Tak ako Stela (v diskusii Ako ma poslali na interrupciu) aj ja sa chcem podeliť o svoj príbeh.
Mám len 23 rokov, ale to všetko čo som si už vytrpela by sadlo na 30 ročnú ženu.
Zistila som, že som tehotná
Pred troma rokmi mi meškal menzes a po urobení tehotenského testu som zistila že som tehotná. Veľmi som sa tešila, a aj môj terajší manžel mal z toho radosť. Prišli prvé vyšetrenia, prvý ultrazvuk a všetko bolo ok.
Chystali sme sa práve na chatu, ale predtým ma ešte čakala poradňa pre tehotné a vystavenie tehotenskej knižky. Pyšne som vkráčala do ambulancie. Sestrička mi urobila vyšetrenie moču, tlaku atd.
Prišla som k lekárke, ktorá sa ma po chvíli spýtala: „Nekrvácate náhodou?“. A ja na to: „Iba trošičku- je to také zanedbateľné“, a pustila som sa do plaču. Ubezpečila ma že všetko je v najlepšom poriadku. Z plačom som odtiaľ odišla na chatu, špinila som ďalej, dúfajúc že to prejde. Asi tak po troch týždňoch, bolo to pri zatmení slnka som začala dosť krvácať. Utekala som do nemocnice v Ružinove. A tu sa to všetko začalo.
Prijali ma na oddelenie zo slovami, že všetko je ok
a za pár dní pozorovania ma prepustia. Preplakala som celú noc. Nasledujúci deň som absolvovala nejaké vyšetrenia a všetko bolo zase vraj ok. Ale za dva dni, bolo to v piatok podvečer som dostala hrozné bolesti a začala som dosť krvácať.
Zavolala som sestričku, ktorá prišla až po desiatich minútach. Nato že mám bolesti a krvácam reagovala asi tak, že mi priniesla čípok a zo slovami: „Viete kam sa to dáva?!“, odišla. Nevolala ani doktora a celú noc sa neukázala.
Bolesti prestali ale strašne som krvácala ďalej. Ráno ma prezrel jeden doktor, mimochodom jediný milý ktorý tam bol. A jeho výrok:
„Je mi ľúto ale plod odumrel, musíte ísť na zákrok“,
si doteraz pamätám. Bolo mi strašne, ale prežila som to. Na nasledujúci deň na vizite, mi bolo len povedané, že o dva mesiace budem mat výsledky, že 6 týždňov nemám mať pohlavný styk a že nabudúce, keď bude to tehotenstvo želané to možno dopadne inak.
Dodnes neviem čo tým myslel, ako keby som si želala potratiť!?.
Pri prepustení z nemocnice som odtiaľ vystrelila ako ohnivý šíp,
nečakala som ani na prepúšťaciu správu (po tú som si prišla až poobede a aj to som musela ešte čakať, tak dlho im to trvalo), vedela som že za to všetko môže tá „óbrkrava“ (prepáčte za výraz) sestrička, lebo keby bola zavolala doktora mohlo to inak dopadnúť.
Po 3 dňoch na vyšetrení u mojej gynekologičky mi bolo povedané aby som si pol roka dávala pozor a aby som neotehotnela. Bola som s toho všetkého na dne, ale chystali sme svadbu a to ma trochu rozptýlilo.
Asi po dvoch mesiacoch som zistila, že som znovu tehotná.
Bola som veľmi šťastná, ale bála som sa aby to nedopadlo tak, ako prvýkrát. Prvý mesiac bolo všetko ok, a potom to prišlo zase som začala krvácať. Veľmi ma to zobralo. Hneď sme utekali k lekárke. Zase bolo všetko ok, ale už mi odporučila ísť do Ružinovskej nemocnice hneď.
A moja reakcia?: „.Nikdy v živote tam už nevkročím“. A tak mi odporučila kľud na lôžku a následnú kontrolu. Tvrdo som to dodržiavala a po dvoch mesiacoch už bolo všetko ok, ale aj tak som ostala na rizikovom tehotenstve.
V strachu, ale v poriadku som sa dožila až toho vytúženého dňa pôrodu.
Vybrala som si pôrodnicu na Partizánskej v BA. Bolo to tam fakt pekné- také rodinné prostredie a všetci si to tam chválili. Aj mne sa tam zo začiatku páčilo.
Týždeň som prenášala takže mi museli pôrod vyvolávať. Bolo to v štvrtok, ráno. Dostala som klystír (veľmi zaujímavý zážitok :))) a tabletku na vyvolanie pôrodu. Za chvíľu mi praskla voda a išla som si ľahnúť na pôrodný sál.
Službu mala jedna veľmi prijemná mladučká sestrička (bola nová, len tri dni- to asi preto), pripla mi monitor na brucho a občas sa na mňa prišla pozrieť. Ležala som tam dve hodiny- sama. Občas mi prišli niečo pichnúť netuším čo. Vtedy mi vôbec nenapadlo sa ich niečo pýtať. Ale za ten čas žiadny doktor, doktorka, nikto len tá mladučká občas prišla nakuknúť ako to pokračuje.
Keď už na mňa prichádzali tlakové bolesti tak som musela zakričať, aby sa na mňa niekto prišiel pozrieť a
vtedy to už začalo naostro.
Prihrnuli sa sestričky, pozreli ma zvnútra a zo slovami takých 15-20 minút ešte vydržte. Na to ma hneď vyholili. Tých 15-20 minút prešlo za 5 minút a ja som musela už tlačiť. Až v tej chvíli prišiel doktor a ostatný personál. Vyložili mi nohy, podopreli hlavu a išlo sa na tlačenie.
Bolo to hrozné, všetci len tlačte, tlačte, zavrite oči, nekričte, tlačte a tak podobne. Vôbec nič som necítila len tlak – a tak som tlačila. Žiadne slová podpory, ako – už to bude, už vidím hlavičku, pliecka a tak. Myslela som, že bábenko vôbec nejde von, a v tom úplné uvoľnenie a len som videla malinkého v doktorových rukách. Veľmi plakal a ja som bola v šoku, zmohla som sa len na „ To už aj je?“
Fakt som bola v šoku, paralyzovaná. Ukázali mi malého a ja som len pozerala, a doktor hovorí :”Môžete si ho aj chytiť.” Vtedy som sa prebrala. Malý bol úžasný, aj keď celý krvavý ale krásny- mal 4 kg a 54 cm.
Po pôrode placenty prišlo na rad zašívanie
– no to bolo niečo hrozné. Ten arogantný doktor vytiahol snáď 10 centimetrovú ihlu. Bolo to na umŕtvenie pred zašitím. Chytila ma panika, začala som mu na tom stole cúvať 🙂 , tak som sa bála. A vtedy začal na mňa ziapať, že čo si myslím, že čo mi ide také hrozné robiť. Bol hrozne HNUSNÝ.
Po asi 20 minútovom ukrutnom mixovaní s niťami sa to konečne skončilo. Všetci odišli. Musela som tam 2 hodiny sama ležať. Doniesli mi priložiť malého. Bol krásny, zabalený v perinke s takou malou modrou čapičkou.
Po tých dvoch hodinách ma preložili na izbu.
Boli tam ešte dve ženy, už druhorodičky a mali svoje bábätká pri sebe.
A teraz ten najväčší gól. Neprešla ani pol hodina a do izby vrazila sestrička, položila mi malého do náručia a odišla. Bez slova, čo s ním, ako sa kojí, ako dlho, atd.
Malý plakal, nevedela som čo s ním, nechcel sať, len plakal a ja sním. Asi po hodine sa mi podarilo si ho priložiť k prsníku. Potom sal ako divý, aj keď som nemala ani kvapku mlieka. Vykľul sa z neho riadny jedák.
Fakt to bolo utrpenie tých 5 dní v pôrodnici.
Neviem ako vy, ako ostatní, aký máte názor na plný rooming-in, teda mať dieťatko hneď od pôrodu stále pri sebe. Ja si myslím že to nieje až také super. Veď žena si potrebuje po pôrode oddýchnuť. Malý navyše stále plakal, lebo bol hladný a vracal mi oblúkom.
Neuveríte mi, ale ja som sa na druhý deň po pôrode pýtala na reverz domov. Našťastie ma nepustili.
A ešte jeden bonbónik. Nikto mi nevysvetlil ako sa kojí, veľmi ma to bolelo a nemala som mlieko.
Viete kam viedla moja prvá cesta z nemocnice? Do lekárne. Kúpiť sunar.
Lekárnička na mňa pozerala ako keby som spadla z mesiaca. Nenávidela som kojenie. Bolelo to a malý bol stále hladný. Kojila som 2 týždne aj z cestou. Možno keby mi v pôrodnici vysvetlili a ukázali ako na to, tak by to dopadlo inak.
Teraz po takmer 2,5 roku si to všetko takto vykresľujem. Malý je krásny, zdravý a šikovný. No na ďalší pôrod by ma asi tak skoro nikto nenahovoril, hlavne nie na Slovensku, kde je zdravotníctvo v takom otrasnom stave. To je katastrofa.
