Sú to dva mesiace, čo boli pre mňa aktuálne zoznamy, čo si brať do pôrodnice a ocitám sa v nemocnici opäť. S oboma deťmi a spastickou bronchitídou. Tuším že som asi zlá matka a personál nemocnice ma ani na chvíľu nenechá na pochybách…
Keď si to tak uvedomím, ja sa do nemocnice dostanem len kvôli deťom. Buď ich rodím alebo sú choré. Inak som v takomto zariadení nikdy neprebývala ani na liečení v liečebni som nebola. Preto je pre mňa táto situácia veľmi špecifická -mám tendencie o nej písať tento článok.
Určite existujú nejaké pravidlá o informovaní pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o jeho zdravotnom stave, lebo hneď po prijatí som podpisovala papier, že som informovaná a že súhlasím s liečbou, že informácie podáva len lekár, primár… A tak som na otázky tri dni dostávala „duchaplné“ odpovede typu – sú choré , uvidíme alebo vy len pekne kojte… sa nestarajte. Viem, že sme my-mamy sme rôzne, ale ja nie som nejaká „jednoduchá Mária“ a chcem vedieť ako sú choré moje deti, ako ich liečia, aké sú možnosti, čo môžem pre ne urobiť ja…
Prijali nás v nedeľu večer, lebo dvojmesačnému pokladíku sa ťažko dýchalo, bol veľmi zahlienený. Kojím, a iba kojím, čomu sa sestričky na detskom oddelení čudovali. /ja som sa zasa čudovala, ako môžu zohrievať odstriekané materské mlieko v mikrovlnke/ A tak prijali aj mňa. Starší syn mal tú istú diagnózu, sme citovo naviazaný a tato by to s ním v chorobe nemal ľahké -zostal v nemocnici tiež.
Vedela som, že musím pôsobiť OK, aby cudzie prostredie prijal i keď mu adaptácia nerobí problém. A skutočne, spočiatku sme fungovali ako na čudnej dovolenke bez tata. Vedel, že o bračeka sa starajú sestričky a doktori o pár dverí ďalej, lebo je veľmi chorý.
Ilúziu naštrbilo raňajšie zobudenie čosi po piatej /teda asi o tri hodiny skôr ako je zvyknutý doma/ žiadosťou o naplnenie nočníka, odmeraním teploty a konzumáciou liekov. Príjemnú sestričku sme poznali už z večerného príjmu a tak sme všetky procedúry zvládli a opäť sa vrátili k spánku. Teda ja nie i keď som si v noci len slabo zdriemla- chodila som pohľadmi hladiť naše bábätko, ktoré ležalo na JIS v miestnosti vedľa sestričiek s infúziou v hlávke a hadičkou s kyslíkom pod nosíkom. Odsávala som si preň mliečko, ktoré mu spočiatku dávali z fľaše a utierala si slzy. Veľmi som sa bála, čo sa deje a čo bude.
Raňajšia vizita mi nepriniesla viac pokoja, lebo som sa nedozvedela nič a ušli sa mi aj špecifické pohľady a konštatovania ďalšej smeny, kde mi tie deti tak mohli ochorieť…
Manželov roaming /lebo musel pracovne vycestovať/ v týchto dňoch dosiahol astronomické čiastky a privádzal ma do šialenstva. „Neviem ako sa to vyvíja, neviem do kedy tu budeme, neviem a neviem… pýtala som sa, nič konkrétne mi nepovedali“
Vŕtalo mi hlavou, že je to možno bežné a nevedomosť a vydesenosť, pocit zlyhania /veď preto sme tu/ mi potvrdzovali ďalšie maminy s chorými dietkami. Tlmenými rozhovormi na chodbách a po izbách sme si vymieňali informácie o chode oddelenia a diagnózach, a tak som sa dozvedela prečo je tu snedé milé dievčatko, ktorému počas kojenia na JIS rozprávam rozprávky bez mamy.
Verím, že lekári a sestry majú s hospitalizáciou Rómov svoje skúsenosti, mne na hony vzdialené, ale na základe čoho má niekto právo odmietnuť sprievod matky pri hospitalizácii 2-3 ročného dieťaťa?! Dúfam, že to bol celé výmysel alebo že tam bol iný dôvod ako farba pleti.
Po tom čo staršiemu opäť chceli brať krv štýlom – dajte ho sem, my ho o chvíľu prinesieme – som navrhla, že mu vysvetlím, čo mu idú robiť a že tam s ním chcem byť. Fungovalo to. Asi z neho nikdy nebude dobrovoľný darca ale na izbu som ho doviedla vo veselej nálade. Hral sa, čítali sme si, pozerali televízor na spoločnej chodbe. Keď som ho požiadala, aby ma počkal, lebo idem kojiť alebo prebaľovať trpezlivo zotrval na mieste i keď to niekedy trvalo aj viac ako 20 minút, a to je od 2,5 ročného lapaja veľký výkon. Nikoho nezaujímalo ako si to zariadim.
Dúfala som, že sa stav bábätka zlepší a dajú nás spolu na izbu, ako mi to prisľúbili pri príjme.
Skrátim to – podarilo sa. Ocitli sme sa na spoločnej izbe v trojici. Starší mi v ten večer po komplikovanom sprchovaní a prenose po chodbe napriek všetkým mojim opatreniam prechladol na uši, a tak nás čakala hrozná noc. Spoločnými silami sme mu so sestričkami „nainštalovali“ ušné kvapky, ráno sa ešte pritrafil odber krvi a náš malý hrdina sa úplne zlomil. Dovtedy usmievavý, všetkých kontaktujúci chlapec, ktorý predvádza návštevám, kde spíme, ako papáme, chodíme na inhaláciu sa po štyroch nociach zmenil na uplakanú bábku apaticky hľadiacu do steny. Od tej chvíle kričal vždy, keď sa otvorili dvere – a to sa deje v nemocnici často, teplomer, údržba izby, desiata, vizita…
Nezaregistroval ani že službu má naša obvodná lekárka. Konečne sme sa dozvedeli, čo sa okolo našich detí vlastne dialo a boli sme dodatočne šokovaní, aká bola situácia v prípade nášho bábätka vážna. Rozhodli sme sa ale, že nebudeme čakať na vizitu ďalšieho dňa a „uplakanec“ pôjde s tatom domov. Ja s bábom som zotrvala ešte dve noci a potom sme sa doliečovali doma.
