Tamagochi pre dospelých

Už pár hodín ležím v posteli a môj spánok je zjavne na výlete v Austrálii. Vedľa stojí postieľka, v ktorej robíme doteraz úspešný pokus o detské samostatné zaspávanie. Deti majú za sebou už aj prvé nočné kŕmenie a ja rozmýšľam, aký to je úžasný tamagochi. Nepoznám žiadnu inú hračku, ktorá by sa vrtela, aj keď je vypnutá (spí). Dokonca má v stave úplného vypnutia stále aktívnu automatickú funkciu na samozapnutie. Stačí, aby sa rozsvietil indikátor prázdneho bruška (alebo akýkoľvek iný indikátor čohokoľvek iného) a hračka sa začína vrtieť intenzívnejšie, vydáva zvuky častejšie a pridáva na hlasitosti. Zvlášť tá hlasitosť je fascinujúca. Obyčajné audio-prehrávače spomaľujú a tíchnu, keď im dochádzajú baterky; dieťa, čím má prázdnejšiu nádrž, tým intenzívnejšie signalizuje.

 

Vypínanie však zásadne nefunguje “samo sa” ako zapínanie. Dokonca modely, ktoré máme doma, nemajú ani žiaden vypínač, ktorý by sa dal stlačiť, či otočiť. Naše modely sa dajú vypnúť jedine absolútnym víťazstvom v dudlíkovej vojne. Pri dostatočnej trpezlivosti, rýchlosti, ale pri súčasnom zachovaní plynulosti pohybov a nerušenia je víťazstvo zaručené do niekoľkých minút až hodín.

 

Za predpokladu, že hračka nepodvádza – nevrieska s dudlíkom v puse. V takej zákernej situácii, kedy náležitú disciplínu nenastolí ani imobilizácia šermujúcich ručičiek, je nutné priznať porážku a pustiť sa do kontroly indikátorov. Obyčajne hračka nie je pokazená, len jej svieti niektorá kontrolka nepohody. Prázdne bruško, bruško plné vzduchu zhora, či zdola, plná plienka, teplo, chlad. Ak sa chybu nepodarí odstrániť a dieťa vyzerá, že je naozaj rozbité, je nutné myslieť ešte na tajné displeje, ktoré sa ťažko kontrolujú – nervozitu, prílišnú únavu, nahnevaného brata, strach, nesprávne pokrčené oblečenie a mnoho ďalších. Namiesto namáhavého hľadania problému navrhujem najprv skúsiť univerzálny zlepšovač nálady – papanie. Prípadne aj tvrdší kaliber, papanie u mamy v posteli so spätným premiestnením až keď prestane blikať chybová kontrolka. Len za zlyhania tejto možnosti je nutné začať uvažovať o tom, že sa tamagochi naozaj pokazil. Ale to sa nám ešte nestalo.

 

Každopádne, skutočná zábava začína s hračkou až keď ráno zasvieti zelená kontrolka vyspaného, šťastného, veselého bábätka. To sa táto hračka dá potom použiť napríklad ako lodička, kedy je však nutné pridržiavať a viesť hlavičku tak, aby bola rušená funkcia potopeného kladiva. Lodička Sedrik sa ale sama dokáže spontánne prepnúť na jašteričku Sedrika a rýchlym “behom” všetkými štyrmi vytvoriť fontánku Sedrika. Lodička Adrian sa podobne náhle mení na žabičku Adriana a preskočením podpornej ruky dáva pri pomalých reflexoch možnosť vyniknúť efektu kladiva.

 

Ako správna všeživelná hračka-dieťa-tamagochi funguje aj ako lietadlo. Väčšinou akrobatické, občas vyhliadkové, ale nikdy nie dopravné. Hrávame sa s týmto úžasným modelom aj na netopiere (po kúpaní napchať do uší zmotanú papierovú vreckovku), bobákov (schovať pod ockov klobúk), Matriošky (zabaliť najmenšie dieťa do najväčšej osušky), sudy (váľať po posteli), vrtuľníky (simulovať natriasanie vrtule a kolmé štarty a pristátia) a veľa ďalších možností.

Zdanlivou nevýhodou je, že raz získanú hračku nemožno vrátiť. Lenže to si bežný užívateľ ani nevšimne. Ak je mu totiž tamagochi odňatý iným, hoci aj oprávneným užívateľom – babičkou, oteckom, tetuškou, pôvodný majiteľ stráda odlúčením a všemožne sa snaží o znovuzískanie svojho výsostného práva. Nový, revolučný model hračky pre dospelých je proste dokonalý!