Tak toto bol môj krátko-dlhý príbeh, ale najkrajší v živote. Lebo mám z neho napriek všetkému zdravého syna.
(10 hlasov, priemerne: 3,20 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vianočné vinše
Milí otcovia! Ísť bez detí na nákup nie je čas pre seba.
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Ako si vyrobiť rehydratačný roztok
Ako na bolesti uší bez liekov
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mamičky
nechcem nikoho súdiť alebo písať kto to mal horšie a čo kto a ako prežival myslím si že každý osud (tehotenstvo, pôrod, popôrodné stavy nedajbože svolvoľný potrat) sú individuálné a iné, každá žená to prežíva inak. Takže všetkým želám len to najlepšie či už s malými drobčekami alebo tie ktoré to ešte len čaká ako mna (za 5 mesiacov) hlavne budme hrdé predovštkým na to, že prinášame na svet to malé bezbranné stvorenie, ktoré tak potrebuje od nás pomoc.
Príjemný deň
Mimi
diana ty mas uz asi 40 rokov a si neviem ako skusena lebo my mladsie az take niesme ja mam 25 rokov a som tahotna v 3 mes tiez sa hrozne bojim ze babetko nebudem vediet nakojit alebo okupat.chvalabohu ze nebudem rodit na svk lebo zo skusenosti mojich znamych je to hrozne.Nika je mi ta ozaj luto ale gratulujem ze mas zdrave babo.niektore tu pisete ako neake zavistlive alebo skor neprajne matky,ste hrozne.som zhrozena tak isto ako Nika z vasich reakcii.
Ty pises ze to bolo strasne. Nevies si ani predstavit co je strasne. Ja som mala 19 rokov ked som potratila 1 krat nevedela som co je to byt tehotna netusila som ake je to strasne prist o dieta nevedela som ako strasne to boli ked zena pride o dieta. Teraz to uz viem. 1krat to zacalo hnedym vytokom a obrovskymi bolestami zvracanim pred svadbou. Teraz uz manzel vtedy priatel. Prisla som na pohotovost a robili mi tehotensky test odovzdala som moc v ktorom bol kus zo mna manzel stal nadomnou a pri pohlade na to co bolo v tom pohary zacal plakat. Ja som na neho kricala aby prestal. Bolo to hrozne. Vsetko sa odohralo v noci okolo tretej. Potom vsetkom ma rano o 8hod. zaviezli na operacku a cistili. Zobudila som sa v obrovskych bolestiach tuzila som zomriet a hanbila som sa doteraz sa hanbim za to co sa mi stalo. Neviem preco ale je to tak. Po troch rokoch marneho skusania som znovu otehotnela. Medzi tym som presla vysetreniami nic mi nezistili. V 6tt som sla na sono a zistili ze dutina je prazna plakala som cistila ma znovu. Pustili ma domov no v obravskych bolestiach som sa vratila znovu. Zle ma vycistili. Mala som vysoke horucky krvacala som. Preplakala som cele noci. Budila som sa z placom. S manzelom sme sa stale hadali bolo to peklo. Presla som znovu genetikou infektologiou manzel urologiou a boli sme v poriadku. Doktorka mi oznamila ze mozem znovu otehotniet.3 krat som prelezala v nemocnici 1mesiac. Bezuspesne. Videla som moje dietatko na sone ako mu bije srdiecko v 10tt. Plakala som znovu znovu a opat more slz. Doktorka mi oznamila ze pri zivote ho drzia len hormony ktore mi pichaju a ze to nema vyznam. A vtedy som spravila rozhodnutie ktore bolo spravne. Zmenila som lekara. Povedala som ako prebiehali potraty on ma zosonoval a povedal ze ma podozrenie na anomaliu maternice. Zistili mi prepazku deformaciu maternice nasledne mi ju odstranili laparohisteroskopiou. Prefukovali mi vajecniky obravska bolest. Podstupila som HSG vysetrenie maternice neuveritelna bolest ja len dufam ze to nebolo zbytocne. Nasledkom ze som aj pri tretom potrate bola cistena druhy krat som po operacii maternice mala problami s ocami. Nebola som odolna voci narkoze a boleli ma neuveritelne oci dva dni som nic nevidela. Takze som 3krat potratila z toho som bola 5krat cistena. Mam 23 rokov ale uznaj ze toto su veci ktore nemaju za sebou ani niektore starsie zeny. A najviac som utrapila moju maminu mojho muza je neuveritelne ako toto vsetko zasiahlo moju rodinu a ja si to doteraz neviem odpusti nechapem ako sa to vsetko stalo ale mam odvahu bojovat. Manzel mi kupil test a je pozi. Tyzden mi meskaju a ja verim ze to dobre dopadne.
Z termínom druhej tehotnosti súhlasím s predchádzajúcimi reakciami, ktoré Vás označujú za nezodpovedných. A takisto aj s tým kojením. Bohužial ja dieťatko zatiaľ nemám. Ale moja sestra mala prvé dieťa keď mala 20 rokov. Narodil sa jej krásny zdravý chlapček 3,50 kg a 52cm. Rodila v roku 1993 u Kocha v BA (na Partizánskej) Vtedy sa moc o alternatívnych pôrodoch nehovorilo. Do nemocnice ju viezli ráno okolo piatej keď jej odtiekla plodová voda. Od 10:00 sme každú chvíľu volali do pôrodnice, či už… Mama mala v nemocnici náhodou známu službukonajúcu porodnú sestričku. Zavolala si ju k telefónu okolo pätnástej hodiny a poprosila ju aby sa na sestru pozrela, že už je bez vody a tak… Porodná sestrička zistila, že sestra dostáva injekcie na privolanie kontrakcií, ale žiadnu na otváranie. Chybu hneď napravila a o šestnástej bolo dieťatko na svete. Nikto ju na nič neupozornil, dieťa nepriložil k prsníku, neukázal ako kojiť jednoducho nič. Jednoducho si ho priložila s materinským citom a s veľkou túžbou aby mu dala to najdôležitejšie čo potrebuje – materské mlieko. V nemocnici sa jej príliš nedarilo, ale malý si potiahol koľko potreboval, ale ona mala stále pocit, že to nieje dosť. Po šiestich dňoch prišla domov a tam sa jej ujala naša maminka, ktorá odkojila 4 deti. V podstate jej nič dôležité nepovedala, len to že má byť kludná, čo má jesť aby sa jej mlieko tvorilo,… Maličký je teraz veľký, má 11 rokov a na tváričke exem a sestra sa utešuje aspoň tým, že pre neho spravila to najdôležitejšie – dala mu materské mlieko… Ja som iná. Ja mám stále túžbu byť samostatná a snažím sa mamine vysvetliť, že nechcem aby mi radila, chcem jej dokázať, že všetko zvládnem sama. A tak nakupujem knihy, časopisy, chodím na stránku bábetka, aby som sa čo najviac dozvedela pred tehotenstvom a pred pôrodom aby som sa potom mohla starať o dieťatko najlepšie ako sa to dá. Nepochybujem, že každá matka chce dieťaťu to najlepšie, ale niektoré pre to najlepšie preštudujú kopec vecí a nespoliehajú sa na lekárov a sestričky, ktorí okrem nej majú ešte veľa iných pacientiek, ktoré sú možno viac odkázané na ich starostlivosť (napr. po cisárskom reze,..) – tým ich správanie samozrejme neospravedlňujem a myslím si, že každá žena si zaslúži dôstojný pôrod.
Mila Nika,
suhlasim s nazorom, ze fakt, ze si otehotnela po 2 mesiacoch napriek upozorneniu lekarky nesvedci o tom ze ste “moc plodny” (mimochodom “plodny” v mnoznom cisle sa pise s makkym “i”, ale vsimla som som si, ze to nebol jediny pripad tvojej neznalosti slovenskej gramatiky), ale o tom, ze ste maximalne nezodpovedni. A o tvojom nazore na kojenie uz ani nehovorim. Takze ty si tomu neprisla na chut … A zaujima ta vobec zdravie tvojho dietata ? A tvoja veta “sme zdravi a sme tu” opat svedci o tvojej “inteligencii”… Studovala si medicinu, poznas presne zlozenie materskeho mlieka a jeho vplyv na zdravy vyvoj dietata ? Samozrejme, je ovela jednoduchsie kupit Sunar a dat dietatu flasu. Takze si myslim, ze okrem toho, ze si nezodpovedna a nie prilis inteligentna, si este aj sebecka.