Teraz sme už fyzicky v poriadku, len musíme zvládať záchvaty nočného desu a nechuť drobca opustiť domov. Vlastne všetko je najprv NIE ale to je už asi vekom nie pobytom v nemocnici.
Na záver si ešte neodpustím konštatovanie, že si nemôžem si zvyknúť na to, že sa ku mne aj pokladníčka v hypermarkete správa úctivejšie a slušnejšie ako niektorý lekár alebo sestra. Viem, že ich práca je zle finančne ohodnotená a že majú zlé pracovné podmienky, ale v konečnom dôsledku ja za to nemôžem a vôbec nezáleží kto koho volil… I keď možno úroveň ústretovosti zdvihne nejaká káva, fľaška alebo bonboniéra…čo sa mi z princípu bridí, takže chúdence moje deti.
skukalka
(9 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Drahé dámy, len by ma zaujímalo , či Vy všetky ste vo svojom zamestnaní tak 100% , ako to vyžadujete od sestier. O Vašej úrovni starostlivosti o Vaše deti vypovedá i fakt, že počas prvého roka života je Vaše dieťa niekoľkokrát hospitalizované…
A to meranie teploty o 4:55 ráno skutočne nie je výmysel sestier. Je to príkaz lekárov, ktorí vyžadujú , aby sa tak dialo, takže ak máte k tomu pripomíenky, treba sa obrátiť na primára danej kliniky / alebo riaditeľa nemocnice / a nie sa sťažovať ako Vás sestry obťažujú. A verte mi sestry skutočne nečakajú na Vaše lacné kávy a bonboniéry. Ak chcete, aby sa personál nemocnice správal k Vám slušne, správajte sai Vy tak.
a este prepacte za sto krat odoslane, ale neukazovalo mi, ze je to uz odosl.,naopak, nehybalo sa to:-)
ich naozaj nepozerame kazdu polhodinu,a nie je to nasou neochotou…Inac tam pracujem rada,toto je povolanie pre mna,len mi je niekedy luto,ze sa chtiac-nechtiac zaradujem do zoznamu neochotneho personalu.Viete, vyhoviete jednemu a nastvete druheho.Alebo naopak.Predstavte si plne alebo az nadstav oddelenie a dve sestry.Vpoobednej a nocnej obcas vyjde len po jednej…Vzdy ked mam nejaky, nie zrovna konflikt, ale trebars napatie medzi mnou a pac., predstavujem si, ako by to napisal do diskusie:-)Trebars, chapem mamku, ktorej vadi meranie teploty o piatej.Fakt to chapem,sama mam dve mensie deti.Lenze, to naozaj nejde robit neskor, vtedy sa uz robia ine veci.Vsetko ma svoj poriadok a cas a clovek je rad, ak to na konci smeny ma vsetko odfajknute, bohuzial…Tak sa nehnevajte,zdravim.
ich naozaj nepozerame kazdu polhodinu,a nie je to nasou neochotou…Inac tam pracujem rada,toto je povolanie pre mna,len mi je niekedy luto,ze sa chtiac-nechtiac zaradujem do zoznamu neochotneho personalu.Viete, vyhoviete jednemu a nastvete druheho.Alebo naopak.Predstavte si plne alebo az nadstav oddelenie a dve sestry.Vpoobednej a nocnej obcas vyjde len po jednej…Vzdy ked mam nejaky, nie zrovna konflikt, ale trebars napatie medzi mnou a pac., predstavujem si, ako by to napisal do diskusie:-)Trebars, chapem mamku, ktorej vadi meranie teploty o piatej.Fakt to chapem,sama mam dve mensie deti.Lenze, to naozaj nejde robit neskor, vtedy sa uz robia ine veci.Vsetko ma svoj poriadok a cas a clovek je rad, ak to na konci smeny ma vsetko odfajknute, bohuzial…Tak sa nehnevajte,zdravim.
ich naozaj nepozerame kazdu polhodinu,a nie je to nasou neochotou…Inac tam pracujem rada,toto je povolanie pre mna,len mi je niekedy luto,ze sa chtiac-nechtiac zaradujem do zoznamu neochotneho personalu.Viete, vyhoviete jednemu a nastvete druheho.Alebo naopak.Predstavte si plne alebo az nadstav oddelenie a dve sestry.Vpoobednej a nocnej obcas vyjde len po jednej…Vzdy ked mam nejaky, nie zrovna konflikt, ale trebars napatie medzi mnou a pac., predstavujem si, ako by to napisal do diskusie:-)Trebars, chapem mamku, ktorej vadi meranie teploty o piatej.Fakt to chapem,sama mam dve mensie deti.Lenze, to naozaj nejde robit neskor, vtedy sa uz robia ine veci.Vsetko ma svoj poriadok a cas a clovek je rad, ak to na konci smeny ma vsetko odfajknute, bohuzial…Tak sa nehnevajte,zdravim.
ich naozaj nepozerame kazdu polhodinu,a nie je to nasou neochotou…Inac tam pracujem rada,toto je povolanie pre mna,len mi je niekedy luto,ze sa chtiac-nechtiac zaradujem do zoznamu neochotneho personalu.Viete, vyhoviete jednemu a nastvete druheho.Alebo naopak.Predstavte si plne alebo az nadstav oddelenie a dve sestry.Vpoobednej a nocnej obcas vyjde len po jednej…Vzdy ked mam nejaky, nie zrovna konflikt, ale trebars napatie medzi mnou a pac., predstavujem si, ako by to napisal do diskusie:-)Trebars, chapem mamku, ktorej vadi meranie teploty o piatej.Fakt to chapem,sama mam dve mensie deti.Lenze, to naozaj nejde robit neskor, vtedy sa uz robia ine veci.Vsetko ma svoj poriadok a cas a clovek je rad, ak to na konci smeny ma vsetko odfajknute, bohuzial…Tak sa nehnevajte,zdravim.
ich naozaj nepozerame kazdu polhodinu,a nie je to nasou neochotou…Inac tam pracujem rada,toto je povolanie pre mna,len mi je niekedy luto,ze sa chtiac-nechtiac zaradujem do zoznamu neochotneho personalu.Viete, vyhoviete jednemu a nastvete druheho.Alebo naopak.Predstavte si plne alebo az nadstav oddelenie a dve sestry.Vpoobednej a nocnej obcas vyjde len po jednej…Vzdy ked mam nejaky, nie zrovna konflikt, ale trebars napatie medzi mnou a pac., predstavujem si, ako by to napisal do diskusie:-)Trebars, chapem mamku, ktorej vadi meranie teploty o piatej.Fakt to chapem,sama mam dve mensie deti.Lenze, to naozaj nejde robit neskor, vtedy sa uz robia ine veci.Vsetko ma svoj poriadok a cas a clovek je rad, ak to na konci smeny ma vsetko odfajknute, bohuzial…Tak sa nehnevajte,zdravim.
