…aby z nich boli slušní ľudia, potrebujú pevnú ruku (niekedy aj remeň) ……
Ponúkam malé zamyslenie nad biologickou rodinou jedného krásneho dievčatka.
Bolo leto a boli dvaja ľudia. On a ona.
On mal za sebou veľmi zlé detstvo, plné bitky, nadávok. Matka ho nenávidela, pretože jej zničil život. Nikto si až do jeho dospelosti nevšimol, že štyri deti žijú v neláske, sú viac bité ako sýte. Predsa výchova je o poslušnosti a poslušnosti treba deti naučiť, aby z nich boli slušní ľudia. Navonok usporiadaná rodinka v rodinnom domčeku so záhradkou, s úhľadnými hriadkami. Obaja rodičia pracovali a zabezpečovali všetko, čo deti potrebovali. Okrem lásky a porozumenia.
Ona ….o svojom detstve neprezradila nič. Mala však za sebou tiež život v neláske.
Možno práve podobné osudy, možno vzájomné pochopenie ich dalo dokopy.
On neriešil a nepátral po jej minulosti, bol šťastný, že je pri ňom niekto na objatie, pohladenie…lásku. Zobrali sa veľmi rýchlo a obaja sa tešili na dieťatko, ktoré čakali……..
Obaja sa tešili na usporiadaný život a bábätko a varenie a snívali a vykresľovali a túžili ……po niečom, čo nikdy nepoznali, nikdy nezažili, iba počuli ….
Bola zima a boli traja. Žili u jeho rodičov. Nemali kde inde. Otec sa však nahneval a vyhodil ich. Prečo? Nahneval sa ….nezáleží na dôvode, pretože ten je už dávno zabudnutý.
Pozerali bezradne na seba. V jednej chvíli sa ona rozhodla. Toto nie je ten šťastný život, ktorý chcela žiť. Nemôže, nevládze, ide preč. Odišla.
A ako to skončilo?
Dieťa sa ocitlo v detskom domove, ona sa stratila v dave a on skončil na ubytovni. Jeho pred bezdomovectvom zachránilo, že mal prácu.
A jeho súrodenci?
Sestra sa vydala, mala dieťa. Manželstvo sa po krátkej dobe rozpadlo. Ona nemá trpezlivosť na svoje dieťa, nemala trpzlivosť ani na muža. Často vybuchne a možno až príliš často dáva tresty. Je to vraj v poriadku, veď ten chlapec je vagabund. A ona ho nebije, iba ho trestá ak urobí niečo zlé. A to robí stále.
Jeden z bratov nikdy vzťah nemal a nechce mať. Pracuje a šetrí peniaze. Nie pre rodičov, s nimi sa nechce stýkať. Súrodencov nechce kontaktovať. Na dvore má zúrivého psa, aby k nemu nikto nechodil.
A najmladší brat? Ten tiež nepochopil čo je láska a čo už týranie. Teraz nad tým premýšľa vo väzení.
A rodičia? Čudujú sa aké majú neschopné deti, ktoré im nepomôžu a nič v živote nedokážu. Veď od malička ich cepovali, aby z nich boli slušný ľudia.
ilustračné foto:Miro Čacík, www.koncertypredeti.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Zvieracie spolužitie? Nastolte mierové pravidlá
Kedy sa oplatí nastúpiť na materskú dovolenku a na čo dať pozor
Letdown reflex – alebo, čo dokáže oxytocín
Daňový bonus 2024
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
To Silvias
Neboj, dozvieš sa to.Vaši majú pravdepodobne silné dôvody to neotvárať..
tak pardon, tak teda skoro prvý……ja nezhadzujem štatistiky a výskumy ale nie všetko je len o tom. Moja sestra sa dostala do domova, doteraz neviem prečo, pretože my ostatní sme zostali pri rodičoch a naše detstvo bolo fajn, manželstvo mojich rodičov normáne . Obaja majú vysokú školu, aj my deti máme vysokú školu a vlastné rodiny a byty a normálny život a až v dospelosti sme sa dozvedeli , že máme ešte sestru a tá vyrástla v domove. Prečo? Nevieme a rodičia nechcú povedať a nechcú sa s ňou kontaktovať. My súrodenci sa s ňou stretávame. Teraz sme namiesto dvoch traja. A ja by som chcela poznať na túto otázku odpoveď PREČO a tá odpoveď sa asi tiež nevojde do štatistiky.