Mila Nika,
suhlasim s nazorom, ze fakt, ze si otehotnela po 2 mesiacoch napriek upozorneniu lekarky nesvedci o tom ze ste “moc plodny” (mimochodom “plodny” v mnoznom cisle sa pise s makkym “i”, ale vsimla som som si, ze to nebol jediny pripad tvojej neznalosti slovenskej gramatiky), ale o tom, ze ste maximalne nezodpovedni. A o tvojom nazore na kojenie uz ani nehovorim. Takze ty si tomu neprisla na chut … A zaujima ta vobec zdravie tvojho dietata ? A tvoja veta “sme zdravi a sme tu” opat svedci o tvojej “inteligencii”… Studovala si medicinu, poznas presne zlozenie materskeho mlieka a jeho vplyv na zdravy vyvoj dietata ? Samozrejme, je ovela jednoduchsie kupit Sunar a dat dietatu flasu. Takze si myslim, ze okrem toho, ze si nezodpovedna a nie prilis inteligentna, si este aj sebecka.
Monika, nechem sa zastávať autorky článku, tiež som sa nad istými vecami pozastavila, ale čo sa týka kojenia, mám podobnú skúsenosť. Rodila som svoje prvé dieťa v nemocnici na Šulekovej ul. Mala som vtedy 21 rokov – mladá, neskúsená, plná strachu. Nikto naozaj nikto mi vtedy neporadil nič ohľadne kojenia, ako to robiť, ako vydržať, čo robiť v prípade, že príde kríza v podobe nedostatku mlieka, že to treba vydržať a pod.
Kojila som 1 mesiac a do dnešného dňa si to veľmi vyčítam..dnes má môj syn 14 rokov. Pri tom druhom to už bolo o niečom inom, vydržala som a kojila 9 meisacov. Takže naozaj je to o prístupe personálu a celom tom našom skorumpovanom zdravotníctve.
Inac, co sa tyka otehotnenia po potrate: v USA Ti odporucaju po potrate (v 1. trimestri) pockat 1 menstruaciu a mozes zacat skusat znova. Tu jednu menstruaciu Ti odporucaju len kvoli tomu, aby sa im lepsie pocitalo, kedy babatko bolo pocate…
Ja sama som mala potrat a po prvej menstruacii sme hned znova otehotneli. Vsetko bolo v poriadku, mame krasnu dcerku. A je to vraj pravda, ze clovek bezprostredne po potrate ma vyssie predpoklady otehotniet…
Milá Nika! Pokiaľ rozumiem správne vete “na vyšetrení u mojej gynekologičky mi bolo povedané aby som si pol roka dávala pozor a aby som neotehotnela” a Ty si po 2 mesiacoch opäť tehotná, tak potom neviem, čo si mám o Tebe myslieť. Ten polrok si lekári nevymýšľajú z recesie, alebo preto, aby Teba a Tvojho partnera trápili. Maternica nie je hračka, potrebuje po tej “katastrofe” čas na zregenerovanie. Takže odporúčanie Tvojej ošetrujúcej lekárky bolo na mieste. To, že si tak rýchlo otehotnela nie je dôvod na vyhlásenie typu: “asi sme veľmi plodní…” ale: “sme hovadsky nezodpovední…” – voči Tvojmu zdraviu aj zdraviu Tvojich detí. Že Ťa trápili v nemocnici je nepekné, že zodpovednosť za seba a za zdravie svojho dieťaťa (čo sa týka kojenia) si hodila na sestričky a lekárov je tiež prejavom Tvojho vyzretia. Že materské mlieko je to najlepšie, čo môžeš dieťaťu dať, nie je reklamný slogan ale fakt. A Ty si ideš z trucu kúpiť Sunar?
Zdá sa mi to hrozné, keď matka vyhlási, že “nenašla si vzťah ku kojeniu”. Áno, teraz je jej dieťa zdravé, nevie však, čo bude v budúcnosti, či nebude mať alergie, exzémy, sennú nádchu. Samozrejme, to môže mať aj kojené dieťa, ale stále tie zhrýzavé pocity, že som pre svoje dieťa v tom najútlejšom veku neurobila maximum… No, nechcela by som byť v koži tých matiek. Existujú predsa laktačné poradkyne, prečo nejakú nevyhľadala? Určite mala známe, ktoré kojili, prečo od nich nepýtala radu? Možno aj preto, že v čase pôrodu mala iba 20 a to je vek, kedy väčšina dievčat ešte skôr myslí na štúdium, diskotéky a pod. ako na niečo také ako kojenie. Čo sa týka toho dlhého tlačenia pri pôrode a z toho plynúcich komplikácií, tým sa dá vyhnúť, keď sa dieťa privádza na svet v prirodzenej polohe, t.j. nie s nohami dohora. U nás sú alternatívne pôrody možné v Banskej Štiavnici a v Topoľčanoch. Tam aj poradia s kojením, takže aj dieťa 20 ročnej matky, ktorá nerada číta, nie je odkázané na umelinu, pretože matka je polopaticky poučená, čo je to kolostrum, mledzivo, aké je dôležité okamžite po pôrode prikladať a robiť to často, atď.
Je mi ľúto, že máš taký zlý zážitok. Každý pôrod je svojím spôsobom ťažký, lebo každá z nás ho inak znáša. Prístup lekárov je tiež všade iný. Vtedy je dobré mať pri sebe otecka. Mne pôrod museli vyvolávať a veľmi sa nedarilo i keď som mala kontrakcie nemohla som sa otvoriť. Plodovú vodu mi prepichli a povedali, že si budem musieť počkať. Ja som to odmietla. Bola som unavená veď som mala kontrakcie s prestávkami dva dni. Tie ozajstné začali okolo 19.00hod a plodovú vodu mi prepichli o 7.30 ráno a to pri mne na sále neustále niekto bol. Ráno som už bola jedovitá a hnevala som sa na celý svet. Bola som fakt odporná.Sestrička mi masírovala kríže, keď som ležala ovlažila mi ústa a keďže som strašne ukecaná dávala pozor aby som pri kontrakciách nerozprávala, lebo som sa začala dusiť. Drobcovi sa nechcelo ísť na svet. Tak mi pomohli. Na trikrát bol vonku a pri tej úľave som sa začala všetkým ospravedlňovať. Oni sa len smiali, že je to vporiadku , že majú aj horšie a z úžasom povedali, že mám krásneho valibuka bez pár deko 4kg a 56 cm. Na izbe nás bolo päť a bäbetka sme mali všetky pri sebe. Prvé dni som aj ja tvrdila, že už viac nie najmä ak prišla po pôrode mamička, ktorá si sadla na postel, preložila nohu cez nohu vzala drobca do náručia a snažila sa kojiť. Keď som sa s ňou stretla po pár mesiacoch na plávaní pre detičky povedala som jej, že som ju nenávidela. Ja som sa nemohla vôbec posadiť a to niekoľko týždňou. O pár dní som povedala tak ako všetky moje kamarátky, že kedy koľvek si to zopakujem. Dúfam, že sa mi to podarí čo najskôr veď náš drobec má už 4 roky a neustále chce súrodenca. P.S. v tom období v nemocnici v Podunajských Biskupiciach kde som rodila, nebolo možné aby otecko bol pri pôrode. Teraz sa situácia zmenila a ja sa teším ako to spolu zvládneme.
Milé budúce mamičky. Viem si predstaviť s akou hrôzou v očiach čítate rôzne tieto zážitky z pôrodov. Tiež som po prvom synovi povedala,že v živote nepôjdem rodiť do Ružinovskej nemocnice. Lenže odvtedy sa toho veľa zmenilo a ja som tam porodila daľších dvoch synov a bola som veľmi milo prekvapená takže teraz odporúčam Ružinov aj kamoškám a sú aj oni spokojné. To máte tak že všade môžete natrafiť na blbca a nepomôžu vám ani neviem aké úplatky. Treba si vždy na aroganciu a necitlivosť sťažovať kompetentným ľudom a nie do vetra.
mna konkretne na nikinom clanku najviac poburilo, ze lekara vyhlasila za hnusneho, lebo ju isiel sit 10 cm ihlou. skutocne nechapem, ako take nieco moze inteligentny clovek brat osobne, sorry nika.
co sa staznosti tyka, ja si myslim, ze zdravotnici su tiez len ludia. pred 4 rokmi som v priebehu jedneho mesiaca lezala v nemocnici s malym syncekom. na prvom oddeleni krasa, na druhom oddeleni som pocula az do izby, ako ma sestricky ohovaraju, ze som arogantna, ze decko nekrmim obedom, ked ho donesu, ze si chodim telefonovat s manzelom, ze drzo volam na upratovacku, ked mi maly vyrazil jedlo , ktorym som ho krmila,z ruky na dlazku. no slovom na mne nenasli nitku suchu a ja som uz toho mala ozaj plne zuby. rozplakala som sa, zacala som balit mna a maleho, ze ideme domov na reverz a ked to videl doktor, zavolal primarku a spolu do mna hucali, aby som povedala, ktora sestricka si na mne ventiluje svoje city. musim sa priznat, ze som urobila hlupost a nepovedala som,ktovie preco vlastne. nakoniec ale zrejme vedeli o koho sa jednalo, lebo viem, ze s nou urobili dost prisne poriadky. mala vraj toho na rovasi dost.dnes by som to riesila bez mojho placu a konkretne, nech znasa dosledky svojho spravania.
teda myslim si, ze stazovat sa ma zmysel, lebo mozno neuvidime hned vysledok, ale on na seba dlho cakat neda.
