Moja sestra vysvetľovala môjmu 4-ročnému synovcovi, že čaká bábätko a pôjde preň do nemocnice. Opýtal sa jej, kde je bábo teraz. Keď sa dozvedel, že je v brušku, zdesene skríkol: „Ty si ho zožrala?“
Ivana Jungová
Večer, domáca idylka, ja a Peťko (5 r.) si v posteli čítame rozprávky. Malý sa na mňa sladko usmeje, pohladká mi vlasy a povie:
„Maminka, ty si ako tá Snehulienka!“
A ja celá potešená sa pýtam: „Taká pekná, Peťko?“
“Niééé, taká bledá!“
A bolo po romantike…
Marika Mišúnová
Na fotografii Peťko s jeho „škôlkarskou“ Snehulienkou :-).
V škôlke rozdávali vstupenky pre deti do cirkusu. Môj syn po dlhšom vyzvedaní pani učiteľky, prečo vstupenku nechce, zahlásil: “Ja nepotrebujem ísť do cirkusu, u nás doma máme cirkusu dosť!“ V duchu som ďakovala babke, keď mi to učiteľka citovala a červenala som sa až po korienky vlasov, na čo môj malý zareagoval spôsobom: “Mamka, babka by sa potešila, že si už nemusíš farbiť líca, máš ich také červené, že až!“
Dcérka (5 r.) zase svojho času túžila po sestričke. Často nás s manželom nabádala k „akcii“, ale zatiaľ neuspela, tak sa rozhodla zobrať to do svojich rúk. Dlhšie sa mi nepozdávali pohľady učiteliek v škôlke, až to raz jedna nevydržala a priamo sa spýtala: „Sme počuli, že budete mať bábätko.“ Vyoraná myš v tej chvíli na mňa nemala! Spýtavo som sa pozrela na dcérku a vyviedla učiteľku z omylu. Cestou domov mi to malá vysvetlila: „Vieš, som si myslela, že aspoň pani učiteľku poslúchnete, veď nám stále vravíte, že dospelých máme počúvať!“
Monika Markovičová
Náš drobec neznáša zdrobneniny až natoľko, že obyčajné slová, ktoré sa mu zdajú ako zdrobneniny, pretvára na svoj obraz. Napríklad lentilky – povie lentily, koberec – kober,
dáždnik – dážď. Naposledy ho babka chváli, aké krásne hovienko vykakal a ja som už tŕpla, čo z neho vypadne a nakoniec po preskúmaní jeho výtvoru zahlásil, že to nie je hovienko, ale hovieno. V školke má pani učitely a žiadne Janky a Katky, ale natvrdo Jany, Katy a ak má niekto nejaké K v priezvisku, tak má smolu. Napríklad taký Janko Hrubík je Jano Hrub.
Marta Kotuláková
Takmer dvojročný Jerguško v rozhovore s ockom:
– Jerguško neni ockov!
– A koho je?
– Toho uja.
– Ktorého?
– Papiernika!
(Nešlo sa o odhalenie maminkinej nevery, ale vyjadrenie synčekových sympatií k majiteľovi papiernictva, ktorý deti pravidelne obdarúva balónikmi.)
Petra Rybianská
Rolandko (3 r.) má veľmi rád rožky a väčšinou majú (aspoň tie v našom obchode) rovný tvar. Raz sme ale kúpili rožok, ktorý bol poriadne zahnutý a Rolandko skonštatoval, že on taký “zabočený” rožtek nechce.
Keď sme sa nedávno prihlásili do jednej súťaže o Miss mamičku, opýtal sa ho dedo: „No čo, bude maminka miss?“ Zamyslel sa, a povedal: „Hej, a ja budem aké zvieratko?“
Mám sestru v Anglicku a úprimne jej závidím to, že tam v lete nie je takmer žiadny hmyz. Raz mi Rolandko povedal: „Aha, mami, mucha. Kam letí?“ a hneď si aj odpovedal: „Asi do Anglicka!“ Keď sme potom neskôr so sestrou telefonovali, prekvapene povedala: „Aha, mucha, kde sa tu vzala?“ a Rolandko pohotovo: „Veď som Ti vravel, že letí do Anglicka!“
Manžel mal takú prácu, kde bolo nevyhnutné aj v lete nosiť celú obuv. Keď sa potom doma vyzul, nebolo to vždy „voňavé“. Malý si to zapamätal a keď bol u nás aj jeho kolega Ďuro, vykakal sa, narobil veľa smradu a skonštatoval: „Fúúj, čo tu smrdí? To bude asi Ďuro a tatino!“
Denisa Chebeňová
Z príspevkov mamín z babetka.sk zostavila Dagmar Mozolová, redakcia. Ak aj vy máte podobné príbehy či výroky, pošlite nám ich aj s fotografiou vášho dieťatka (nie je povinné) na dagmar@babetko.sk. Radi ich uverejníme.