Casto citam diskusie o rozostrasnych zdravotnikoch a myslim, ze pravda je niekde uprostred.Velmi sa ma tato tema dotyka, ebo len par tyzdnov pracujem v nemocnici ako sestra, predtym som robila na uplne inom mieste.Viem, ze niektori lekari aj kolegyne sa spravaju dost necitlivo, ze im doslova chyba empatia, taka dolezita v tomto povolani.Aj som to sama zazila, pocula.Ale: Niekedy mam dojem,ze nadavanie na personal sa stalo akousi modou.Niekedy je tazke az nemozne vyhoviet.Co mam napriklad ako sestra robit, ked na odd pride pan s obrovskym dekubitom,uplne neybny a pribuzni nas ziadaju,aby sme ho kazdu pol hodinu polohovali plus masirovali?Neda sa…teda da,ale co pravo ostatnych pacientov na podanie zakladnej liecby?V tom pripade nestihame.Oni to mozno vidia ao nasu neochotu…Alebo dnes sa nado mnou mohol jeden pacient hlavou ukrutit:Mal ordinovanu inf.iecbu aj na 22.-hod.Fyziolog plus analgetika.Chcela som si len dokoncit papiere a podat to,ale uderom 22-hej prisiel za mnou a hovori:Sestricka,dostanem tie antibiotika?Ja:Vy mate atb??(mysliac si,ze kolegyna ich zabudla z papierov vypisat,pozeram do papierov)On:Ano, o 22hej.Ja: Ahaaa, myslite tu infuzku,nie?On:ano.Ja:Hned,len si toto dokoncim,za chvilocku.On: No lebo cakam a cakam,ci pridete, ci mam ist spat,alebo co…A uz krutil hlavou a krutil nou este ked som mu zapajala inf.,a ak bude pisat na net,stavim sa, ze napise:Keby som si nevypytal, ani mi ju neda.Alebo ked pridu pribuzni a najdu pacienta pomoceneho….Hm, lenze my
Pre zdravotnika- mozes sa hanbit a skryt pod ciernu zem, ze mas odvahu napisat tu takyto bnazor. A este k tomu zdravotnik, ktory pracuje len pre peniaze a nie pre zdravie a liecbu ludi. To si mal radsej ist robit do banky. Neviem, kde a tiez pracujem v Detskej fakultnej nemocnici, je udajne na jednu sestru 50 deti. Je jasne, ze treba odbrat biolog. material, podat lieky a pod. , ale to neznamena , ze sa netreba k ludom spravat slusne. Co keby sa k Tebe alebo este lepsie k Tvojmu dietatu niekto takto choval??? Kazdy ma pravo byt informovany o svojom zdravotnom stave. Nechce neviem ake vizie do dalekej buducnosti, len co ho caka, ako sa choroba momentalne vyvija. Je jasne, ze veci sa menia zo sekundy na sekundu. CHCE TO LEN LUDSKU DOSTOJNOST A UCTU.
Nedá mi nenapísať svoj názor-zdravotníkaTo,že sestry pracujú vkuse deň noc za plat ktorý majú menší ako pokladníčka vás netrápi? Keby mali individuálne pristupovať ku každému z 50 deti, ktoré ležia na oddelení, každému merať teplotu,ked sa zobudí, brať moč,krv,viete si to predstaviť?? A veď aj doma musíte pravidelne podávať lieky -.t.j. aj o 5 ráno! A ku ochoreniu- resp. o tom,že sa vám lekári nevyjadrili k ochoreniu. Na úvod sa ani nedá povedať, ako sa ochorenie bude vyvíjať, a najma ak bol stav taký vážny,že dieťa bolo na kyslíku a infuzii na JIS.To vám mali povedať ,že v tom lepšom prípade tu budete xy dní a v tom najhoršom…To ste chceli počuť?Veď organizmus nie je stroj, nedá sa naplánovať ako zareaguje na liečbu,aký vývoj bude ochorenie mať. A to, že dieťa dostalo zápal uší je tiež vina zdravotníkov? Nenapadlo vás, že ucho je súčasťou respir. systému, takže pri infekte dýchacích ciest nie je nič neobvyklé,že je zapálené aj uško?A ešte k romskym detom. Neviete si predstaviť, koľkokrát romske matky presviedčame, aby s detmi ostali, že oni ich potrebujú.Ale aj tie, čo doma deti nemajú mnohokrát ostať nechcú a pritom to majú do 3rokov zdarma! A mnohé z tých čo ostanú,aj tak odídu. Ale musím zdorazniť nie všetky, sú aj vynikajúce, staroslivé romske matky, ktoré si všetci oblubime, aj bez bonbonier,fľašiek a kávy!!! A stále platí :dieťa je vizitkou matky, ak je matka kľudná,silná,v pohode, take je aj dieťa. Ak je matka hysterka, tak sa chová aj dieťa.Však viete kam mierim!
Nedá mi nenapísať svoj názor-zdravotníkaTo,že sestry pracujú vkuse deň noc za plat ktorý majú menší ako pokladníčka vás netrápi? Keby mali individuálne pristupovať ku každému z 50 deti, ktoré ležia na oddelení, každému merať teplotu,ked sa zobudí, brať moč,krv,viete si to predstaviť?? A veď aj doma musíte pravidelne podávať lieky -.t.j. aj o 5 ráno! A ku ochoreniu- resp. o tom,že sa vám lekári nevyjadrili k ochoreniu. Na úvod sa ani nedá povedať, ako sa ochorenie bude vyvíjať, a najma ak bol stav taký vážny,že dieťa bolo na kyslíku a infuzii na JIS.To vám mali povedať ,že v tom lepšom prípade tu budete xy dní a v tom najhoršom…To ste chceli počuť?Veď organizmus nie je stroj, nedá sa naplánovať ako zareaguje na liečbu,aký vývoj bude ochorenie mať. A to, že dieťa dostalo zápal uší je tiež vina zdravotníkov? Nenapadlo vás, že ucho je súčasťou respir. systému, takže pri infekte dýchacích ciest nie je nič neobvyklé,že je zapálené aj uško?A ešte k romskym detom. Neviete si predstaviť, koľkokrát romske matky presviedčame, aby s detmi ostali, že oni ich potrebujú.Ale aj tie, čo doma deti nemajú mnohokrát ostať nechcú a pritom to majú do 3rokov zdarma! A mnohé z tých čo ostanú,aj tak odídu. Ale musím zdorazniť nie všetky, sú aj vynikajúce, staroslivé romske matky, ktoré si všetci oblubime, aj bez bonbonier,fľašiek a kávy!!! A stále platí :dieťa je vizitkou matky, ak je matka kľudná,silná,v pohode, take je aj dieťa. Ak je matka hysterka, tak sa chová aj dieťa.Však viete kam mierim!
