Vaše Vianoce II.

Adriana Šimanská má dve detičky, starší Samko má 9 rokov a mladší Oliverko 9 mesiacov. Na prvé Vianoce so Samkom spomína: „Celé Vianoce preplakal, trpel kolikou. Čičíkali sme ho a zabudli sme aj na kapra a všetko okolo toho. Boli sme neskúsení rodičia a vtedy sa na internete ešte nedalo zohnať zopár osvedčených rád. Ako rástol, Vianoce boli čoraz krajšie. Jeho rozžiarené očká, darčeky, stromček (manžel ho musel upevniť o stenu).“ Všetci sa tešia na Vianoce 2006, ktoré budú vďaka prírastku do rodiny iné ako tie predchádzajúce.

„Nás čakajú vianočné sviatky s Terezkou. Minulý rok bola ešte malilinké bábo. Dali sme si ju pod stromček vo vajíčku a previazali mašličkou, aby ju tak našli aj starí rodičia,“ spomína na vlaňajšie Vianoce Adriana Pajdlhauserová. Tohoročné budú iné: „Bude sedieť s nami pri stole, rozdáme si darčeky a neskôr prídu k nám všetci starí rodičia, tak nás bude pohromade pekná kopa.“

V rodinke Miriam Gatci prežívajú Štedrý deň spolu s rodičmi a pevné miesto majú krásne rodinné tradície: „Ráno pripravíme vianočný tanier s našimi symbolmi Vianoc – modlitebnou knižkou, jabĺčkom, cibuľou, cesnakom a krajcom chleba. Do kútov dáme orechy, aby sa udržala hojnosť po celý rok. Stromček zdobíme niekoľko dní predtým. Štedrú večeru začíname modlitbou. Potom sa rozdajú oblátky s medom. Rozkrojíme jabĺčko a dúfame, že je zdravé vo vnútri, predpovedá nám zdravie po celý rok. Potom sa podáva ryba a šalát.“ Miriam rada spomína na Vianoce, keď bola ešte dieťa: „Ako deti sme po večeri museli umyť riad a postaviť sa do radu pred obývačku, kde bol stromček. Hlava rodiny zazvonila na zvonček a to bolo znamenie, že Ježiško prišiel a darčeky sú pod stromčekom. Ten rad sa mi dodnes vynára v pamäti vždy, keď pristupujeme k stromčeku. Po rozbalení darčekov zaspievame za sprievodu klavíra vianočné koledy. Tí, ktorí nezaspia, idú na polnočnú do kostola.“ Tohtoročné Vianoce budú sláviť s malou Tamarkou, ktorá si ich tento rok bude viac uvedomovať ako vlani. „Veľmi sa tešíme a vieme, že kvôli jej radosti stojí za to pripraviť sa na Vianoce dôkladne.“

Deti majú rady rozprávky, hovorí o tom aj Miriam Vyparinová: „Môj 4 ročný syn odmalička žije v rozprávke O medovníkovom domčeku. Keď sme na prechádzke v lese, musíme hľadať medovníkový domček – ja ako Marienka a on ako Janíček. A tak mu každý rok na Vianoce taký domček pečiem. Z kartónu som si vyrobila šablóny a cesto podľa nich iba vykrajujem. K domčeku patrí aj Janko s Marienkou, vtáčik, stromček, Ježibaba.“ A Miško sa vraj nevie dočkať, kedy skončia Vianoce, aby mohol začať z domčeka „kradnúť“. Je to pre neho zážitok na celý ďalší rok.

Pre Denisu Masarčinovú majú Vianoce veľký význam: „Každý rok sa teším na krásnu výzdobu vôkol nás, rozprávky a hlavne to, že sme počas Vianoc všetci k sebe milší, bližší a ľudskejší. Ako trojčlenná rodina budeme oslavovať Vianoce tretíkrát. Od toho okamihu, čo máme krásneho, zdravého syna, sú ešte čarovnejšie.“ Štedrý deň tiež slávia u rodičov. „Tam nás čaká veľký stôl, za jeho vrchom sedí vždy najstarší člen rodiny a na opačnom konci najmladší. Najprv sa rozkrojí jabĺčko, ktoré nám ukáže, či bude tento rok šťastný. Pod každým tanierikom je peniažtek a šupina, pre šťastie. Okrem toho na stole je tanierik, na ktorom je po troške z každého jedla, pre „zubatú“. Povera vraví, že ho treba zaniesť na krížne cesty. Vianočnú večeru začíname prípitkom, pokračujeme oplátkami, rybou so šalátom a dezertom. Potom už len čakáme na cengot Ježiškovho zvončeka a hurá ku stromčeku…“

