Svadba

Moja svadba sa určite konala v zastúpení. Zastupovala ma na nej nejaká cudzia pani v strašidelných kreáciách dobovej krajčírky, kozmetičky a kaderníčky, ktorú keď moji potomkovia vidia na fotkách, bez rozdielu veku a pohlavia sa nezriadene rehocú. Po jej ľavici stojí na smrť vydesený mladý muž v príliš veľkom obleku a s nenapodobiteľným účesom, aký dokáže vykúzliť len armádny holič. Neviem, aký majú iné rodiny spoľahlivý liek na blbú náladu, u nás však jednoznačne víťazí Album a Príbeh Našej Svadby.

Dôvod toho, že som ešte stále vydatá, bol – opušťák z vojny. Po vyčerpaní všetkých zákonných nárokov na dovolenku, ktorú mohol vojak základnej prezenčnej služby dostať, zostávala preňho totiž už iba jediná možnosť a síce oženiť sa. Na svadbu dostal dokonca až tri dni mimoriadnej dovolenky, asi preto, aby si obrad aj následnú svadobnú cestu naozaj užil.

A tak môj budúci muž v jeden opušťákový večer hádzal do seba panáky vodky ako Gagarin kinedryly, až z neho táto informácia vyliezla spolu so žiadosťou o moju ruku. Nebolo to síce trikrát romantické, ale čo by ste neurobili pre vojačika? Vybral si totiž naozaj premyslene – za tri dni slobody jej definitívnu stratu.

Svadbu sme ponechali plne v réžii svadobných matiek, a tak sa na nej ocitla kopa príbuzných, ktorých som naposledy videla približne v predškolskom veku. Výsledkom bolo, že niektoré rozšafné panie si na svadobnej hostine neustále mýlili ženícha, oblečeného do košele a čierneho motýlika s čašníkom a objednávali si u neho ďalšie a ďalšie rundy. Ku cti môjho manžela treba pripísať, že im tie činžánka priniesol, aj keď si nebol istý, či patria do mojej, alebo jeho časti príbuzenstva. Ja som pre istotu radšej chodila s kyticou, aby si ma nezmýlili s ľubovoľnou dobrovoľníčkou spomedzi svadobných hostí a nežiadali odo mňa nabalenie výslužky a odvoz domov.

Jediné, čomu sa mi podarilo vzoprieť, boli svadobné zvyky a mýty, aj keď na kvalite môjho manželstva sa to určite raz podpíše. Moja svokra si dodnes vyčíta, že nás pri sobáši nikto neobhadzoval ryžou, že sa nenasadzoval chomút, že sa nevestin podväzok nezvliekal zubami a nehádzal medzi slobodných mládencov, nezametali črepy, nečítali šteklivé blahoželania, nehrali svadobné hry a nevestu nikto nikam neunášal. Nie je jej jasné, ako sme sa mohli obísť bez polnočného čepčenia, slzičiek, výslužiek a poprávky. Podľa nej sa totiž takéto manželstvo nemôže vydariť a ani našich dvadsať spoločných rokov a štyri rovnako spoločné deti na tom nič nezmenia.

Z toho, či vo svoj svadobný deň mám mať na sebe niečo nové alebo staré, požičané či vlastnoručne ušité, či mám alebo nemám mať perly, alebo to má byť niečo modré či práve naopak som mala taký guláš, že som všetko hodila za hlavu a vydávala som sa vo fungl novom béžovom kostýme, o ktorom mala moja krajčírka predstavu, že je ako z Dallasu a topánkach, ktoré som v rôznych obmenách nosila ešte niekoľko rokov po svadbe. Kyticu som niekde stratila, závoj sa k svadobnému kostýmu nehodil, a tak ani pre spomienku nezostalo nič iné, iba tie komické fotky.

Ale nakoniec sme nedopadli najhoršie. Poznám nevestu, ktorá tvrdí, že sa musí dať rozviesť a ešte raz sa so svojím drahým zosobášiť, aby si to užila – počas svadobného dňa bola totiž tak vystresovaná snahou aby všetko klapalo, že ju zachvátil absolútny smútok a zo svojej svadby si vlastne nič nepamätá. Bola som na svadbe, kde nevesta, verná tradícii, mala pod šatami podväzok, ktorý sa však počas cesty k oddávajúcemu pomaly sunul dolu nohou, až skončil na opätku topánky, laškovne vykúkajúc spod svadobných šiat a pripomínajúc stratené čipkované gaťky. Pri jednej zo svadieb ženích zabudol vypnúť mobil, ten zazvonil práve počas obradu a ženích v totálnom strese predčasnú telefonickú gratuláciu aj prijal. Na jednej zo svadieb sobášiacemu úradníkovi tak šklbalo okom, že nevesta so ženíchom mali čo robiť, aby zadržali smiech a svoje ána ledva vykoktali.

A čo je na svadbe vlastne najzaujímavejšie?

• že najvydarenejšie svadby pripomínajú dobrú narodeninovú party, na ktorej sa zabavíte ako nikdy predtým;
• že nezáleží na tom, ako starostlivo vyberáte svoje šaty, líčenie a účes, aj tak fotky zo svadby budú vaše deti považovať za maximálne smiešne;
• že keď už sa na tých fotkách rehlí celá rodina, ten pán, ktorý stál vtedy vedľa vás, ich dokáže zhodnotiť slovami: „ Aspoň že starneš do krásy“;
• že svadba je bez ohľadu na jej poradie vážna vec, ale dôležité je, aby ste sa pri spomienkach na ňu dokázali zasmiať spolu s mužom, s ktorým ste sa jej zúčastnili;

Zabudla som na niečo?

Lexi.