Ahoj Skukalka, ja som zažila to isté s deťmi v nemocnici jedno malo 1 a druhé 2 roky a bol to horor. Malý /2ročný/ mal tiež záchvaty len čo sa otvorili dvere a mal ich do minulého mesiaca a to má zajtra 4 roky. Brali sme lieky na ukľudnenie, behali s ním po psychológoch ale všetko bolo ok, len biele plášte ako s vyjadril psychológ je nadpriemerný len sa s nim nerozprávajte o bielych pláštoch a tak aj pediatrička má v karte záznam veľkým červeným “NEZVLÁDATEĽNÝ”. Mám ju v …. Malý za to nemôže, že ho tak vystretovali v nemocnici, ale už sa to lepší. Už prespí aj celú noc bez toho aby sme ho museli budiť, lebo kríčí zo spánu, plače a bojí sa. Ale vďaka Bohu po dvoch rokoch sa to lepší a čím je starší tým sa mu to dá lepšie vysvetliť. Dokonca si dovolil dať vyvŕtať zub čo ho bolel a VOBEC nechytil záchvať ako inokedy. Vtedy som ho mala chuť ziesť od radosti, a od vtedy sa to mení stále viac a viac k lepšiemu.
Držím ti palce. Musíš byť veľmi,ale veľmi trpezlivá s malým. Veď ublížili jemu, on je obeť a treba mu pomáhať vysporiadať sa s tým. Tým že je dieťa to je omnoho tažšie ako keby bol starší či dospelí. Držím palce.
kačena
Ja len k tomu českému výrazu kojenie a slovenskému dojčenie. Tiež som sa striktne pridŕžala spisovnej slovenčiny, až som si raz v jednej milej knižke prečítala, že sa im viac ľúbi slovo kojenie, pretože vystihuje podstatu toho, čo znamená, teda ukojiť, či uspokojiť potreby vášho dieťatka a dojčenie mi skôr pripomína – prepáčte mi to – dojenie. Keď som bola malá, myslela som si, že dojička, je žena, ktorá dojčí. Aj keď v podstate vždy ide len o mliečko. Dúfam, že som teraz zase neurazila niekoho city.
Inak veľmi ma rozčuľuje, ako sa stavia k dojčeniu (či” kojeniu?”) personál nemocnice. Tak človek sa dva až tri mesiace trápi, aspoň u mňa to tak bolo, aby sa dieťatko aj mamina tomu naučili a oni povedia, že netreba. To je fakt vrchol! Veď teraz sa tak propaguje,aby dieťatko papkalo mamičkine mliečko, čo najdlhšie. Naozaj nie sú zdravotníci ochotní a schopní absorbovať novinky tak potrebné v ich praxi ?!
Ahojte, nebudem tu rozpisovat moje skusenosti s nemocnicami, lebo su fakt o tom istom, co som tu citala, bola som hospitalizovana tiez s 2 detmi, aj starsim aj mladsim synom. Mladsi mal tiez len 7 tyzdnov. V podstate ma doteraz nasledky, z toho “mileho” chovania sestier a doktorov. Stale je len na rukach a pri mame… tak si uzivam MD a to uz ma 10 mesiacov. Je to hrozne, ale mne je z toho dodnes zle, ten necitlivy pristup sa neda ani popisat, to si fakt clovek musi odzit sam. SOM STASTNA, ZE SOM DOMA A CHLAPCI SU ZATIAL ZDRAVI, aspon tak, ze nemusia ist do nemocnice.
Ja tiez nechapem, ako si mozu doktori mysliet, ze len oni su vseveduci, ved aj mamicky maju svoje vzdelanie. Ci uz SS alebo VS, tak MUSIA dat vediet, aky je zdrav.stav dietatka. Mna to tiez poriadne ponizovalo. Oslovenie mamicka, oni su tiez rodicia a ja ich neoslovujem ocko, ci mamicka. Ved mam meno, no nie a pritom na postielke je to meno dietatka aj napisane, tak je problem, dat k nemu OVA, ci ako? Hoci to uz je fakt detail. Skor mi zalezi na citlivom pristupe, jasne, ze nemocnica nie je hotel, ale v noci rozsvecovat a pod. Alebo stale merat teploty, vazit plienky, a dieta a vyslovene DIETA DLHODOBO OBTAZOVAT, to je na povazenie. Mne syn stale zle spi. Ved ked je dojca cisto kojene, prospieva a pribera, prijate s uplne inou diagnozou, tak naco ho mam furt vazit a aj plienky a vypisovat kolko vycikal, aby sa zistilo, ci ma dostatocny prijem tekutin?? Nonsens. Drzim paste, aby sa aj tvoji z toho dostali.