Mamina Janka Šlosárová má doma dve šikovné dcérky. „Každý rok si vlastnoručne namaľovanými, vystrihnutými a nalepenými cencúľmi ozdobia detskú izbu. A už piaty rok chodíme na Štedrý deň k babke do rodinného domu, kde je nás pri stole 12 ľudí. Po večeri sa všetci rozlezieme po úplne celom dome, každý inam, chodíme hore-dole schodmi, aj do pivnice, a dávame pozor na dievčatká, aby nevošli do izby so stromčekom. Im sa zdá, že v tej izbe naozaj nikto nemohol byť, pretože všetkých stretli na schodoch. Potom zazvoní zvonec a darčeky smú otvárať a trhať len deti.“

Zuzana Thüringerová spomína na Vianoce 2003: „Už som bola v 8. mesiaci, čakali sme našu Terezku. Naše rodiny mali rozdielne zvyky, tak sme sa dohodli, že dáme dokopy tie najdôležitejšie tradície a upravíme si ich pre nás. Doobeda sme varili, zdobili stromček, pozerali rozprávky. O 17.00 hod sme sa stretli vyobliekaní pri stromčeku, pomodlili sme sa, prečítali zo Svätého Písma, zaspievali Tichú noc. Potom nasledovala večera: oplátky s medom a orechami, vyprážané ryby, majonézový šalát.“ Po rozbalení darčekov navštívili manželových rodičov. Na druhý deň obedovali u druhých rodičov. Ďalší rok bola s nimi aj dcérka Terezka a vlani pribudla Veronika. „Dohodli sme sa na tom, že každý rok sa na Božie narodenie zíde u našich celá rozvetvená rodina. Pamätám si, keď sme boli malí, takto sme sa stretávali u mojich starých rodičov a som rada, že moje deti majú šancu prežívať krásne chvíle v kruhu celej rodiny.“

„Ani neviem, či môžem Vianoce nazvať sviatkom plným pohody… Celý deň pobiehame mama, ja a sestra, aby bolo všetko do večera prichystané, zakopávame o chlapov vegetujúcich pri telke a o naše dve ratolesti: moju osemročnú neter a moju dvojročnú dcérku. Väčšinou si o piatej sadáme k stolu, najeme sa, podaktorí nahlceme (lebo po večeri sa rozbaľujú darčeky). Po tomto obrade si môj otec, ktorý obľubuje vysmážaného kapra najviac na svete, povolí gombík na sviatočných nohaviciach a vzdychne: “A JE PO VIANOCIACH!” Opisuje Vianoce Miroslava Mendelová. „Vytrvalí vyčkajú do polnoci a odbehnú na omšu, vzrušujúci zážitok možný len raz do roka, byť o polnoci v kostole má svoje čaro, hlavne keď celý dav, aj my, menej hudobne nadaní, nôtime Tichú noc.“ Tým sa však Vianoce u nich nekončia: „Máme pred sebou krásne dva dni voľna, keď môžeme byť všetci spolu a vychutnávať rodinnú pohodu, o ktorú nás táto hektická doba oberá.“ A pridáva tip na vianočné ozdoby zo slaného cesta. „Dcérka bola hrdá na koláčiky, ktoré sama zamiesila, vyvaľkala a vyzdobila, ja som vstúpila do tohto procesu vo fáze pečenia. Cesto: 1 diel múky, 1 diel soli, 1/2 dielu vody, výzdoba klasická – rôzne druhy korenín, strukoviny a časť sme vymaľovali fixkami, výrobky sušíme v rúre pri 80 stupňoch.“

V rodinke Janky Matejovej, kde majú dve malé gazdinky, ozdobujú stromček na Štedrý deň, keď deti popoludní zaspia. Mama Janka píše: „Krásne obdobie – keď deti veria, že aj stromček prinesie Ježiško. Vlani sa podarilo uskutočniť prvé prekvapenie – zobudené deti žasli nad stromčekom a začali intenzívnejšie očakávať Ježiška. Dovarili sme aj štedrovečernú večeru a po nej sa ozval zvonček, ktorý nás zavolal k stromčeku od Ježiška. To bolo radosti, keď si každý našiel to, čo sme Ježiškovi písali a kreslili do obálky na okno a ešte aj viac…“

