strava matky je to to posledne, co ovplyvnuje prdiky. Vacsinou su to ine veci. Aj v NL som dostala ako prilohu k obedu fazulu… Podla mna to je ok. Ale ten zvysok…. idem to predychat a porozmyslam, ako by sa s tym dalo nieco spravit..
aj ked som este v zivote nerodila…toto by som v zivote nechcela zazit. slovenske sluzby to je nieco otrasne!!!!!!a ucta k ludom tu vobec neexistuje!!! hanba ale toto sa nedeje len v nemocniciach ale tyka sa to aj celkovo vsetkych sluzieb tu na slovensku!! hanba !!!!!! ja som bola na plastickej operacii u sukromneho lekara ale tak ako na mna blacal pred operaciou sa neda opisat!!! humusak jeden….tu akoby neexistovaly ludske prava… prikladov by som mohla rozpravat velmi vela.na novy rok mi praskla cista na vajecniku, o ktorej som nic nevedela pretoze moj gynekolog mi o tom nic neprezradil. mala som neskutocne bolesti.ked ma priviezla sanitka do nemocnice nechali ma trcat na voziku niekolko hodin na chodbe, kde si ma nikto nevsimol a nakoniec som musela odkracat bez osetrenia domov..ludia by sa konecne mali zacat stazovat aj ked viem ze je to tu prd platne.vacsie svine ako to na slovensku som este nezazila..
Katka, nikdy nie je neskoro! Nestazovala si sa a cele to ponizenie vyslo v cistych farbach az teraz; ale to je normalna reakcia na traumu.Kazdy sa snazi nejako „pochopit“ sam pre seba co sa mu stalo a zena nemusi mat v sebe dost vnutornej sily aby vobec bola schopna TEN HOROR nahlas zopakovat a podat o nom svedectvo. Preco by si nemohla napisat o tom aj do medii; ak chces skontaktuj ma ak potrebujes pomoct okolo toho .
S tymi staznostami a zalovaniami je to tazke… myslim si vsak, ze to treba robit, treba dat nejako najavo svoju nespokojnost! Je to sice na dlhe lakte, je problem s dosvedcenim skutku… ale je to mala kvapka, ktora ked sa spoji s dalsimi kvapkami, tak vytvoria spolu velky prud… Je to nesmierne tazke, ked je clovek postaveny do uplne pre neho novej situacie, v cudzom prostredi, bez opory… aj pohotove vyslovenie takeho jednoducheho slovicka, ako je nie, byva v takejto situacii tazke. Myslim, ze tak ako sa vyvija tlak na zdravotnikov, aby sa „umravnili“ ;-), tak je potrebne vyvijat tlak na zeny, aby nasli sebavedomie,aby boli aktivne a necakali na to, co s nimi kto urobi, ale aby ony boli tym impulzom… je to tazke, ale bez toho to nepojde! Katka, mas moju plnu podporu a jedine, co Ti mozem „vycitat“ je to, ze si sa neozvala uz „po“ – nemohli Ti uz nic spravit…este raz opakujem – sprav to kludne aj teraz po tolkych rokoch! Drzim palce!
Poznam to tam a mam rovnaku skúsenosť, neexistuje tam neaké tehotenské cvičenie ani neaké predporodné kurzy – zažila som tam niečo veľmi obdobné ako Katka. Takže možem povedať, že všetko je to tam stále rovnaké, k rodičkam sa chovajú ako k dobytku a pokial je to prvorodička ktorá je z toho vyvalená, tak si na nej ešte zgustnú a doslovne ju vydeptajú. Neako sa sťažovať resp. brániť nemá vobec efekt – to som si tam osobne skúsila.
Baby, ja si fakt niekedy myslím, že máme to, čo si zaslúžime. Prečo nikto nepodal an podobné typy trestné oznámenie. V prípade sestry – urážka na cti, v prípade neošetreného prstu – za nedostatočné a neodborné ošetrenie. Prečo by mali niečo meniť, ke%d nemusia. Zatneme zuby a ideme. To, čo opísala Katka by som ja takto nenechala. Ako to, že sa celá skupina mamičiek nechá buzerovať, ako to, že si nechala tak nadávať….? Veľmi ma to rozhorčilo. Nikdy ste nerozmýšľali, prečo sa to niekde deje a inde nie? Asi preto, že inde si to len tak nenechajú. Klobúk dole pred p. Gregušovou, ktorá začala bojovať za zlepšenie podmienok. Som presvedčená, že v prípade jej ďalšej tehotnosti si lekári dajú sakra bacha ako s ňou budú zaobchádzať. O zlú publicitu predsa nikto nestojí.