Ahojte, viem o čom hovoríš, od 15.1.06 do dnešného dna som bola s dvoma deťmi (našťastie na streidačku) dokopy 4x hospitalizovaná v nemocnici. Najprv so 4r. synom na urologii kvoli fimoze, nato s 10meaačným na internom pre zápal obličiek a potom sa oboma na infekčnom pre hnačky. Bývame v Košiciach, ale musím povedať, že sestričky aj lekári v Detskej nemocnici na tých troch oddeleniach boli fajn, teda česť výnimkám. Najma na detskom internom. Tam som “bývala” 10 dní, už som si pripadala sko inventár. Možno mám výhodu, pracujem na veterine, tak ako tak poznám tie latinske nazvy a druhy vyšetrení, ale aj tak si títo ludia zalužia moje podakovanie. Dúfam že som si to aspon na par rokov dopredu “odbila”. Pa
Ahojte, viem o čom hovoríš, od 15.1.06 do dnešného dna som bola s dvoma deťmi (našťastie na streidačku) dokopy 4x hospitalizovaná v nemocnici. Najprv so 4r. synom na urologii kvoli fimoze, nato s 10meaačným na internom pre zápal obličiek a potom sa oboma na infekčnom pre hnačky. Bývame v Košiciach, ale musím povedať, že sestričky aj lekári v Detskej nemocnici na tých troch oddeleniach boli fajn, teda česť výnimkám. Najma na detskom internom. Tam som “bývala” 10 dní, už som si pripadala sko inventár. Možno mám výhodu, pracujem na veterine, tak ako tak poznám tie latinske nazvy a druhy vyšetrení, ale aj tak si títo ludia zalužia moje podakovanie. Dúfam že som si to aspon na par rokov dopredu “odbila”. Pa
Ahojte, viem o čom hovoríš, od 15.1.06 do dnešného dna som bola s dvoma deťmi (našťastie na streidačku) dokopy 4x hospitalizovaná v nemocnici. Najprv so 4r. synom na urologii kvoli fimoze, nato s 10meaačným na internom pre zápal obličiek a potom sa oboma na infekčnom pre hnačky. Bývame v Košiciach, ale musím povedať, že sestričky aj lekári v Detskej nemocnici na tých troch oddeleniach boli fajn, teda česť výnimkám. Najma na detskom internom. Tam som “bývala” 10 dní, už som si pripadala sko inventár. Možno mám výhodu, pracujem na veterine, tak ako tak poznám tie latinske nazvy a druhy vyšetrení, ale aj tak si títo ludia zalužia moje podakovanie. Dúfam že som si to aspon na par rokov dopredu “odbila”. Pa
Zuzanka, blahozelam
Len mi je luto, ze s tymito Panmi v nemocnici, treba takto jednat!!!
Ale inak to naozaj nejde…
Zajtra teda ideme na kontrolu k obvodnej lekárke a uvidíme čo povie.
Maminy, nebojte sa stáť si za svojím a brátiť práva svojich detí.
keď prišla sestrička o 04.55 s tým, že máme deťom odmerať teploty, umyť ich a prebaliť a nainhalovať. Dvom ešte robila nejaké odbery. To som odmietla!! Argumentovala tým, že jej končí o 6-tej služba a musí kolegyni odovzdať už “poriadené” deti. Na to som jej povedala, že s mojim dieťaťom sa nič robiť nebude, a že si ho poriadim tak aby bolo vporiadku na vizitu. Celá zdutá odišla. Keď prišla ráno vizita, pýtali sme sa domov, lebo malého stav sa zlepšil. Nechceli nás pustiť, že kvôli poisťovni musíme byť hospitalizovaní 24 hodín. Povedala som, že ak to jeho stav dovolí, tak chcem ísť domov, a že tú fin. čiastku zaplatím. TO SA VRAJ NEDÁ. A tak sme strávii celý deň na jedne izbe s trdoma ďalšími kašlajúcimi, akútne chorými deťmi. Chcela som, aby nás preložili na izbu, kde by bol so mnou sám, alebo kde by sapoň nebol s tými chotými deťmi. To sa vraj nedá, lebo je tiež potencionálny zdroj infekcie!! Tak nás tam nechali. Poslednou kvapkou do ohňa bolo, keď tomu chlapčekovi vybehli z nosíka hnisavé zelené soplíky. Vtedy som si poveda a dosť. Prezliekla som sa do civilu,a išla som za doktorom, že odchádzame. Zostal v nemom úžase ,a chcel mi vysvetlovať, ako zle robím pre svojho syna a ako ho zýmto rozhodnutím ohrozujem. Napriek všetkému sme s podpísaním reverzu odišli. Domov sme prišli až o 21.40. Malého som nakojila, uložila do postieľky a asi za 30sek. sme obaja zaspali, a spali sme až do 7.30. Samozrejme som ho kontrolovala, ako sa mu dýcha, ale bol ok.
Ja som sa včera večer vrátila s drobco 15 mes. z nemocnice. Ochádzali sme odtiaľ o 21.15, a to som podpisovala reverz.
Prijali nás v sobotu o 19.30 s diagnózou spastická bronchitída. Naordinovali mu odbery a spray. Najprv ma nechceli prijať s ním, že veď už má 15 mesiacov. Ja na to- že ešte kojím- oni- že načo ho ešte kojím, veď kojiť sa má max. do roka:-)))
Na to som im povedala, že kto ich poveril rozhodovať o tom, že dokedy je vhodné kojiť. Som kojaca matka a basta. Ani sa odtiaľ nehnem, a že si pôjdem lahnúť s ním. A ak nemajú miesto, tak mi manžel donesie karimatku a spacáka usteliem si pri ňom. A tak som bola prijatá. Posteľ som mala síce na druhom konci pavilónu, ale mala. Stihla som ju využiť asi tak dokopy na 1 hodinu. Malému sa zle dýchalo, a plakal. Okolo polnoci sa mu stav upravil a on zaspal. Tak som sa vybrala na izbu. Ešte som si nestihla ani ľahnúť a už som počula jeho plač. Tak poďme naspäť. Na rukách mi driemal do 2.00. Potom prišla sestrička a dieťatku na izbe išla odpichnúť hladinu cukru, lebo mala cukrovku. Zapálila všetky svetlá, ktoré v tej izbe boli, a tak sme dospali. Na izbe boli štyri deti, ktoré sa tým pádom všetky zobudili, a začali plakať. Až ráno som sa dozvedela, že to je izba pre akútne respiračné infekty. Malému medzitým prišli výsledky z krvi. Bakteriálna broncitída to teda nebola. Zostali už iba dve možnosti. Alebo vírusová bronchitída, alebo astma. A tak sme zaspali až o 04.20, keď všetky deti zaspali. O to väčšie bolo moje prekvapenie,
ja sama som zdravotna sestra.zijem uz 10 rokov v zahranici.na slovensku pracovala na oddeleni ARO,cize system prace na detskych oddeleniach nepoznam.