Martina z MT, to my je jasne, ze keby sa tych staznosti nazbieralo, tak by sa mozno nieco zmenilo. Ale mozno, ze ma nase zdravotnictvo aj svoje dovody. Mna napriklad sokovalo, ked som si nemohla normalne (nie iba cez sklo) pozriet baby mojej sestry (Petrzalska nemocnica). V rakusku moze dojst navsteva aj do izby. A tym malym to az tak nevadi. Vsak ich nemusia brat na ruky. A aj ked, bolo k dispozicii aj pripravok na sterilizaciu. A este som sa cudovala, ze na poschodi nie je toaleta pre navstevnikov a ta je iba dole bez toaletneho a spolu zeny+muzi!!! Strasne a ked som to povedala na informaciach ona k tomu odpovedala, ze keby tam ten toaletny bol, tak by ho za 5 min. niekto ukradol!!! Takze niekedy su navine aj sami ludia na take pomery v nemocniciach. Ale co sa tyka Niki, tak keby som mala rizikove tehotenstvo a silne krvacam a sestricka prijde za desat min. a nezavola hned doktora, tak tam narobim (ja al. moj manzel) taky hurhaj, ze by sa cudovali. Myslim, ze pre Niku by bolo (pre jej psychiku) lepsie, keby aspon videla viac snahu v doktoroch a nie rano jej oznamit, ze jej baby je mrtve!!! To ako keby bol tazko chory clovek a volal v noci o pomoc a ta “sestricka” mu da prasok proti boleniu, namiesto aby zavolala okamzite doktora a rano by ho objavili mrtveho!!! Ja si tiez myslim, ze v takejto situacie mohla trosku inak zareagovat. Ale clovek nikdy nevie ako zareaguje. Lahko je to pisat. A myslim, ze si aj tak zasluzi len pekne slova. Vsak preco by sa mala len stazovat, v takomto pripade si myslim, ze su navine niektore zo sestriciek. Trosku som rada, ze sa nemusim tymto trapit.
Dufam, ze si aspon Nika vyliala trosku srdce a aj jej to pomohlo. Aj tak ju obdivujem, ze to zvladla a moze sa teraz radovat so svojim zdravim babom. :-)))
Mata, s tym stazovanim je to tak, ze u nas sa sice obcas niekto postazoval/postazuje, ale stale je to “smiesne” malo v porovnani s tym, co ludia popisuju, ze prezili a co ich “ranilo”.
Isteze staznost (aj keby bola vybavena ako opodstatnena) dodatocne nezmeni zle dojmy a nebodaj ujmy, co clovek ziskal, ale ma to ten efekt, ze:
– ked sa nakopi viacej staznosti, tak je sanca (ba takmer iste), ze to kompetentnymi pohne a vyvinu (aj ked mozno neumyselne 😉 ) nejaku aktivitu k naprave – teda do buducna to ma prinosny efekt, ci uz pre stazovatela al. aspon tych druhych (napr. potomkov stazovatela – na svojich detoch obvykle vsetkym dost zalezi 😉 )
– pri formulovani staznosti sa stazevatelovi nielen istym sposobom ulavi, ale musi vecne a logicky prehodnotit a sformulovat celu zalezitost, takze sa tym vlastne obohacuje…
Obcas ma zaraza, aki “setrni” sme napr. k spominanym zdravotnikom…a pritom su ludia schopni pre banalnejsie veci “napadat” a stazovat sa na ucitelov, obchodnikov…
Rozhodne si nezelam, aby to tu bolo vyhranene ako v Amerike, kde sa uz pomaly klientov boja, ale nejaky zdravy pristup k sebe i druhym je nacase zaujat – najma ZODPOVEDNOST na oboch stranach, nie rutina, nevsimavost a pasivita!!!.
Ti slusni a poctivi zdravotnici si svoje obhaja a ti zli nech radsej zmenia povolanie (dobry odbornik bez ludskeho pristupu sa stale moze uplatnit napr. vo vyskume, v zdrav. distr. firme atd.)
ps: V Nikinom pripade som si vsak neni ista, ci by sa opravnene stazovala na vsetko negativne, co popisala (o tom svedcia aj rozporuplne reakcie “spolupostihnutych”)
Ahojte!
Niki, to ta teda velmi lutujem. A obdivujem ta, ze napriek zlym skusenostiam s nemocnicou a tym p… (nemozem to ani napisat) si sa rozhodla mat druhe dietatko. :-))) A zaroven ti gratulujem k tvojmu zdravemu dietatku.
Ja mam tiez 23 rokov a dve deti. 🙂 Rodila som ale v rakusku. Ked to tak citam, tak nastastie. Ja som rodila ale v dvoch rozdielnych nemocniciach. Ani tu (ani nikde inde) nemusi byt matka vzdy spokojna. Mna museli tiez zasivat. Prvykrat ma asi zasili trosku viac, lebo ma to stale bolelo pri p…. s…. Po druhom porede uz nemam take skusenosti. 🙂 Ale tu nam daju pred odchodom domov este vyplnit papier, kde mame napisat co sa nam pacilo a co nie. takze aspon nejaka snaha. Inak vsekto prebehlo super. Ukazali nam vsetko. A v tej druhej nemocnice, aj ked som bola druhorodicka mi este raz vsetko vysvetlili. Mohla by som pisat a pisat….
Ale ja si nemyslim, ze keby sa stazovala, tak by sa nieco zmenilo. Myslis si, ze sa nikdy nestazoval na zdravotnictvo???
Papa, sokovana Martina.
Jarka, hovoris mi z duse! ;o)
Kto nie je spokojny so zdravotnickou starostlivostou a chce tym nieco urobit, nech si precita tento velmi prakticky clanok o staznostiach. Iba tak, ked dame ludom spatnu vazbu, sa zadnu lady hybat!
Vela stastia a pekny den vsetkym! ;o)
Nika, ked chces preskocit v texte na dalsi riadok (odsek), tak vloz do textu <br> ( cize br uzavrete v lomenych zatvorkach a text “odskoci” za touto vsuvkou na dalsi riadok – ak to vlozis viackrat, tak odskoci viackrat na novy riadok)
Som rada, ze teraz z Teba srsi odhodlanie “bit” sa so zdravotnikmi za svoju vec – drzim place!
Milá Nika, ak máš pocit, že som to s tými vulgrizmami prehnala, neber to osobne. Vieš, keď tu človek po babetku tak surfuje číta si ohlasy z pôrodov a pôrodníc, skutočne mám pocit, že je toho niekedy moc. Ja som za, aby sa človek vyrozprával, viem, že to pomáha, aj rada poteším a pomôžem, ale keď sa už vyplače takpovediac na verejnosti, podľa mňa je škoda robiť to takto. Ak sa stane niečo zlé a človek s tým už vyjde von, kdesi v hĺbke srdca podľa mňa čaká, že ľady sa trocha pohnú a aspoň niečo sa zmení k lepšiemu. Alebo nie? Nebolo by lepšie povedať to inak a tak, aby to trafilo do čierneho?
Inak s tým kojením máš pravdu. Ja som síce všetkými desiatimi za kojenie, aj dlho kojím, ale keď sa naozaj nedá a bábätko je spokojné… Netreba to dramatizovať…
ha a kde sú odseky?
No takže.Na môj príbeh som teda nečakala také (divné) ohlasy.Čo som tým chcela povedať? Posťažovať sa? Vyrozprávať sa? Vôbec nie.Tu sa to ani nedá. Vždy sa najde niekto kto vás nechutne sfúkne..Len som sa chcela podeliť o svoj príbeh a skúsenosti s tehotenstvom.A o akých VULGARIZMOCH to tu rozprávate? Jedno slovko o hovädzom dobytku?Tak sa totiž niektoré sestry správajú.A niektoré aj horsie.Mam vela kamarátok a ani jedna po porode nepochválila sestru.Neviem čím to je.
Na porod mam aj dobrú spomienku (aj ked to tak nevyzerá).Trval rekordne krátko, 4 hodiny.Kebyže mám spätne niečo zmeniť? Asi nič, ani klistír, ani porodnú postel, vyholenie nič.Len asi citlivejší personál.
A ešte ohladom kojenia.Všade sa ohromne hovorí, hlása ake je to strašne dôležité, kojiť.Ja som tomu naprišla na chuť.Zabudla som ale uviesť do článku že po porode som dostala zápal močových ciest a musela som brať velmi hnusné antibiotiká takže som kojiť nemohla.A potom malý už ani nechcel, a mlieko sa stratilo.Nikojili sme a sme tu.A zdravý.
A čo sa týka tej najivity, áno bola som naivná, mala som 20 rokov, rodila som sama bez manžela, vystrašená si otvoriť na niekoho ústa.Teraz by som s nimi vymietla dlážku.Jedno plus ale pre por. Partizánsku, vinikajúco tam varia.