Milá Anna, nie som nesvojprávna, ani som si takéto chovanie nezaslúžila, ale v tej dobe kedy som tam rodila svojeho syna, som mala 18 rokov a bola som prvorodička – vobece som netušila čo by som mala resp. nemala. / tehotenska poradňa tam totiž funguje zhruba na rovnakej úrovni – takže mamky idú k porodu nepripravené/.Navyše ako čítam reakcie, tak sa tam nič nezmenilo a obávam sa, že pokial by sa neaká mamička ohradila – tak by na to len sama doplatila, pretože by jej ,,personal,, urobil z pobytu v nemocnici ešte horšie peklo, len za to, že si vobec dovolovala oponovat..Jeden človek to tam nezmení – tam sa musí zmeniť celá tá mašinéria ktorá tam funguje už od doby komunizmu a nikoho z vedenia nenapadlo, že doba mierne pokročila vo vývoji…..
Ono je to v nemocnici v Čadci asi všade rovnaké. Necelý týždeň tam ležala naša malá neter (mala niečo vyše roka) na detskom odd. bez mamičky, potom sme ju prišli vziať na reverz, no skoro sme ju ani nespoznali – kosť a koža, ruky celé čierne a dopichané, nemohla ani na nožičkách stáť
Katka, a Vy ste sa na taketo spravanie uz po porode oficialne stazovali? Ja si totiz dost dobre neviem predstavit, ze by mi „nejaka sestra“ v nemocnici tykala a este mi tam rozpravala taketo sprostosti. V kraji s takou nezamestnanostou by som jej urcite bez problemov vybavila vyhodenie z prace. Ak sa tam naozaj bezne k pacientom spravaju ako opisujete a Vy ste na to nijako nezareagovala, tak ste bud nesvojpravna, alebo trepete, alebo si jednoducho taketo spravanie zasluzite.
No co ine sa da na toto povedat, ao OTRASNEEE?!
Napriek tomu, ze uz som dost „vycvicena“ ;-), co sa slovenskeho porodnickeho systemu tyka, tak ma soklo, ze ta sestricka Katke tykala a bavila sa s nou, akoby jej Katka nejako strasne ublizila a boli v 4.cenovej skupine. Nuz, toci sa mi hlava a stiska mi zaludok, ked si seba predstavim na Katkinom mieste…
Boze, kde to zijeme (a rodime)???
Moj osobny postreh je, ze by si, Katka, mala napisat svoj otvoreny list al. najlepsie staznost do cadcianskej porodnice – aj ked je to uz dost rokov, tak mozno to bude mala kvapka, ktora trochu pomoze inym zenam od tejto nocnej mory.
Drzim palce pri dalsom porode!!!
no v Cadci sa toho vela nezmenilo, deti nie su na izbach, iba nosia ich sestry na kojenie. Ochota minimalna……Sesternica tam rodila vo februari….
som chalan = neviem nic o porodoch, ale som total v soku.
dik za info.
ps
je to o inom, ale keby ste mali uraz a jedina nemocnica na okoli je ta v Myjave, rozmyslite si to, a chodte radsej do BA al. do Piestan. Pred casom tam brachovi narvali do poloutrhnuteho prsta kus zeleza , oviazali , poslali prec.
Rana sa nehojila, nakoniec tam pozrel sam, vytiahol zbytky travy z urazu + kadeco ine (radsej bez detailov). nakoniec mu zobrali dvakrat tolko ako mohli ihned a bez komplikacii. Je to asi malichernost, a pozna to mozno kazdy zo „svojej“ nemocnice, ale myslim si , ze doktor (vlastne viaceri – pri kazdej navsteve ho kontroloval niekto iny), ktory nevie vydezinfikovat ranu by mal byt vyhodeny na hodinu a diplom by mal hodit do ohna. okrem toho , ze si zasluzi nakladacku..
peter
Rodiť v Nitre je nocna mora.
Myslim si, ze rodit v mnohych slovenskych porodniciach je alebo bola nocna mora. Bez osobnej slobody a ludskej dostojnosti. Spatne som si uvedomila mnozstvo chyb ktorych sa dopustil personal nemocnice. Zena v porodnych bolestiach nie je schopna celit a oponovat „odbornemu“ personalu a branit svoje prava a prava nenarodeneho alebo narodeneho dietata. Pride do nemocnice pretoze potrebuje odbornu pomoc a rada by som apelovala na ludi ktori toto povolanie vykonavaju, aby si dobre premysleli ci chcu naozaj pomahat ludom a dobrovolne si vybrali toto „poslanie“, pretoze my ostatni to tak necitime. Aj ked lezime v bolestiach a bezmocni aj tak sme ludske bytosti a presne tak treba s nami zaobchadzat.
Dakujem
I.Ch