Iveta Letovancová má tri deti, dievčatá 10 a 9 ročné a syna 8 ročného. Deti tento rok vyrobili vianočný darček pre tatina. Rám na fotku/obrázok použili drevený rámček, ozdobili ho nalepením rôznych dekorácií a dofarbili farbami. „Alebo vymyslíme básničku, ktorú deti dopíšu k obrázku. Staršia dcéra chodí na hodiny kreslenia a viem, že sa dohodla s učiteľom, aby jej pomohol. Neviem čo chystá, ale veľmi sa teší na každú stredu, kedy má kreslenie. Takisto vyrábame každý rok adventný veniec. Tento rok som kúpila hotovú konštrukciu venca a vyzdobili sme ho napr. vysušenými kolieskami pomaranča, dolepili sme tam vyradenú malú vianočnú guľu, zopár šišiek, dali sme adventné sviečky a celé to prestriekali umelým snehom.“ Deti rady pomáhajú pri pečení a zdobení cukrovým snehom. „Dokúpili sme si ďalšie tvary vykrajovačiek, mám síce väčší odpad, ale som rada, že to robíme spolu. Aj pri výzdobe vianočného stromčeka im nechávame voľnú ruku, manžel im pomôže, ale ináč je to ich dielo. Celé to ukončíme prípravou vianočného stola, každý rok sa dohodneme na farbe doplnkov, t.j. servítky, sviečka a pod.“

Ľudmila Pavolková má zatiaľ jednu 15 – mesačnú princeznú, ktorej sa prispôsobuje celá oslava Štedrého dňa. Slávnostnú večeru pripravuje mamina a „tatinko chodí s malou len kontrolovať a ochutnávať, prípadne poradí. Papáme kapustnicu, ale môže byt aj šošovica. Potom bezpodmienečne musí byť vyprážaná ryba, ako príloha stačia napríklad varené zemiaky alebo zemiaková kaša. Predtým máme oblátky s medom a cesnakom, potom dezert. Dávame pozor, aby sme sa neprejedli a nemuseli neskôr riešiť žalúdočné ťažkosti. Sme radi, ak celé Vianoce môžeme prežiť sami ako rodina, širšie príbuzenstvo navštevujeme až na ďalší deň.“

V rodine Moniky Markovičovej majú zaujímavý zvyk: “Darčeky u nás nosí Ježiško. Ešte pred štedrou večerou ich poschovávam po celom byte a každému po jednom darčeku ukryjem na stromčeku, prípadne položím pod stromček. A tak máme o zábavu postarané: Hráme sa na zimu, zimu, teplo, teplo… a pri objavení darčeka má naša dcérka obrovskú radosť.“

Ako všade, aj v rodine Oľgy Drgovej sa 24. december nesie v znamení príprav. „Postíme sa.

Večerať začíname o 18 hod. Máme klasické štedrovečerné menu: oblátky s medom, krupicovú kašu, kapustnicu s hríbami a vyprážané rybacie filé s majonézovým šalátom. Máme 20 -mesačného synčeka. Budú to jeho druhé Vianoce. Na rozdávanie darčekov sa veľmi teším najmä kvôli nemu. Deň zavŕšime tým, že si pozrieme nejakú peknú rozprávku.“

V rodine Hricovcov sa do príprav zapájajú aj deti. Mamina Zuzana píše: „Sme rodinka s troma detičkami vo veku 3 až 13 rokov. Vianoce u nás sú zaručene živou udalosťou, no keď si to s manželom nezorganizujeme, tak udalosť sa mení na chaos. Deti podľa veku a záujmov dostanú práce pri varení, pečení, výzdobe bytu, stavbe Betlehema s figúrkami, ale aj pri koledovaní, lebo u nás je taký zvyk, na Štedrý deň vinšovať, ale len medzi príbuznými. Pobyt na čerstvom vzduchu patrí na tento deň k tradícii. Manžel sa s deťmi vyberie do lesa, kdesi vybijú energiu a správne vyhladnú na štedrú večeru. Slávnostná chvíľa pred večerou a počas nej je najkrajšia. Oblečieme sa slávnostne, každý dostane do vrecka cesnačik, peniaze a šupinky z kapra, aby počas ďalšieho roka nechýbalo nikomu zdravie, šťastie a hojnosť. Modlitba, koledy, tradičné jedlá…. a očakávanie hlasu zvončeka, ktorý privolá všetkých k darčekom pod stromčekom. Tento rok však bude predsa troška iný, lebo nám pribudol nový člen – šteniatko maltezáčika.“

Foto: www.mirocacik.sk, Ester Štefková

Ďakujeme za Vaše príspevky. Keďže chceme uverejniť väčšinu, museli sme niektoré skrátiť, ale obsah sme zachovali. Prajeme Vám aj tento rok nezabudnuteľné sviatky. Redakcia