Pre škoricu.Je to hrozné čo si musela zažiť, cítim s tebou.Ale musíš vysadnúť ako sa hovorí na koňa aby to rýchlo prebolelo.Ja som otehotnela 7 týždňov po potrate ( asi sme moc plodný
,) a nelutujem to.Hovorí sa že až po polroku ale čo už.
Čo keby si skúsila zverejniť meno svojho verím bývalého gynekológa. Na výstrahu pre iné ženy.Vela šťastia pri nových pokusoch o potomka.
mila nika, je mi luto, ze si prisla o dietatko, musi to byt hrozne, chapem, ze mas na to obdobie aj na nemocnicu zle spomienky, ale preco na porod? podla toho, ako si to opisala, to bolo cele az na sitie uplne bez problemov. a to, ze je v nemocnici rooming in si snad vedela este predtym, ako si bola hospitalizovana. a na kojenie sa tiez staci pytat, pytat a pytat, za tych 5 dni by sa dufam nasla aspon jedna sestra, ktora by ta kojit naucila, ale to by si najma ty musela velmi chciet. tie sestricky by boli urcite viac nadsene, keby si si nechodila pytat mlieko, ale rady ako kojit. pre skoricu: strasne, co prezivas, je mi to luto, stazuj sa riaditelovi nemocnice, kde je tvoj byvaly gynekolog zamestnany, neviem, preco by malo niekomu prejst, ze mesiac nevie, co sa s jeho pacientkou deje. mam priatelku s podobnym osudom ako je ten tvoj a neviem ako jej pomoct, co povedat na utechu.
Milá Nika, je mi veľmi ľúto, čo sa Ti stalo a som rada, že napriek všetkej tej bolesti máš krásne dieťatko. Súhlasím, že mnohí lekári sú naozaj veľmi chladní a neuvedomujú si svoje poslanie. Nedá mi však, aby som sa nepostavila za JANU Z MT a LUCIU. Skutočne mám pocit, že sa na babetku mnohé vyjadrujú fakt vulgárne. Nielen tu, ale aj v iných ohlasoch. Najmä pokiaľ ide o pôrody. Aký to má zmysel? Asi chcete, aby sem zablúdil nejaký kompetentný, trebárs lekár z pôrodnice a schuti sa zasmial. A pomyslel si: Čo ešte chcú, tie sliepky hysterické. Pri pôrodoch iba vykrikujú a potom si vypisujú na tú svoju stránku, ktorú nikto iný nečíta, ešte aj hlúposti. Naozaj chcete babetko takto zneužívať? Ved si to nezaslúži. Ja chápem, že niekedy je bolesť taká silná, že sa potrebujeme vyrozprávať, nadávaním a vulgarizmami však nič nedosiahneme. Mnohí si myslia, že keď je stránka anonymná, znesie všetko. Ja si fakt myslím, že ak chceme dosiahnuť zlepšenie, musíme byť iné: sťažovať sa, kritizovať, ponúkať iné riešenia, ale kultivovane a so ženským šarmom. Koho zaujíma chuderkovské fňukanie (tým nemyslím Niku, ale všeobecne)? Tých, ktorých by malo, určite nie. Skutočne, ak sa stane taká vec ako Nike, myslím si, že treba napísať, podať stažnosť. Ak sa k tomu odváži viac poškodených, aj lekári sa musia nad sebou zamyslieť. Veď aj oni sa musia báť o prácu. Možno tak pomôžete predchádať podobným situáciam. V podstate ide o to, že väčšina lekárov s budúcimi mamičkami veľmi nekomunikuje. Možno by sa tak mnohé veci vysvetlili a prijali trocha inak. Ale lakári na to sami neprídu. Takisto pri pôrode. Je neskoro robiť niečo pri pôrode, keď je žena bezmocná a plná strachu a bolesti. Budúce mamičky, informujte sa vopred. Vaše vzdelávanie by malo byť samozrejmosťou. Pýtajte sa svojho gynekológa, študujte knihy, časopisy Dieťa, Mama a ja, český Děti a my, aj na Internete je veľa stránok. A potom sa choďte pozrieť do pôrodníc, no najmä telefonujte. Najlepšie je zavolať na najvyššie miesta a pýtať sa: Ako sa tam rodí, či poskytujú predpôrodnú prípravu, či majú rooming-in a ako to prebieha v praxi atď. Nebojte sa, keď Vás tam zavolá viac, aj oni sa zobudia. Ja sama za seba môžem povedať, je to dobrá taktika. V našej nemocnici som spokojná nebola. Ležala som tu v 7. mesiaci a po tom pocite zúfalej bezmocnosti, keď mi takmer nikto nechcel na nič odpovedať, hoci som si veľa naštudovala a moje otázky boli dosť konkrétne, som sa rozhodla konať. Aj tak som doma nemala čo robiť. Infomovala som aj o iných pôrodniciach v okolí. A našla sa jedna milá a pritom vysoko kvalifikovaná, kde nechceli ani úplatky a pôrod bol perfektný. Našla som tam veľa svojich rodáčiek. Mnohé z nich, tak ako ja, radi prispeli sponzorským darom. Napísala som vedeniu aj list, kde som konkrétne pochválila konkrétnych ľudí , ale aj celú pôrodnicu. Keď sme boli s dcérkou na sono nožičiek už u nás, pýtali sa ma , prečo som rodila inde, vraj nevedia, prečo im mamičky utekajú. Keď to chcú vedieť, to je výborné. Tak som im povedala. Od kamarátiek som počula, vraj sa to u nás trochu zlepšilo. Milé mamičky, čo keby sme sa sa takto pokúsili naše pôrodnice trochu vychovávať, nech vidia, že im nestrpíme všetko? Veď kto iný bude za nás bojovať, ak nie my, čo sa ešte chystáme priviesť na svet deti? V Čechách majú už aj pôrodné domy a Centrum aktívneho pôrodu. Myslíte si, že prišli lekári a ponúkli im ho? Alebo že ho získali nadávaním a sťažovaním sa po internetových stránkach? Asi ťažko, je to výsledok toho, že matky sa nebáli ozvať a našli sa odvážne pôrodné asistentky, ktoré sa do toho pustili. Robme aj my, čo je v našich silách: Nie je toho málo. Veď to robíme pre to, čo nám je najdrahšie. Nie je hrdinské byť ustráchaná nevedomá a odovzdaná chudinka na pôrodnom stole.
skorica, neviem, ako by som ta mohla potesit, asi nijako, tak ti aspon drzim prsty do buducnosti a verim, ze tvoj maly anjelik sa v nebicku ma dobre. inak ten doktor, co o nom pises, to asi nebol clovek. brrr.
Je to velmi subjektivny clanok. Nasla som v nom vela nedorozumeni. Co sa tyka potratu, ked uz prebieha, tak Ti nepomoze ani panboh, tak zbytocne obvynovat doktora, mozes byt vsak rada, ze si schopna mat dalsie zdrave dieta. Co sa tyka porodu, je prirodzene, ze dieta sa moze narodit do dvoch tyzdnov po termine, netreba porod automaticky vyvolavat po tyzdni, ak na to nie su vazne dovody.
A dojcenie dietata? Mala si na to vsetko devat mesiacov aby si si veci nastudovala. Vsade je dost dostupnej literatury a Internet. Zda sa mi to ako pasivita slovenskych zien zvyknutych obvynovat hned kazdeho a hocikoho aj za to, na co sa mohli vopred pripravit a ziskat informacie.
Dojcenie na zaciatku je bolestive, niekedy velmi. Ale stoji za to vydrzat, ked pises, ze maly sa prisal dobre a nie bezat hned do lekarne po sunar. Deti sa rodia s dostatocnymi zasobami vyzivy na urcity cas, dokial matka nedostane riadne mlieko. A okrem toho kolostrum ma najviac protilatok a je velmi vyzivne zo zaciatku a dietatu uplne staci. Toto vsetko si si mohla nastudovat vopred, aj ako sa starat o prsia a bradavky aby sa nezapalili.
Pisem to z vlastnej skusenosti, moj chlapcek bude mat dva tyzdne, prezila som aj potrat ( som vdacna lekarom, ze mi vtedy pomohli), narodil sa dva tyzdne po predpokladanom datume, na moju ziadost som odmietla vyvolanie porodu, lebo to nebolo potrebne. Studovala som o tom cely cas co som bola tehotna a teraz sa tesim aj napriek neprijemnym bolestiam, ktore aj tak za kratky cas pominu.
Neobvynovala by som vsak druhych za to, comu sa dalo predist skor.