5 rokov som pracovala v holandsku ako zdravotna sestra.musim priznat,ze
pristup k pacientom a rodine je rozhodne rozdielny ako u nas.samozrejme,ze aj tam sa vyskytnu problemy.no vo vacsine pripadov su pacienti respektovani,ich zelanie a sukromie! sa berie ako prve do uvahy.o liecbe a o moznostiach liecby su podrobne informovani.takto sa vlastne stavaju akousi sucastou personalu,co pomaha predchadzat strachu a agresii na oddeleniach.
teraz zijem v anglicku,kde som aj porodila.po porode som musela tyzden ostat v nemocnici.mala emma bola cely cas so mnou.ja som bola osoba s ktorou lekar ,alebo sestra diskutovali o liecbe ci potrebnych zakrokoch.informovali ma o kazdom rozhodnuti, o kazdej zmene a pytali si suhlas.nikdy som nemala pocit,ze niekoho vyrusujem,ze moje otazky su”hlupe”.a uz vobec nie ,ze som zla matka!!!vo vsetkom,pre co som sa rozhodla,som dostala podporu.a este cosi,ziaden “vojensky tabor”system.ved to s malymi detmi a vobec s chorymi ludmi ani nie je mozne!samozrejme,ze aj v nemecnici sa musia dodrziavat urcite normy a pravidla,ale mali by byt “priatelske”ku pacientovi a personalu.
plne verim,ze aj na slovensku su nemocnice a personal,ktory “je tam pre pacienta”.preto damy a pacienti,stazujte sa a protestujte ak s niecim nesuhlasite!pytajte sa a diskutujte!mate nato pravo!!!
Ja to nechapem….Je taky poriadok v nemocnici: izbovy lekar, ktory ma celu izbu na starosti, pripadne viac a ten je povinny pacienta(doprovod) informovat o zdravotnom stave…..uznavam, ze to byvaju Ti najmladsi a teda najmenej skuseni, ale ked nevie NEH SA OPYTA a INFORMUJE aj ked je po sluzbe a je prave 32 hodin v praci (toto je ten najvacsi problem, ze ani pokladnicka v hypermarkete nevydrzi 32 hod. triezva v pokladni )….
Kazde rano byva vizita izbovy lekar +niekolko starsich, ak sa tak zbesilo ponahlaju (na salu, do dalsej ambulancie, alebo hoci zo zvyku…), ze nemaju cas vsetko podrobne prebrat s pacientom, tak zase ten izbovy lekar ma povinnost INFORMOVAT O ZAVEROCH Z VIZITY….
No a to trieskanie dvermi a vstupovanie do izby ako velka voda- to je skor o vychove a slusnom spravani…ale niektorych ludi nenaucis ZAKLOPAT, KLUDNE otvorit a zatvorit dvere ani keby som sa pos… a verte mi, snazim sa kazdy den…
ja som bola v nemocnici s malým hospitalizovaná 5x a tiez sa mi vela vecí nepáčilo, hned na začiatku som im povedala že si prajem aby ma o stave mojho dieťaťa vždy informoval izbový lekár, taktiež že budem prítomná pri každom vyšetrení svojho syna a ked pri odbere sestrička zvýšila hlas na malého tak som jej rázne povedala že si neprajem aby sa takto správasla k mojmu synovi a ked mi povedala že – mamička ste nejaká podráždená, tak som jej vysvetlila, že ja niesom jej mamička a som tiež zdravotná sestra a viem že takýto prístup je neprijatelný. A potom všetci chodili a pýtali sa a informovali sa lebo ONI SU TAM PRE NáS A NIE NAOPAK, takže treba si ist za svojim a nebáť sa ich . Ja mám tiež náročnú prácu a vela nepodstatných vecí musí isť bokom ale komunikácia je na prvom mieste, vela zdravia .
odbery robila sestricka z oddelenia mensich deti a nikdy nezabudnem ako drzala malemu vykrutenu ruku a pichala a pichala a pichala akoby prepichovala vidlickou cesto a krutila s ihlou a vzapati ju vytiahla a znova vpichla a potom pichala doslova ako na sijacoum stroji, von a dnu, von a dnu….malemu ostala jazva a rucky mal plne modrin ako ho drzali. Dalsi sok bol ten, ze sa na maleho nikto nechodil nepozerat, hoci mali sledovat dychanie a teplotu a sestricka pred vizitou vyplnila udaje z prstu….2 dni mu nic nesledovali a nemerali a udaje mal vyplnene…na vizite ich zaujimala len jeden raz a len jedna vec…ci spadol na beton alebo na travu. Treti den dostal maly teploty a kedze som ziadala o vysetrenie, tak mi oznamili, ze som na chirurgii, nie na internom a teploty nevysetruju. Po dozadovani a obtazovani personalu prisla internistka a ta maleho akoze vysetrila a oznamila mi, ze male deti teploty mavaju, ze nad 38 mu mam dat cipok a ked ma prepustia, tak sa mam hlasit u obvodnej lekarky. Takze nezaujem, neochota, obvinovanie ma z nezodpovednosti a domov ma pustili aj s teplotami. Este jeden nepodstatny rozdiel medzi Antolskou a Kramarami…na Antolskej som sa mohla stravovat ako ostatni pacienti, nosili mi jest na izbu a nemusela som nechat maleho sameho. Na Kramaroch tato moznost nebola a musela som sa spolahnut na navstevy, manzel nemohol s nami ostat, len pocas navstevnych hodin, na Antolskej mohol ostat do polnoci a hocikedy prist. A este chceli, aby som nedojcila..
