Úsmevné príbehy a výroky našich detí I.

S deťmi je zábava. Situácie, ktoré s nimi zažijeme, či výroky, ktoré povedia, nás častokrát dobre rozosmejú. Mnohé sa dostávajú do akéhosi rodinného archívu úsmevných výrokov a príbehov. Tradujeme ich pri tých najrôznejších stretnutiach či oslavách. Radi sa k nim vracajú všetci, vrátane malých „autorov“. A tu sú niektoré také „pamätné“, ktoré nám poslali maminy navštevujúce náš portál.

Vystrihovali sme s 5 – ročnou dcérkou rôzne zvieratká z časopisu. Ona si ich potom triedila: Sliepky, krava sú domáce, jeleň, srnka sú lesné a opice, levy sú bojnické.

Radka Grigerová

Keď chodil náš Samko ešte do škôlky, vybrali ho recitovať na besiedku pre rodičov. Doma som sa ho pýtala, ako mu to ide a zopakoval básničku s veršom „pipa gulatá”. Bol presvedčený, že je to OK. Na besiedke sa pri recitovaní predvádzal ako Peter Marcin zo susedov, krútil sa, naťahoval nohavice, špáral si v nose…. Nevedela som, či sa smiať alebo plakať. Nakoniec sme sa dozvedeli, že správne mal hovoriť „chasa usmiata“. Teraz má 9 rokov a stále mu to pripomínam. Na fotke je s bračekom.

Adriana Šimanská

Raz sme sa s mamou vybrali do obchodu na nákup. Stretli sme tam jedného asi dvojročného chlapčeka, o ktorom sa všeobecne vedelo, že je „číslo”. Jeho mamička je momentálne tehotná, a tak sa ho predavačka opýtala, či by chcel bračeka alebo radšej sestričku. A odpoveď znela:

“Slaninu”.

Samozrejme, celý obchod sa smial. A tak to predavačka skúsila zase. “Veď som povedal. Slaninu. Ale mám rád aj pizzu.”

A tak sa mamička sa musí posnažiť, aby to bola slanina alebo pizza….

Mariana Kontrová

Mamina v pásikavom tričku nesie svoju dva a polročnú výmyselníčku Barborku, uplakanú, pretože jej práve čosi nedovolila.

Zrazu Barborka vyhlási: “Smutná som.”

Mama sa pýta: „Prečo?”

“Lebo mi robili zle.”

“Kto?”

“Taká princezná v pásikavom tričku,” odpovedá pohotovo Barborka

Eva Fedorová

Náš život už takmer tri rôčky obšťastňuje náš Marek, ktorý je veľký huncútik a výmyselník. Boli sme v banke, ja som si šla vybaviť k prepážke, čo som potrebovala, malý si chcel kresliť. Mali tam stolík pre deti so stoličkami, farbičkami, papiermi. Tak malý nelenil a dal sa do tvorby umeleckého diela – takého, aké len môže vytvoriť dva a trištvrteročné dieťa. Keď som prišla k nemu, opýtala som sa, čo to nakreslil. Vraví mi: „Mami, to je Marek, tu má ručičky, nožičky, hlavičku, noštek… (Už sa aktívne zaujíma o biológiu.) Už som myslela, že aj pomaličky pôjdeme, lebo začal skladať farbičky, keď tu naraz na celú banku hovorí: „Maminka, a kde ma Marek pipíka?! Zabudli sme na pipíka!“

Chytila som trochu farbu a potichu som sa ho snažila presvedčiť, že pipíka predsa kresliť nemusíme. Nakoniec som ho prehovorila, ale dobrých desať minút ešte sa pýtal, prečo dievčatá nemajú a chlapci majú pipíka a prečo a prečo….

Lucia Šmidovičová

Chcem sa s vami podeliť o krásnu príhodu, ktorá spája dennú realitu s rozprávkou.

Mojim malým ratolestiam pri prechádzke často vysvetľujem o kvetoch, prírode. Raz na takejto prechádzke sme zazreli po zime prvého motýlika.

“Mami, a kde býva motýlik?”

“Vieš, motýliky majú svoje postieľky ukryté v kvietkoch.”

“A v akých?”

“Napríklad v takýchto,“ ukázala som rukou na prvý, ktorý sa mi zdal pre motýliky pohodlný.

“Aha!!!” S radostným pochopením zvýskla malá.

“Tak je to teda. Večer si sadne do kresla, zobelje si fľašu s gjankom, pustí večejniček a potom už môže dobje spať po božteku na dobju noc,“ skonštatovala na záver.

Jana Matejová

Mám doma 4 – ročnú Emku a 6 – mesačného Brunka. Veru, tých Emkiných hlášok už máme neúrekom, ale jedna z posledných je pre mňa vzácna a budem si ju pamätať navždy. Nedávno sme prechádzali obdobím, kedy sme sa všetci museli vyrovnať s príchodom nového človiečika do rodiny; ja sebakriticky priznávam, že som to občas “riešila” poriadnym krikom (na Emku; o to horšie, že na ňu som do príchodu Brunka zvyšovala hlas len naozaj výnimočne). Keď som zase raz mala taký jeden kričiaci prejav, Emuška mi so slzičkami na krajíčku povedala: “Mamička, nekrič prosím ťa na mňa, keď kričíš, vyzeráš ako TROJHLAVÝ DRAK!”

Nastavila mi poriadne zrkadlo, odvtedy si na to stále spomeniem, keď mám chuť “kričať”, usmejem sa a zvládame to omnoho pokojnejšie :-).

Ľubka Kissová

Z príspevkov mamín z babetka.sk zostavila Dagmar Mozolová, redakcia. Ak aj vy máte podobné príbehy či výroky, pošlite nám ich aj s fotografiou vášho dieťatka (nie je povinné). Radi ich uverejníme.

Píšte, prosím, s diakritikou.

<form name=anketa method=post action=https://babetko.gapsolutions.sk/ankety/anketaplus.php enctype=”multipart/form-data”>

<input type=hidden name=kod value=”070528051257″>

<input type=hidden name=link value=”https://www.babetko.sk”>

<input type=text value=”Úsmevné príbehy a výroky našich detí” size=60 disabled>

Vaše meno:

<input type=text name=meno size=60>

Vaša reakcia:

<textarea cols=46 rows=5 name=odpoved></textarea>

Fotografia k príspevku:

<input type=file name=foto>

Vaša e-mailová adresa:
<input type=text name=e_kontakt size=60>

Vaša poštová adresa:
<input type=text name=p_kontakt size=60>

<input type=submit value=”Odoslať”>

</form>

Trom z vás, ktoré sa so svojimi príspevkami zapojíte od 2.10 do 16.10.2007, pošleme darčeky od NIVEA BABY.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...