Nika ja mam 26 a tiez to nebolo pre mna jednoduche.Zazila som nieco podobne.Bolo to moje prve,planovane tehotensto po piatich rokoch manzelstva.,na ktore sme sa velmi tesili.Na prve usg som bola v 4t. kde sa potvrdilo tehotenstvo.Prve 3mesiace som si pretrpela ranne nevolnosti(ktore boli pocas celeho dna),ale inac som sa citila uplne v pohode.Chodila som na pravidelne kontroly,kde ma p.doktor vzdy vysetril a povedal vetu:vsetko je v poriadku a babetko pekne rastie. Okolo 20t.ma uz trapilo,ze ma este stale nevola na usg a tak som si v duchu hovorila,ze pri najblizsej kontole ho sama poziadam o usg.Nebolo treba!Kontrola bola v 22t.,ako vzdy vysetrenie,veta vsetko je v poriadku,babetko pekne rastie a objednajte sa u sestricky na usg.Ako nedockavec som hned na druhy den isla na usg,lebo sme sa tesili,ze ked budeme mat stastie tak sa uz dozvieme aj pohlavie.To co som prezila v ten den neprajem ani nepriatelovi.Este mi len zacal p.doktor robit usg uz som tusila,ze nieco nie je v poriadku,lebo dlho bol len ticho,krutil hlavou a potom povedal:JE TO ZLE.Hned som sa spytala co vlastne je zle?Nic mi nevysvetlil,nevedel sa ani vyjadrit co sa vlastne stalo,len mi povedal,ze si mam zbalit veci,ist rano do nemocnice a ked sa to (este stale som nevedela co)potvrdi tak to je zle.V tom momente som nevedela ako mam ist dole z kozy(robil mi vaginalne sono),tak som sa cela triasla.Urobil este jednu vec ktorou stratil u mna doveru.Zobral moj tehotensky preukaz,cely ho preskrtol,odlozil na kraj stola ,ze ten uz nepotrebujem.Ostala som zhrozena,ako moze nieco take urobit.Po 5m.zrusi moj zivot skrtnutim a nic sa nedeje.Uz ked mi nic nevysvetlil co sa so mnou a mojim babetkom deje tak som sa nedala odbit a pytala som si preukaz.Strhol z neho obal a tak neludsky mi ho vratil.Keby som si ho nevyziadala ,bola by som v nemocnici ako najvacsi blbec .Boli tam vsetky moje zaznamy,lebo do nemocnice mi vypisal iba listok na prijatie nic viac(ziadny zaznam za 5m). Tusila som co ma asi caka nasledujuci den.Noc som celu preplakala a rano znicena odisla do nemocnice.Tam sa ma ujala velmi mila p.doktorka,ktora mi urobila kontrolne usg a vysvetlila,ze plod je odumrety. Sok bol pre mna ked povedala ze je to minimalne mesiac stare.Este v ten den mi dala urobit vsetky potrebne vysetrenia a druhy den vykonala zakrok,ktory dopadol“dobre“.P.doktorka mi vysvetlia(nie na izbe kde lezali dalsie 2zeny,ale pozvala do miestnosti pre lekarov) ze ja som v poriadku a buduceho tehotenstva sa nemusim obavat. A tak aj vdaka ludskosti p.doktorky som to zvladla „hrdinsky“. No je to este cerstve a tak ako ked som v nemocnici lezala na izbe s mamickami a im nosili deticky na kojenie , mne tiekli slzy,tak aj doma si skoro kazdy vecer poplacem,lebo bolo to dievcatko a 5m. som s nim zila.
Lucia, Nikin clanok je naozaj velmi subjektivny a emotivny (ved ake inak by mohla mat zazitky a pocity z vlastneho porodu? ;-)), ale netreba byt na niekoho taky ostry, ked si potrebuje vyplakat boliestky (asi chapem, co chces povedat a svojim sposobom suhlasim, ze isty podiel viny na tomto negativnom zazitku mala akasi Nikina naivita, ktora na mna salala z clanku).
Bohuzial je to tak, ze niekto sa uci chybami inych a niekto vlastnymi – je dobre, ze Nika nasla aspon po 3 rokoch silu a chut napisat, co zazila – minimalne si utriasla a odventilovala svoje vnutro a pomohla sa zamysliet (mozno) dalsim zenam, co by asi mali este pred porodom stihnut pripravit, nastudovat, ziadat…
Drzim palce!
Lucia, dufam, ze zartujes. A ak to nahodou myslis vazne, tak potom sa potrebujes liecit na chronicky optimizmus. ALEBO SI SESTRICKA???
je to emotivny clanok so subjektivnou vypovednou hodnotou… mne sa nepaci, ze sa na svoj zazitok nesnazis ani pozriet objektivne. ano, sestricka mohla byt “obrkrava” (skutocne ma zaujima, ci clanky pretym, ako uverejnite, aj niekto cita – poznamka pre redakciu), ale aj nemusela. jednoducho sa niekedy priroda rozhodne, ze plod neprezije, tak neprezije, nech sa lekari snazia akolkovek. dalsia hnusna zakernost je, ze lekar ta umrtvoval pred sitim 10 cm ihlou a z toho si vyvodila, ze bol “skutocne HNUSNY”. si typ chronickeho nespokojenca, ktory somre doma a zasadne na vsetko, ktory s tym ale nic nerobi? tak by mi to podla tvojho clanku vychadzalo. ak ja som neprijemna, aj okolie je ku mne neprijemne, ak sa spravam slusne, nikto sa ku mne nesprava inak. ak aj niekto nieco skusi, pokojne ho poziadam o zmenu tonu v konverzacii somnou a divila by si sa, ake to robi zazraky. odporucam to aj tebe.
Dlho som rozmyslala, ci sem vobec napisat. Nechcem v ziadnom pripade, Nika, zlahcovat to, co si si musela prezit. Nikto nikdy by nemal prezit take zaobchadzanie, ako si prezila ty. Napriek tomu mi tejto clanok “nejde dolu krkom”.
Preco? Stale mi huta hlavou, co si tymto chcela povedat – ulavit si? Vyrozpravat sa? Postazovat sa? Alebo chces, aby sa veci zacali menit? Aby uz ziadna zena nebola vystavena tomu, co ty?
Podala si staznost, ci dokonca zalobu, napisala si do novin, aby sa o tomto vedelo? Ano, pocas kontrakcii sa kladie odpor velmi tazko. Pocas prvych tyzdnov-mesiacov ma rodina a najma zena v hlave uplne ine veci ako sa handrkovat so staznostami. Ale aj tak, mas predsa manzela. Mohol to za teba urobit on. Vsetci sa naramne zabavaju na Americanoch, ako sa sudia o vsetko. Preco? Je to take smiesne, ked su si ludia vedomi svojich prav a biju sa za ne?
Nechcem sa nikoho dotknut, ale nechat si so sebou robit cokolvek, a potom pisat taketo clanky (po troch rokoch…) mi pride iba ako prazdne nadavanie, ku ktoremu sa mnohi radi pridaju. Mozno si si chcela iba ponadavat, ale ak chces, aby sa taketo nieco uz nikdy neopakovalo, tak je to zalostne malo. Spatnu vazbu by si mala dat predovsetkym tej porodnici a tym zdravotnikom, aby vedeli, ze ich klienti nie su spokojni. Ty totiz tych zdravotnikov platis (dane, zdravotne poistenie, priplacanie), tak by sa podla toho mali k tebe aj tak spravat.
Drzim ti palce, majte sa a budte zdravi!!!!
Ahoj Nika.
Ked toto clovek cita,fakt aby mal strach.Viem o čom su Bratislavske porodnice,o com je zdravotnictvo, viem ze cela charta prav pacienta je zdrap papiera,kotry NIKTO nerespektuje,lebo to nie je zakon.A aj keby bol… Rodime v pohode ked si nastudujeme vsetko co treba, ale hlavne ked si nastudujeme kde kolko treba komu vopchat, aby sme rodili ako ludia.Ta pomoc sestriciek ze tlacia na brucho, odborne sa to nazyva Kristellerova expresia je nepripustny amnever s velkym rizikom roztrhnutia maternice.Aj ked to v danej chvili vyzera ako pomoc od sestricky,moze sa pri tom zomriet!Nenavidim to hulakanie” tlacte,nekricte,zavrite oci,tlacte,tlacte,tlacte-a co ine robim,do kelu ked ma to same nuti tlacit!?Preco sa mozu normalne spravat nie len v zahranici,ale aj v B.Stiavnici,ale vo velkej Bratislave kde su vsetci zo seba hotovi a zbytok Slovenska im je vidiek su ako hovada?Preco zdravotnicka skola v Bratislave produkuje porodne asistentky,ktore na to nemaju a len sa stanu dalsimi hnusnymi sestrickami,presne tak ako lekari z Lekarskej fakulty,ktori sa idu venovat gynekologii???? Je to atraktivny odbor (a asi aj lukrativny-ak za porod strkame do vrecka 5-10 tisic),ale chce ludi na svojom mieste. Neznasam napriklad ked niekoho (znameho lekara)opisuju kdesi v Slovenke aky je to mudry,ludsky,chapavy tvor a pritom je to hovado… Nestretli ste este takeho? Mali ste stastie.