…teda doktorka skonstatovala, ze ked je mu lepsie, tak uz mu ich radsej nedaju. V podstate skonstatovali crevnu virozu a upokojili ma, ze som nijako nemohla ovplyvnit, aby ju maly nedostal…ale zmenil sa pristup ku kojeniu….presvedcovali ma, ze mam prestat kojit alebo zacat prikrmovat, kedze mal relativne vysoku hmotnost 10 ( dnes ma 13 kg a uz dlhsie nepribera) a objednali nas na geneticke vysetrenie, ci nie je nahodou postihnuty, ked tak vela pribera z vylucneho dojcenia…takze akurat ma vystrasili, ale aj vysledky z genetiky nemame, hoci cakame na vysledok krvnych testov od septembra minuleho roka, vieme, ze maly nie je postihnuty a ze je naopak mimoriadne inteligentny a je na svoj vek popredu, kedze sme absolvovali psychologicke vysetrenia, ktore malo potvrdit alebo zamietnut, ze je postihnuty. Inak sa na Antolsku nestazujem, som spokojna, aj ked na JISke bolo vidiet, ze to beru viac masovo a nic ich tam nerozhadze a city matiek ich velmi nezaujimaju. Ale snazili sa a ked som protestovala voci odberom tesne po kojeni, aby maly este viac nevracal, tak mi vyhoveli ( mozno aj preto, ze im drobec osablil vysetrovnu )
O 2 tyzdne sme boli na pozorovani na Kramaroch, na chirurgii, oddelennie vacsich deti, pretoze manzel ho vysypal na schodoch z kocika. Najskor ma na pohotovosti zniesli az pod ciernu zem ako ze som si dovolila nechat maleho sameho s chlapom, co som to za matka, ze som ho zverila manzelovi. Prvy sok boli odbery,
Ja som bola 2,5 mesiaca s mojou dcerou v nemocnici a este tam niekolko krat pojdeme. Zijeme v zahranici kde je zdravotnicky personal myslim si dobre plateni. Ale aj tak za ten cas boli vyhrotene situacie medzi mnou a personalom a lekarmi. Ved komu 2,5 mesiaca sa neda len asertivne komunikovat a byt mily a prijemny, ale napriek tomu som sa snazila mat otvoreny a dobry kontakt s osetrujucimi. Ved oni sa staraju o moje dieta ked tam nie som a sme na nich odkazani. A ked sme odchadzali tak sme im doniesli poriadnu bobonieru na oddelenie. Zasluzili si to, a aj tam si treba pestovat dobre kontakty. Na tom nevidim nic zle.
Aj ja som zazila s malym 3x nemocnicu. Prvy raz, ked mal 10 tyzdnov a 3 tyzdne odmietal prsnik, tak sme isli na pozorovanie na Antolsku, na oddelenie mensich deti. Bola som s malym na izbe a prijali nas v piatok poobede a malemu urobili vsemozne vysetrenia. Starala sa o nas doktorka Bezekova a starostlivo si vypocula vsetky problemy, ktrore som s malym mala a aj na zaklade poznamky medzi recou dala malemu urobit dalsie vysetrenia, na zaklade ktoreho mu zistili intoleranciu laktozy….vysetrili ho postupne niekolki specialisti..od deramtologa, cez sono hlavy po neurologa…proste ho komplet ‘preklepli”, podporili ma dalej v dojceni a navyse mi vybavili vysetrenie na pohotovosti dole pre mna, lebo mi vystupila teplota. Nemozem si stazovat…akurat na tej pohotovosti ma najskor nechceli vysetrit,ale tam odmietli osetrit male dieta s roztrhnutou a silne krvacajucou perou….ze maju ist na Kramare, oni deti nesiju….
Ked mal drobec 5 mesiacov, dostal silne hnacky, vysoke teploty okolo 40 a silno zvracal, prijali nas vecer na Antolsku na JISku. Ale len vdaka tomu, ze tam mala sluzbu sestricka z mensich deti, ktora si nas pamatala. Maly bol 5 dni na infuziach, urobili mu vsemozne vysetrenia, ale nic nezistili…vysledky kultivacii boli v sobotu rano a kedze nasa osetrujuca lekarka tam nebola, tak malemu nedali ziadne lieky. Mali mu nasadit antibiotika, to mi v piatok povedala doktorka.Ona prisla az v pondelok vecer a skonsattovala, ze mal dostat antibiotika,
Na margo zdravotníkov – nech mi je odpustené, ale najlepší prístup lekára k pacientovi som doteraz zažila v malej pôrodnici v Banskej Štiavnici. Rodiť som tam šla aj po afére poistovne kontra nemocnica po katastrofalnej skusenosti s predporodnou starostlivosťou na Antolskej, kde sa ma na sono opýtali, načo ma “starý”, rozumej MUDr.Zajac posiela za nimi a nech si to robí sám. Celé vyšetrenie trvalo 30 sekund. Zbalila som sa a opäť šla do pôrodnice v Štiavnici, kde sa zlatý primár Špila chodil na môj nepostupujúci pôrod pozerať aj mimo služby. všetci boli super, izba, kde som mohla byť aj s mužom a strašou dcérkou bola výborná a o všetkom čo sa deje v mojom tele a čo so mnou idú robiť som bola informovaná. VĎAKA. Teraz sa o moje deti stará MUDr. Babincová z Krasňán, ktorá má k deťom úžasný prístup. To, čo ste zažili v nemocnici, to je nočná mora.
nuz mile maminky.
mam podobne nazory ako vy.Skukalka drzim palce aby vas choroby obchadzali obrovskym oblukom……..bohuzial ma rozculuje fakt ako zdravotnici strajkuju o vyssie platy, ale uprimne povedane, VOBEC SI NEMYSLIM, ze im to dopomoze k lepsiemu pristupu k pacientom a k ich blizkym. kto to raz nema v sebe tak ani specialne premieje mu k tomu nepomozu……zelam vsetkym vela vela zdravia, aby sme boli co najmenej v nemocniciach a cakatrnach u lekarov…….mozno ked nebudu mat do coho “pichnut” tak si budu vazit kazdeho co aj potencionalneho pacienta, je to ako v obchode alebo vas s usmevom vitaju a tesia sa ze ste prisli nakupit , a zazelaju pekny den aj ked ste nic nekupili, alebo vas uvita znudena predavacka ,ktora vas ma plne zuby aj ked ste sa este nestihli ani opytat na vacsiu velkost….tak tolko
Je to velmi smutne. Prajem Vam vela zdravia pre deticky.
Tiez suhlasim s tym co tu uz bolo spomenute, ze je to v ludoch. Kamoskinej znamej sa tento tyzden narodilo babatko, este su v nemocnici na oddeleni sestonedelia. Ked prisla do porodnice v bolestiach, lekar jej povedal, ze ma ist domov a nerobit poplach, lebo “keby ho otravovala kazda krava, ktora si nevie prdnut” tak by sa zblaznil (citacia lekara). Tak toto bol jej prijem do porodnice. Taketo vulgarne vyjadrenia je tazke pripisat na “triko” vsetkym ci systemu zdravotnictva. Je to v charaktere toho konkretneho cloveka.
