Taká obyčajná viróza

Zase bdiem. Hoci som unavená tak, že cez deň nevládzem rozprávať. Tuším to

je zvyk z predchádzajúcich dvoch nocí. V pondelok o pol dvanástej v noci,

keď sme sa vrátili z nemocnice, začal Adrian zvracať. Mohutne, oblúkom a v

kŕčoch. Behom pol hodiny to predviedol dva krát a už som volala do

nemocnice. To predsa nemôže mať z toho zápalu priedušiek a hrtanu. S čím nás

to prepustili? So zvracacio-hnačkovou virózou, ktorá postihla polovicu

oddelenia vrátane maminiek. Prognóza je, že to prejde za 1,5-2 dni. Zatiaľ

dopĺňať tekutiny, tekutiny, tekutiny. Ale nesmie to byť mlieko. A už to

začalo!

Tatínek vystrelil do lekárne pre rehydratačný roztok – Kulíška a

maminka sa pustila do vymýšľania, ako to dostať do dieťaťa. Striekačku,

ktorou sme ho kŕmili zo začiatku, úplne odmietol. Fľašu mal v puse prvý krát

v živote a netušil, čo sa s tým robí. Zvracal s prestávkami rovných päť

hodín. V postieľke ho naplo, maminka vystrelila, rýchlo ho dvihla, aby sa

nezakuckal a držala ho bruškom dole nad vŕšiacou sa hromadou špinavých

plienok, posteľného prádla a pyžamiek pevne pritisnutého k svojmu telu s

čelom opretým o dlaň. Zaspával okamžite po záchvate. Keď zvracal už len

máličko žltej vodičky, prestala som ho prezliekať. Dostal len papierovú

vreckovku pod bodíčko, aby ho to nestudilo. Aj tak toho bolo aj s vecami z

nemocnice na tri práčky.

Ráno sa konečne prebral natoľko, že postupne pochopil, čo sa robí s fľašou a slávili sme úspech s dopĺňaním tekutín. Vypil skoro 100 ml Kulíška, časť hneď vrátil, tak sme oslavovali asi 80 ml. Moje mlieko šlo dolu umývadlom. Aj Sedrikovo. Prvý krát v živote prespal celú noc a ja namiesto, aby som bola rada, že nevstáva svojich typických 4x, bola som nespokojná, že musím odstriekavať. Každopádne nefunkčne do výlevky. Nemôžme predsa riskovať, že sa mlieko cestou do mrazáku niekde kontaminuje a o pár týždňov, až ho vyberieme, zopakujeme si tento zážitok. Pretože zážitok to bol plnohodnotný! Nechýbala mu dynamika, razancia, nápaditosť, náročnosť, emotívnosť, kreativita ani dobrodružnosť. Bude sa dlho pamätať. Ale žeby som si ho musela zopakovať?

Nikto sa ma nepýtal. Po celom dni prania, žehlenia a

dezinfikovania kľučiek a vodovodných batérií presne o 24 hodín po Adrianovi

vystrelil biely oblúk zo Sedrikovej pusinky. Plní skúseností sme sa pustili

do boja. Trval takmer presne päť hodín, ako u brata, ale mal iný priebeh.

Sedrik si vyprázdnil bruško od mlieka a potom sa už nesnažil vyzvracať si aj

celoživotné zásoby žlče. S plačom sa však budil dvakrát za hodinu a utíšil

sa vždy len, keď som ho vybrala z postieľky a aspoň s ním skúsila zvracanie.

Odgrgol si, dvakrát prehltol a spinkal ďalej. Aj on zvládol pitie z fľašky

až ráno. Keď potom doktorka povedala, že sú vo výbornom stave a že keby mali

inú maminku, už sú znovu v nemocnici, beznádejne som sa rozplakala.

Nevládzem. V noci zvracanie, cez deň deti vo svojej bežnej roztopašnosti,

špinavé prádlo, tekutiny, odstriekavanie. Dnes navyše prišla upratovacia

firma umyť okná a vyčistiť koberce, ktorú som zabudla v tom zhone odhlásiť.

Adrianovi viróza “klesla” do čriev a dostal hnačku. Musel sa za dva dni teda

naučiť nielen piť z fľaše, ale aj jesť z lyžičky a dostal nemliečnu ryžovú

kašu. Sedrik pre istotu rovno tiež. Šlo to lepšie, než sa očakávalo. Dokonca

napriek tomu, že ryžová kaša je bez mlieka a ochucovadiel skutočne hnusná.

Je mi ľúto, že sme s plným kojením nevydržali do pol roka. Chýbalo už len 6

dní. Mala som vymyslené, že ako prvé jedlo dostanú zemiaky a bude to s celou

slávou. No, naše známe heslo: Matka mieni, deti menia. V bojových

podmienkach a ryžu. A dnes večer začali zvracať rodičia…

P.S: pozn. redakcie: Dvojičky majú 6 mesiacov.