Nika, je mi luto co si si musela vytrpet. Ja som mala prvy porod na Slovensku v Ilave v roku 1999. Bola som mlada a hasteriva. Nikto ma neholil a klystir mi dali 15 minut pred porodom, pretoze mi nikto neveril ze budem tak skoro rodit. Ja som nemala vobec ziadne bolesti az poslednych 15 minut. Porod bol velmi rychly a pre mna bolo to zasivanie horsie ako samotny porod. Druhe dietatko sa mi narodilo vo Svajciarsku a neda sa to porovnat. Preboha nech mi niekto vysvetli preco na Slovensku holia zeny? Ak zena chce moze si to spravit aj doma s manzelom. Preco davaju klystir? Tu ho dostane len zena ktora si ho osobne vypyta. Inac ked som nedostala klystir, tak som s prepacenim nikoho neosrala ako pri prvom porode. Po dalsie preco matka musi byt s dietatom 5 dni v porodnici? Samozrejme pokial to dietatko nema problemy a matka tiez.
Ved porod a narodenie nie je choroba! Aby niekto musel lezat a pozerat sa na kysele ksichty sestriciek ked si pytate liek proti bolesti, chcete radu ohladne kojenie, ved matkou sa nenastaneme hned porodenim, ale tym ucenim ako kojit, ako prebalovat a pod. Prepacte ak je tu moc chyb. Vsetkym buducim mamickam prajem krasne porody a zdrave deticky. A vsetkym odrodenim a nespokojnym mamickam prajem do buducnosti porod podla ich predstav!
Je mi strasne luto ze to Slovensko je v tomto tak strasne pozadu!!!! Ved matka je tu pre lekara a nie naopak a to co chce a zela si matka to ma byt pre lekara samozrejmost. A nie aby lekar hucal, krical ci nadaval matke ze je sprepacenim hlupa ked ma prvy porod. A on vie najlepsie ako porod ma prebiehat. Ja sa len spytam rodil ten lekar uz vobec niekedy, ked ma tolko reci ohladne vedenia porodu co je zrovna pre buducu mamicku najlepsie? Aka ma byt poloha, lieky na oblbovanie, klystir, nastrih a pod. Uz koncim lebo som nastvana a este by som nabehla na Slovensko nejakemu lekarovi nadat
Ahojte
Tento pribeh je fakt hroznou vizitkou nasho zdravotnictva. Aj ja som pred tromi mesiacmi rodila na spominanej Partizanskej ulici, faktom je ze sestricky na novorodeneckom oddeleni su fakt chladne ako psi cumak a nic nepovedia, az na jednu vynimku. Nastastie porod prebehol bez problemom, mala som vopred dohodnuty epidural a manzela pri porode. Je pravda ze porodnik bola moja kamaratka MuDr. Zuzana Sebikova, ktora tam sice pracuje len externe, ale ma naozaj velmi ludsky pristup, svoju pracu berie ako poslanie. Tak ak sa dostanete na Partizansku a budete mat stastie na jej sluzbu tak si mozete gratulovat a nepisem to preto ze je moja kamaratka, ale hlavne preto ze mozem jej pristup porovnat. Tak vam vsetkym drzim palce aby bol pre vas porod tym najkrajsim zazitkom
Kolostrum (ta zltkava tekutina, ktora sa tvori hned po porode) je este vyzivnejsie ako materske mlieko, ktore sa tvori neskor. Novorodenci nevypiju velke mnozstvo, staci im aj malo kolostra lebo ono obsahuje vsetko, co im v prvych dnoch treba. Dokonca materske mlieko matiek nedonosenych ma ine zlozenie, ako matiek donosenych deti.
Mne po prvom porode tri dni nedoniesli maleho, lebo vraj nemam mlieko. Aka hlupost. A ako sa mi malo vytvorit, ked som ho nemohla prilozit. No ale hadajte sa so sestrami, ked ste po cisarskom reze a vsetko vas boli. Ked mi ho nakoniec laskavo doniesli na kojenie, mala som prsia uplne tvrde a horucku, lebo sa mi urobilo privela mlieka. Bolo to pred par rokmi. Teraz som uz mudrejsia a nastastie vsetky mamicky su uz lepsie informovane.
Necitala som vsetky reakcie. Zarazilo ma, ze niektore z Vas hovoria, ze matka dostane mlieko az po 3 dnoch. Ja som rodila v Barcelone a dceru mi dali ihned. Priamo na prsia. Ved ta vodu, ktoru mame v prsiach prve 2-3 dni, je rovnako vyzivna pre dieta ako mlieko. Takze flasu s mliekom jej tam nedal nikto. A caj? To uz vobec nie. Ved kojene dieta nepotrebuje ziadne ine tekutiny ako materske mlieko. Az ked sa zacne s ‘umelym’ mliekom, treba dat dietatu vodu alebu caj bez cukru.
Nika, som rada, ze s odstupom casu radost zo synceka prekryla pocit krivdy, co si pocitila v porodnici.
Pridavam sa ale k tvrdeniu Zuzky, ze zena sa musi v prvom rade sama zaujimat, ako je to s porodom, kojenim atd. a az potom sa ma spoliehat na druhych. A najma, ked nieco od niekoho chcem, tak to musim aj povedat… neviem, ci si sa domahala nejakeho vysvetlenia/pomoci, ale faktom je, ze maloktory zdravotnik u nas sam od seba s niecim iniciativne pride, vysvetli, ukaze… 🙁
Co ma ale fakt nemilo prekvapilo na Tvojom pribehu je, ze Ta nepustili na reverz domov (ak ste teda boli Ty i babo zdravi) – pretoze na to skratka nemaju pravo a mali respektovat Tvoje zakonne naroky (ockovanie a skrining babatka dokazu zodpovedni rodicia absolvovat s babom aj inak a obvykle je toto najvaznejsi dovod, preco zenu+babatko nechcu z porodnice pustit skor), ze Ti nikto nepovedal, ze aj ked zena nema cca 3-4 dni po porode mlieko, tak ma mledzivo, ktore je pre babatko velmi potrebne a prve dni mu obvykle staci a ze Ti slabo, ak vobec nejako, pomohli zvladnut rooming-in, co je podla mna skvely system, len neznamena to, co u nas niektore zeny zaziju – “Tu mate dieta a pomozte si ako viete”…
Drzim palce a do buducna prajem, aby si sa do dolezitych zivotnych situacii vrhala plna viery vo vlastne sily a nebala sa ziadat pomoc od druhych!
Ked ziskas viac informacii, ako sa da zvladnut tehotenstvo, porod, kojenie atd., tak je mozne, ze zmenis svoj nazor na dalsie dietatko…to Ti zo srdca prajem!
Niektore zdroje uzitocnych info najdes suhrnne na http://www.maternita.sk / Linky al. / Knihy a casopisy atd.
To naše zdravotníctvo je naozaj v otrasnm stave. Ja som si až do prečítania jedného článku, ako sa rodí v Nórsku, myslela, že aký som mala super pôrod. Áno, mala som super sestričky, milé, ani zašívanie som tak necítila, lebo som dostala 3 injekcie, ale dnes by som už chcela rodiť inakšie. Celý čas som sa mulela vo vzdychárni prechádzať, hoci som bola unavená, chcelo sa mi strašne spať. Prežila som to. Potom prišli väčšie bolesti a tlaky a doktor mi kázal vyjsť na to ich príjemné zariadenie, s tými bolesťami. Aj to som prežila. Ale jeho vyšetrenie bolo tak nepríjamné, že som mu odhodila ruku. Vtedy zvýšil na mňa hlas a povedal: Chcedl som Vám pomôcť, teraz si čakajte ešte 1/2 hodinu. IDIOT. Dnes by som ho poslala z fleku slovne tam, kam by nechcel ísť . Pôrod trval 10 minút, lebo sestričky mi pomáhali, tlačili mi na brucho. Ani to by som dnes nechcela. A ešte jeden otrasný zážitok s k tomu viaže, keď mi celý deň nedali ani napiť a von bolo hádam 35 stupňov. Rodila som 20.6.2002. S kojením sa mi snažili sestričky pomôcť, ale ja som bola asi taká vystresovaná, že som vôbec nemala mlieko. Tak malý bol dokrmovaný už v pôrodnici a doma som sa ho snažila ešte 2 týždne prikladať, ale márne. Stále som plakala, hoci som ani nemala prečo. Manžel ma podporoval vo všetkom. Malého som ľubila a aj ľubim veľmi, ale mlieka nikde. Dnes by som však kojila. Som o tom presvedčená. NEDOVOLILA by som NIKOMU PRIKRMOVAŤ svoje dieťatko. Ani by som nepočúvala reči: NEMÁTE MLIEKO, dieťatko musí jesť, nesmie schudnúť: Opýtala by som sa, kde žijú a koľko rokov majú prax, keď takéto bludy z nich vychádzajú. A arogantným dodktorom a sestričkám by som povedala svoje, lebo u nás to inak nejde. Presvedčila som sa o tom, keď sme boli s malinkým v nemocnici. Keď som bola k nim milá, oni boli ako psy. Tak som si povedala, aké požičaj, také vráť. A zrazu sa začali správať milo. Je len veľmi smutné,že sa musíme takto k sebe správať, aby sme niečo dosiahli. Je to na hanbu všetkým tým, ktorí nám majú pomáhať a pritom nás duševne ničia. Hlavná vec, že stále počúvam: pôrodnosť klesá! Nech sa nečudujú, keď matke s dieťaťom po 6 mesiacoch dajú 3700 Sk, ANI LEN ŽIVOTNÉ MINIMUM. Ja len dúfam, že sa všetko zmení, ale určite nNIE ZAJACOVOU novelou. Tan chlap si asi neuvedomuje, čo hovorí. Všetkým mamičkám budúäcim držím palce a odkazujem: NEDAJTE SA, Vy ste tie, ktoré si zasluhujú úctu a nie hanobenie.
