Stárnem. A čo je zvláštne – páči sa mi to.

A ja odrazu chápem,

že tá poznámka, že tie sivé vlasy mám,  neznamenala – mama prefarbi si ich! Neznamená to nič iné, len to, že tam proste sú.

A ja som mamou naďalej. Vôbec nemusím byť tou sexi ženskou, ako keď som mala dvadsať. Vlastne – mám taký pocit, že moji synovia po takejto mojej funkcii vôbec netúžia. Nemusím ich skrývať, nemusím sa hrať na inú ako som.

Nemusím sa hrať na inú, ako som

Ďakujem za to. Lebo takto, tesne po štyridsiatke mi je veľmi fajn. Viete, čo je na tom najlepšie? Že nemusím nutne chodiť na chaty. Môžem, ale nemusím. Že keď sa neobjavím na nejakom rockovom koncerte, nik to nebude riešiť. Ale ak budem chcieť, tak tam s radosťou prídem a priatelia sa potešia.

Skvelé je, že stretnete svoju platonickú lásku a On vám povie – si stále sexi (oj, zrejme si nevšimol to brucho, čo mi nechce od posleného dieťatka odísť:) Alebo si všímal len tie podstatné veci?! Lesk v očiach? :-D)

 

Hormóny už sú ku mne zhovievavejšie. Nenútia ma robiť šialenstvá.

Milujem život nekonečne, netrápia ma už … hľadám slušné slovo… hlúposti… Užívam si každú chvíľku a hrozne som vďačná za to, že mám troch nádherných synov, robotu ktorú milujem, rodičov, ktorí sú stále zdraví a nápomocní, priateľov, ktorí ma poznajú do špiku kostí a napriek tomu, či práve preto, sú tu stále so mnou.

Môžem sa ja vykašlať na nejaké vrásky

Život je taký fasa, taký skvelý. Môžem sa ja vykašľať na nejaké vrásky. Keď svieti slnko, ľudia sa usmievajú, moje deti sa ku mne túlia (alebo z diaľky pubertálne poznamenajú, že ma TIEŽ ľúbia).

Starnem? No konečne!

Konečne si môžem robiť čo chcem a nik mi do toho nebude kecať 🙂

(9 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...