Skoro ráno

Mgr. Valentová Michaela (príspevok do súťaže FEJTÓN RODINKA.SK 2007) 6

Je teplé letné ráno a ja počujem vyzváňať budík na mojom mobile. V momente vyskočím na rovné nohy, potom sa spamätám, obzriem sa okolo seba. Zistím, že je pol šiestej, že som sa zobudila v bielej sterilnej nemocničnej izbe, oproti mne spí maminka nedonoseného dievčatka. Potichučky vkĺznem do kúpeľne, aby som ju nezobudila, v noci bola pár krát nakojiť maličkú… našťastie vraj dnes ich už pustia.

Tiež som nevyspatá, malú som opustila len pred šiestimi hodinami. Ako keby som na chvíľku bola v čiernej diere, taký mám teraz pocit. Rýchlo si urobím ranú hygienu, pozriem sa do zrkadla a naozaj sa zľaknem osoby, čo tam na mňa hľadí. Naučeným pohybom vytiahnem z toaletnej taštičky šminky. Vôbec nemám na to náladu nejako vyzerať. Upravovať sa… Len nechcem, aby ma moja Lucka takú zničenú videla, nechcem si sama pred sebou priznať, že niečo sa deje. Že zase budem niekde v tichosti, či verejnosti plakať, že sa poddám tejto situácii. Tak veľmi chcem byť silná!!! Musím byť silná a musím sa ponáhľať.

Zoberiem suchý rožok a náhlivo ho jem cestou po dlhých podzemných nemocničných chodbách na Kramároch medzi jednotlivými budovami. Málokedy som tu niekoho stretla. Skoro bežím, moje náhlivé kroky sa v tom rozľahlom priestore hlučne šíria… Konečne som na mínus prvom poschodí opachy zvanej Kramáre, na ÁRE. Zvoním, najskôr si ma nechcú všimnúť, konečne na sestrička na konci chodby zbadala a stisla domáci vrátnik.

Paráda, v šatni na seba rýchlo hodím návliečky a plášť. Zrazu však počujem v tom velikánskom tichu nádherný zvuk: „Múúúúuu!“. Nikdy som asi nepočula krajší a veselší zvuk ako práve toto múkanie elektronickej hračkárskej kravičky! A zase. „Múúúú!“ Nahlas som sa šťastím zasmiala. To obyčajné hlasné mú mi povedalo, že malá je hore a že sa dokonca hrá!!! Konečne! To mú mi oznámilo, že je jej lepšie a vlialo mi novú nádej do mojej utrápenej duše a novú silu na zvládnutie tejto situácie. Veď len pred 36 hodinami mi tu pri týchto dverách lekárka vravela, že sa môžem pripraviť aj na to najhoršie… Chápete to? Na to najhoršie… Existuje už iba jedna horšia veta, čo môže počuť matka, či príbuzný z úst lekára. Hoci som bola už dva dni v nemocnici a dva dni mi vraveli, že malej nič nie je, že má len salmonelózu. Zrazu mala otravu celého organizmu a nefunkčné obličky. Nikdy nezabudnem ako sa lekári pár hodín po skončení pracovnej služby snažili zachrániť to, čo iní lekári podľa mňa absolútne zanedbali. Zachrániť život môjho vysnívaného dievčatka.

Nie dnes na to už myslieť nechcem a nebudem, moja 16 mesačná Lucinka sa hrá a ja bežím rýchlo k jej postieľke, dvíham ju do náručia, dávam pozor na všetky tie vývody, hadičky, kanyly, sáčky čo z nej trčia. Priviniem si ju na moju hruď, opatrne si s tým všetkým sadám, letmo hodím pohľad na prístroje zaznamenávajúce jej funkcie, všetko sa zdá v poriadku. Tak si s úľavou prikladám moju princezničku na prsník, aby som jej dala z lásky pripraveného mliečka. Hladím ju po hlavičke s jemnými hnedými kučierkami a rozmýšľam, dúfam, že odteraz už bude iba lepšie. Však už sa aj hrá!!!

Mamička teraz 5,5 ročnej Lucky

A zároveň chcem vyjadriť vďaku pánovi primárovi Tuharskému na dialyzačnom oddelení a pani doktorke nefrologičke Kizekovej ako aj všetkým lekárom a personálu Ára a detskej dialýzy, ktorí nám (veru aj mne) zachránili život a vieru v dobro, v obetavosť a nezišstnosť.

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Kata, súhlasím s tebou, nie je to fejtón, ale taká minipoviedka, črta, alebo vlastne je to jedno, roky som to mala na srdci ,hlavne to poďakovanie sa spomenutým lekárom. Ale materstvo to nie je len “sranda” to je aj veľa strachu, bolesti, zodpovednosti…… A myslím si, že na našu kravičku dodnes spomínajú aj na tom Áre úsmevne. A teraz aj ja myslím na tie siamské dvojičky, ktoré presne na tom istom mieste a možno aj posteli bojujú o svoj život, tak ako bojovala moja Lucka a veľmi veľmi im prajem, aby bojovali víťazne.

     

    Kočky, kamošky, interneťáčky, ďakujeme z Luckou a spol. za podporu. 🙂

  2. dnes rano sme sa stretli a ty si sa smiala, ja viem lucka uz nebude mat nikdy uplne zdrave oblicky ,ale ….ked sa vtedy stal zazrak a zacali fungovat ,snad to zvladnu aj dalej ,lucka je nadherne dievcatko a pozdravujem ju

  3. “Hoci som bola už dva dni v nemocnici a dva dni mi vraveli, že malej nič nie je, že má len salmonelózu. Zrazu mala otravu celého organizmu a nefunkčné obličky. Nikdy nezabudnem ako sa lekári pár hodín po skončení pracovnej služby snažili zachrániť to, čo iní lekári podľa mňa absolútne zanedbali.”

    Miška, želám Ti, aby si už nikdy nemusela isť s deťmi na Kramáre. Bohužiaľ, takmer nič sa tam od Tvojho pobytu s dcérkou nezmenilo. Nám pred dvoma mesiacmi skoro syna predávkovali liekmi 🙁 Ešte šťastie, že manžel, ktorý s ním bol, si všetky podané lieky a namerané teploty zapisuje.

  4. Ahoj,po precitani mi presiel mraz po chrbte,aj mi sme mali pred mesiacom salmonelu…tak si asi vies predstavit,aka som bola vystrasena-aj ked ten priebeh nebol az taky zly ako pri pri tvojej Lucke,chudatko musela si vytrpiet.No ked je dietatko prvy krat v nemocnici,myslim,ze to kazdou matkou i oteckom poraidne zamava…a tak sa modlim hllavne nech sme zdraviiiiiiiiii.Prajem pekny den vsetkym maminkam :-))

  5. Ahoj Miška,
    dúfam, že sa teraz máte lepšie, že sa deťom v škole a v škôlke páči a najmä, že ste teraz v tomto chladnom počasí zdraví.
    Držím vám všetkým palce, nech to tak je. smile

Pridaj komentár