No ja som mala opačný problém. Povedali mi,(po pôrode o 14.00 hod) , že nie je voľná izba s roomingom a dieťa budem mať pri sebe možno odva dni, keď sa niečo uvolní. Tak tom ma teda poriadne naštvalo. Zavolala som priateľovi a on priateľovi, no a jeden … zavolal z pozicie nadriadenosti do pôrodnice, že keď chce mať rodička v pôrodnici s titulom “BFH” dieťa pri sebe, tak sa to musí zariadiť. Nuž a dve hodiny po pôrode som mala mojho potomka konečne pri sebe. Hlúpe na tom je, že nestačilo to, aby som požiadala personál ja “obyčajná rodička”, ale musel to zariadiť niekto iný. Ja som po tom naozaj túžila a bola som spokojná, že je pri mne. Vyhovovalo mi to a personál nemocnice sa čudoval, že s tým sa teda ešte nestretli, že väčšina žien chce svoje dieťa nechať čím dlhšie na novorodeneckom, aby si “oddýchli”. ALe keby som mala rozmýšľať nad tým, čo tam to chúďa robí a ako tam vrieska medzi ďaľšími xy novorodencami na nejakom dvojposchodovom vozíku pre 20 kusov dieťaťa, ja by som si neoddýchla.
Nika keď to tak čítam, až mi behajú zimomriavky po chrbte. Musela si si teda prežiť peklo. Niečo podobné, aj keď v oveľa menšej miere, som si zažila ja v lete. Boli sme na dovolenke v Čiernej hore (Juhoslávia), kde som sa bohužiaľ dostala na jednu noc do nemocnice. Sestričky po mne vyhukovali niečo po srbsky, ja som stále len plakala, lebo som nerozumela, čo po mne chcú, manžela za mňou nepustili, tak chudák celú noc presedel v aute pod oknami nemocničnej izby, ráno ma nechceli prepustiť, aj keď som im podpísala reverz a nechceli mi vrátiť pas, lebo sme nemali 280 Euro na zaplatenie tej jednej noci… No katastrofa. Keby som tam nemala muža, ktorý všetko vybavil cez Slovensko, zbláznim sa. To bola v podstate moja prvá skúsenosť s nemocnicou. Teraz čakáme prvé bábatko, termín mám 30.5. a po pravde po mojej skúsenosti mám paniku z nemocnice a bojím sa, že keď na mňa niekto len zdvihne hlas, celý čas im tam preplačem. No hádam to nebude až také hrozné. Som rada, že nakoniec máš zdravé dieťatko a že aj ty si v poriadku, ale tú skúsenosť ti fakt nezávidím. Narobí to s psychikou peknú šarapatu.
Prečo nám pri odchode z pôrodnice nedajú vypísať napr. nejaký formulár typu: Ako ste spokojná so svojim pôrodom? Čo sa Vám u nás páčilo a čo nepáčilo? Ako by ste ohodnotili prácu zdravotných sestier? Atď. …Otázok a oveľa podrobnejších by som si vedela vymyslieť hneď v tejto chvíli aj 50.
Niečo podobné sa dnes robí v každom lepšom autoservise, tak prečo by to nemalo fungovať v pôrodnici?
A odpoveď ? – nepýtajú sa nás na názor, pretože im je to jedno.
Ale ak to nie je jedno nám, mali by sme samé vyvinúť iniciatívu a pri odchode vrchnej sestre, alebo hoci aj riaditeľovi nemocnice poslať svoje hodnotenie. Ľady sa raz musia začať roztápať!
Milá Nika. Keď čítam takéto a podobné príbehy, vždy mi prebehne hlavou myšlienka, že keby rodili chlapi asi by ľudstvo naozaj vymrelo? :-)( Je mi naozaj ľúto, čím si musela prejsť aj keď napokon všetko dopadlo dobre. Moje skúsenosti so zdravotníckym personálom sú tiež také, že rokmi praxe otupejú a tá milota a ľudskosť s ktorou prídu do svojej profesie v začiatkoch kamsi zmizne. Samozrejme česť výnimkám.
Pokiaľ ide o rooming – in, tak pri prvej dcére ešte v nemocnici kde som rodila ( KE-Šaca) nebol a bola som tomu celkom rada. Tiež som si myslela, že si potrebujem oddýchnuť a tak pod. Pri druhom pôrode pred troma mes. už som mala malého pri sebe a tiež som bola rada. Vedela som si oddýchnuť aj s ním. Lenže dieťa mi nechali až na druhý deň, o všetkom ma poučili, aj keď som im povedala, že nemusia, lebo nie som prvorodička, aj tak to urobili ( kojenie, prebalovanie, kúpanie, manipulácia s dieťatkom, uloženie v postielke…) a musela som podpísať vyhlásenie o poučení. Ženám po sekcii, alebo po ťažšom pôrode priniesli detičky až neskôr, keď sa na to cítili. A na noc nám ich brali, od polnoci do rána do 6.00 hod, čo ma aj dosť mrzelo, lebo som nechcela aby mu dávali fľašu s čajíkom. Našťastie sa mi mlieko urobilo už tretí deň a tak mali v zásobe aj na noc.
S kojením to bolo u nás prvýkrát tak, že som sa až po pôrode dozvedela, že mám ploché bradavky a domov som napriek kojeniu cez klobúčiky odchádzala so škaredými ragádami a navyše bez mlieka. Urobilo sa mi až na 6 deň po pôrode. Kojila som ďalej cez klobúčiky každú hodinu, odsávala, skúšala všetky možné mastičky a babské rady na ragády, dávala materské mlieko z fľaše (presne jeden deň, pretože na druhý deň sa mi malá nevedela prisať a tak som fľaše zrušila) nič nezaberalo. Vždy som si najprv musela odsávať krv a až potom malú nakojiť. Bola som zúfalá, mala som hrozné bolesti, slabšie zápaly a okrem časopisov nikoho, kto by mi poradil. Až mi sestra z Nemecka priniesla masť “Garmastan” a pevnejšie klobúčiky ako mali u nás no a dvojmesačné trápenie skončilo za dva dni! Nepochopím, prečo u nás túto masť nepredávajú. Kojila som napokon len 13 mesiacov, malá sa odstavila sama. Kojenie milujem. Ale ja som naozaj veľmi chcela kojiť. Pomoc mi prišla v poslednej chvíli, ako sa vraví, chcela som s kojením skončiť. Myslím si,že keď má niekto také psychické zábrany, ako si mala Ty, tak potom je snáď aj pre to dieťatko lepšie,ˇkeď má psychicky vyrovnanú mamku aj keď bez materského mliečka 🙂
Ak sa rozhodneš pre ďalšie dieťatko, snáď sa to podarí aj Tebe 🙂
Mna este len caka porod v oktobri, co si mozno niekto povie, ze casu dost. Ale uz skoro rok sondujem, ake su bratislavske porodnice. O Partizanskej som mala relativne dobru mienku, ale Tvoj pribeh mi ju uplne pokazil. Preto chcem ist rodit hocikam, len nie do Bratislavy, kde si musite PODPLATIT to, co by pre lekara mala byt svata povinnos a kde sa na zenu pozeraju ako na osobu, co im iba stazuje inak mozno pekny den.
Budem prvorodicka a som ochotna si vsetko vytrpiet, ale nie to, ze sa na mna budu pozerat ako na kus nechceneho a starostipridavajuceho tvora.
A inak viem, aj to, ze je v poriadku ked dieta nie je nakojene aj niekolko dni. Zena nema mlieko hned, chvilu to trva a dietatko ma svoje zasoby, s ktorymi kludne pocka do momentu, ak ho matka bude moct nakrmit.
Milá Nika, som rada, že to nakoniec všetko dobre dopadlo. Naozaj niektoré zdravotné sestry si tak zľahčujú prácu, až to nie je pekné a hlavne k mladučkým maminám sa správajú arogantne, pretože očakávajú, že sa nebudú brániť… Najlepšie je nespoliehať sa nikoho a vopred si naštudovať všetko potrebné z literatúry, pýtať sa v poradniach o dojčení, u známych, u mamy a svokry (ak kojili) a pod.