Romantický výlet ku dňu matiek

Musím sa s vami podeliť o romantický výlet, ktorý som zažila tento víkend s rodinkou.

Po desiatich dňoch kriesenia nášho mladšieho dvojročného Matejka z chrípkového nespania, soplenia, horúčok a nočných plačov sme si konečne vydýchli. Jediné čo ma trápilo bolo, že odmietal papať, ale veď telíčko si povie samo a tak som trpezlivo čakala.

Prišiel piatok a my sme sa konečne večer vyobliekali, nasadli do auta a vybrali sa k mojim rodičom na oddychový víkend, nemusím variť, detičky budú mať dedkovcov, zvieratká a ja si môžem užiť posledné dni tretieho tehotenstva.

Asi po 1/4 hodinke jazdy začal starší syn Jakubko chrchlať ako starý papiňák, museli sme zastaviť, ukľudniť ho, vysmrkať- ááá sople sú tu zas iba sa presunuli na staršieho bráška, ale niečo tu nehrá, veď má ešte aj zapálené očká- no nič, tak v pondelok skočíme zasa k lekárke.

Vyrážame opäť vpred.

Prebehla ďalšia 1/4 hodinka, tentokrát som to ja, kto zastavuje auto, malý v brušku kope ako o život a mne začalo byť nevoľno, tak raz dva tri predýchame a môžeme ísť .

Už sme skoro tu, chalani! Ešte dve dediny…“mamííí Matejkovi niečo tečie z pusy…mamíí on blije!!!“

A náš Matejko, ktorý konečne dnes s chuťou spapal obed, ovracal kompletne na 5krát celú zadnú sedačku, autosedačky 2kusy, súrodenca 1kus seba kompletne vrátane chrbátiku a keď som sa v rámci sebaobrany snažila ukryť za predné sedadlo (ospravedlňujem sa za tento neatraktívny krok), tak to pristálo na pravej časti môjho piatkového účesu.

Tie dve dediny asi z 10timi zákrutami a neskutočným smrádečkom som sa potichučky liečila myšlienkou: čo ťa nezabije to ťa posilní, alebo inak povedané, ešte stále som na tom relatívne fajn, mám manžela so silným žalúdkom.

Prostredníctvom tohto mu chcem popriať všetko najlepšie k meninám, ahoj tvoja Katka.