Milé mamičky, som dosť šokovana z Vasich opisov o slovenských nemocniciach, lebo som doteraz nemala tú česť pobývať v nich s mojím babatkom. Žijem v zahraničí, v krajine, ktorá takmer vo všetkých oblastiach zaostáva za naším Slovenskom, určite teda aspoň v zdravotníctve, ale zdá sa mi, že medziľudské vzťahy, na ktorých tak veľmi záleží najmä v krízových situáciách, sú oveľa lepšie ako u nás doma. Moje dieťaťko sa narodilo v štátnej nemocnici, a napriek mnohým nedostatkom som bola vcelku spokojná, práve vďaka milým sestričkám a doktorom. Plne súhlasím s Laliou, asi to naozaj bude o ľuďoch a ich dobrej či zlej vôle. Nebudem Vam hovoriť, ako sú tu platení lekári, väčšina nemá ani len plat slovenskej sestričky. SAmozrejme, úplatky bežia v pohode, ale videla som, že ak na ne niekto nemá, nerobia rozdiely (aspoň v mojej nemocnici nerobili). Škoda, že Vaše názory nečíta môj muž, ktorému vždy vychvaľujem tú či onú stránku života v SR. Asi by sa necítil až tak zle 🙂
Držím nám všetkym palce, aby sme tie nemocnice potrbovali čo najmenej.
Svoje až veľmi nápadne podobné skúsenosti s deťmi v nemocnici som tu svojho času podrobne opísala aj ja. Odvtedy ma v nemocnici nechcú ani vidieť, eklbo som si dovolila s niečím nesúhlasiť, na niečo sa pýtať, o niečom sa informovať – nezapadla som do nemého davu, ktorý všetko bez pripomienok strpí. Ked som tam bola darovať bavlnené 2 balíky bavlnených plienok, ani sa na meno nepýtali, len vzali. Ked som prišla s chorou dcérou, zrazu bolo všetkým jasné, že to som ja.
Zdravotníci nikdy nedosiahnu podporu más a zvýšenie platov nátlakom (hoci vzhľadom k ich vzdelaniu by si zaslúžili viac), pokiaľ sa budú správať k svojim klientom (nie pacientom) arogantne a neprístupne.
SKUKALKA, aj ja som sa dlho zbierala z tej traumy, že ja som zlyhala a preto moje dieťa ochorelo, ale nie je to vina matky. Raz je to tak, dieťa ochorelo a nemá význam hľadať vinníka, treba dieťaťu pomôcť a postarať sa o to, aby sa to podľa možnosti viac neopakovalo.
Ja, nech sa snažím ako viem, dokázala som, že moje deti neboli v zime choré (nie je to len moja zásluha), teraz sme celá rodina nezvládli prudké oteplenie a Slávka má zápal str. ucha (verím, že to tiež nie je moja vina). Deti rastú s chorobami a márne dúfam, že ked ja som mala len kiahne, moje deti budú rovnaké.
Pekný článok, výstižný (žiaľ). Jediné, čo ma irituje, že články na bábätku neprechádzajú jazykovou korektúrou a že slovenské mamičky sa ešte stále nenaučili, že na Slovensku sa dojčí a nie kojí (toť na adresu redakcie).
Mariannka, ako sa darí?
Moja mila Monika, je mi velmi luto, ze ste si s chlapcami museli toto preskakat, dufam ze uz budete len v poriadku. K urovni zdravotnictva sa nevyjadrujem, predpokladam ze ste boli v ten “nasej” namocnici – je to hlavne o ludoch – ja som z detskeho este s Val po par dnoch radsej odisla domov 🙁
Myslime na vas vsetkych velmi a drzime palce 🙂
Skukalka, veľmi dobre chápem tvoje pocity , hlavne tvoje zúfalstvo. Ocitnúť sa v nemocnici, kde sú všetci skúpi na slovo, je naozaj ťažké. Ono aby mama bola špión, aby sa dozvedela, ako je na tom jej dieťa. Sestričky informácie nesmú podávať, lekár ti nie je ochotný, alebo jednoducho nemá čas. Berú ťa ako nutné zlo, niekedy ako vzduch. Moja dcéra tak hysterčila pri vizitách, kým si na nezvykla( mamy vyhadzovali z izby, aby sme nebodaj nepočuli, čo je našim deťom), že debatovali nad prázdnou postieľkou a tabuľkou na nej. Museli to vzdať, lebo sa nepočuli 🙂 , keď ma nechali na izbe, bola úplne ticho. Ja som hospitalizovaná skoro každý rok, buď rizikové tehotenstvo, tri pôrody, alebo vážne ( 20% na prežitie) alebo život “menej ohrozujúce” stavy detí ( hnačka, vracanie) Je dosť blbé, keď na otázku pri pôrode: “Boli ste v tomto roku hospitalizovaná? “, musím dlhšie uvažovať. 🙁 taký je život, niekto má deti citlivejšie na dýchacie cesty, ( inak aj moje deti- ale zakúpila som si odsávačku hlienov na vysávač) alebo na hnačkové ochorenia, ktoré u mojej dcérky vyústilo až do HUS, teda život vážne ohrozujúceho stavu s celoživotnými ( dúfam že nie) následkami. A to ešte sa mi natrhol pri pôrode krčok a mala by som ísť na operáciu aj ja, ale zatiaľ to odkladám….A čo sa týka sestričiek, tak čím som bola dlhšie v nemocnici, raz až mesiac, tak tým boli milšie. A nedám dopustiť na personál na ÁRO a na dialýze na Kramároch detskej nemocnice, ktorí boli fakt super !!! 🙂
To nase zdravotnictvo… Aj ja si myslim, ze chyba nebude v peniazoch, ale v ludoch. Su to desiatky rokov zakorenene “tradicie”, postupy, standardy. To potrva, kym sa najde prvy priekopnik, ktory svojim prikladom bude kladne posobit na ostatnych kolegov. Uz v porodnici som bola nestastna. Unavena, nevyspata, babo prisate non-stop, leziace prakticky stale na mojej posteli, aby som aspon na par minut mohla zavriet oci. Moje opatrne vyhrady na ockovanie, vizity (moje aj detske), moje ockovania a merania teploty… boli odmenovane slovami “mila zlata”, “ja si nevyberiem”, pripadne vobec. Dvere sa u nas nezavreli a to vsetko s buchotom. O kojeni a jeho aplikacie nikto ani nemukol. Co tam vsak po mne, ked ochorie dieta. To je “ina” skusenost. Skukalka, mate to hrdinsky za sebou. Optimisticky zaver: Vravi sa, ze vsetko zle je na nieco dobre. Veris?