Silvias – to prvenstvo v reakciách má miriam, keď už, reagovala skôr, nestíhal som
K tej otázke – prečo je to dieťa v domove ? – má práve ten výskum čo hovoriť, nie je to primárne zlyhanie ľudského faktora, má to hlbšie, systémové príčiny.Napríklad v Čechách majú najviac detí v detských domovoch na obyvateľa z okolitých krajín hoci počet žiadateĺov o adopciu je vyšší ako počet právne voĺných detí v Detských domovoch vhodných na adopciu , čo je paradox. Zdalo by sa, že je to tým, že sú tam rómske deti, ale to sú v podobnom zložení aj u nás, aj v Rumunsku – a tam žiadne deti do 3 rokov nenájdeš v detských domovoch.V čom to teda je, že v tých Čechách je tak veĺa detí v decákoch ? Sú tam horší ľudia ? Majú menej lásky v rodinách ? Je na vine proklamovaný ateizmus ? Alebo patriarchálne videnie štátu ?
Ak sa na ten článok pozeráš ako na príbeh, tak áno, je to opis jedného ľudského osudu. Ale ten má svoje príčiny…
Váš komentár
Výborné- pútavé, výstižné a pravdivé. Samozrejme, že vždy to takto nedopadá, ale veď to autor predsa vie
, popisoval situáciu, KEĎ to dopadne práve takto( na margo príspevku od Milan1)Skvelé! 
Milan 1 , ani som nečakala, že by tu bol ako prvý niekto iný….hihihihi. Podľa mňa to nemalo poukazovať na nič, iba opísať jeden z mnohých osudov a štatistiky a vedomosti a štúdie môžu dokazovať čokoľvek, ale ľudské osudy sú tak rôznorodé a ľudia tak mnohorakí, že ….je to len opis jedného z osudov a podľa mňa tým nebolo myslené žiadne moralizovanie ani hodnotenie. Možno iba ďalšia odpoveď na otázku “Prečo je aj toto dieťa v domove?” A tam sa deti nedostávajú cez výskum,ale cez zlyhanie ľudského faktoru.
Ak to malo vyznieť ako nedostatok lásky generuje nešťastných ĺudí, tak dajme tomu.Aj keď je to hodne prvoplánové a neraz deti z desivo vyzerajúcich rodín dokážu v sebe nájsť silu žiť inak ako ich rodičia práve preto, že vidia to zraňujúce správanie a práve odmietnutie takéhoto prístupu umožnuje vytvárať lepšiu rodinu.Hovorí sa tomu negatívne vymedzenie – a realne funguje, inak by sa ten kruh nešťastia nedal zastaviť.Je dôležité takýchto ľudí podporiť v tom, že aj napriek ťažkému detstvu sa to dá prekonať.To mi príde viac zmysluplmé ako vyplakávať a opisovať tie následky vzťahov ako niečo fatálne…
No a ak to mal byť pokus o vykreslenie paradoxu trestajúci rodičia versus zdanie idylickej rodiny – tak to bolo hodne plytké.Pretože výchova bez pevných hraníc je pre dieťa rovnako zničujúca ako príliš autoritatívna a tá potreba hraníc je dôležitá.V prírode sa výchova mláďat bez trestov nezaobíde – inak sa platí životom. Je dosť ilúziou a myslieť si, že tie milióny rokov evolúcie človeka je možné zmeniť nejakým náhlym poukazom výchovy detí bez trestov.Samozrejme, že s existenciou druhej signálnej sústavy sa presúvajú mechanizmy regulácie správania práve tam – a slová môžu niekedy raniť oveĺa viac, hoci fyzicky po nich nezostane žiadna stopa…
smutne a pravdive