
Vianoce. Už od malička pre mňa tento sviatok znamená hlavne blízkosť rodiny, lásku a šťastie…
Možno to znie ako fráza, najmä keď sa všade dookola hovorí o strese počas Vianoc, no ja ako dieťa a podobne aj moji súrodenci sme ten stres nezažívali. Mali sme vedľa seba rodičov, hlavne ocka, ktorý Vianoce miluje a túto lásku v nás živil tiež (už teraz má na chalupe ozdobený vianočný stromček).
Bývam v malom mestečku v blízkosti lesov. Neďaleko sa nachádza dedinka, kde vyrastal môj starý otec a v jej okolí sme s našimi rodičmi vždy absolvovali množstvo prechádzok. Od nepamäti sme trávili Štedrý večer, teda vianočný deň (Viliju) rovnako: skoro ráno sme sa vychystali, teplo poobliekali a vybrali sme sa s ockom na výlet. Mamina ostala doma piecť a vyvárať na slávnostnú večeru. Po ceste sme vyzdvihli strýka s jeho deťmi a vybrali sme sa k starým rodičom. Ešte predtým sme narýchlo oprášili koledy a u starých rodičov sme spustili spev… teda ja nie, pretože som ostatných sprevádzala hrou na flautu a ocko na akordeón.Tu nás naša babka odmenila nejakou tou korunkou a aj napriek pôstu sme dostali koláčik a mohli sme ísť na tradičnú prechádzku zasneženým lesom, videli sme srnky, jelene či diviaky..
Toľko radosti sme zažili pri tých prechádzkach! Aj keď som už bola vysokoškoláčka, vyváľali sme sa v snehu, guľovali, naháňali sa. Vyčerpaní a vyštípaní od mrazu sme sa potom rýchlo ponáhľali na návštevu k prastarým rodičom, ktorí tiež bývali v spomínanej dedinke. Medzitým môj ocko kúpil aj chatu v tomto lesíku, tak sa naše prechádzky stále končili tam, kde nás už čakal teplý čajík… a potom cesta domov. Na chvíľočku sme si zdriemli a doma s radosťou a očakávaním zasadli k štedro prestretému stolu, ktorý medzitým prichystala naša mamička…
Môj ocko nás stále povzbudzuje k tomu, aby sme túto našu tradíciu aj naďalej rozvíjali. Vždy hovorieval, ako sa teší na to, že raz jeho dievčatá vyrastú, budú mať manželov a deti. My, dcéry, ostaneme mamičke pomáhať variť a piecť a on zoberie svojich zaťov, vnúčatá a syna a vyberú sa na našu pravidelnú vychádzku do lesa…..(Boli časy, kedy sa nám v tento krásny vianočný deň nechcelo ráno vstávať a obliekať, no ocinko nás prehovoril a musím povedať, že som mu vďačná, že teraz môžeme na tie krásne chvíle spomínať.) A ten čas nastal, zaťov už môj ocko má a dočkal sa už aj prvého vnúčika. Narodil sa v auguste a volá sa Matej. Už teraz sa “dedko” teší na to, ako bude jeho vnúčik pokračovať v krásnej tradícii a bude s ním chodiť na vianočnú prechádzku do lesíka…a nielen na tú vianočnú…:-)
Katarína Dzačovská
Aj ja sa chcem podeliť o naše už tradičné Vianoce. Už 5. rok začíname pripravovať Vianoce vo februári, pretože objednávame chatu. Sme tri veľké rodiny /5+5+3/ a každé Vianoce trávime niekde na chate a lyžujeme. Ja mám dvojročnú dcéru, ktorá sa veľmi teší. Na Vianoce prichystáme nádherný stôl, darčeky, ktoré balíme my, mamy, deň predtým spoločne a dáme pod stromček, ktorý zas ozdobili ráno deti. Večera sa začína zvončekom a vinšom. Pri zapálených sviečkach a zasneženej krajine za oknami sa spoločne navečeriame a rozbalíme darčeky. Všetky zo sebou privezieme z Trnavy. Tento rok budeme v Zuberci. Varíme si sami, nesmie chýbať guláš, ktorý varia chlapi, lokše so zabíjačkovou krvavničkou, topeničky s rybacou pomazánkou, slanina a cibuľa a, samozrejme, koláče, ktoré sme upiekli doma. Atmosféra je úžasná, všetci si príjemne oddýchneme a deti sa vyšantia v snehu. Už si predstavujem, ako to bude tento rok a veľmi sa teším.
Erika Briediková
S naším Olinom sme už prežili dvoje Vianoce: v r. 2004, to mal náš batôžtek 17 dní, symbolicky sme si ho položili pod stromček a tešili sa. V r. 2005 – to prvýkrát sa rozsvietili očká pri pohľade na svetielka, vianočné ozdoby. Tento rok je už z neho malý nezbedník, teším sa na heslo Vianoc: „Stromček, tras sa!“ Večera: oblátka s medom, kapustnica, zemiakový šalát bez majonézy a ryba, vyprážané filé, “bobaľky” s tvarohom na slano a s makom na sladko. Vždy je v miske hrášok, ananás, nejaký ten sekt. Koláčiky sú samozrejmosť, ale ja mám po Vianociach rozodreté kútiky úst od oblátok s medom. Nič iné mi nechýba.
Urobte si s nami
S ratolesťou sme tento rok robili baliaci papier, použili sme temperové farby, pečiatky zo zemiakov, papier a ochranné oblečenie. Radosť bola obrovská, len tie pečiatky sa na tom papieri združujú na jednom mieste…
Svietniček
Zaváraninový pohár 3 dcl oblepíme obojstrannou lepiacou páskou, ak sa vám podarí zohnať farebnú, o to lepšie. Omotáme ju okolo fľaše a potom zdobíme: ryža, mak, krupica, šošovica, cestoviny a môžeme robiť vzory, ale aj avangardu alebo „ako ručička capla“. Na záver to dozdobíme prírodným lykom a uviažeme na vrch pohára nejakú dekoráciu a dnu vložíme horiacu čajovú sviečku.
A ešte klasika: nasušiť jabĺčka, pomaranče a robiť ozdôbky na stromček s lykom.
Vladimíra Steinerová
V našej rodine budú tieto Vianoce skutočne výnimočné, pretože po prvýkrát budeme pri sviatočnom stole nie dvaja, ale traja. V apríli tohto roku k nám totiž pribudol náš prvý synček, Samko, takže toto budú prvé Vianoce s naším drobcom. Veľmi sa už tešíme na to, ako bude pri nás sedieť vo svojej detskej stoličke, aj keď nebude môcť ešte ochutnať takmer nič z vianočného menu (bude mat v tom čase 8 mesiacov, a tak bude mať svoje vlastné dobrôtky), bude to nádherné. Darček pre nášho synčeka ešte nemáme – netušila som, že bude také ťažké vymyslieť niečo pod stromček pre 8-mesačné dieťa. Manžel syna doslova miluje, a tak určite vymyslí kopec aktivít. Len dúfam, že bude aj nejaký ten sneh, aby sa mohli moji dvaja chlapi preháňať na saniach, ktoré už máme pripravené v pivnici. Tieto Vianoce budú pre nás naozaj o niečo krajšie a čarovnejšie.
Mária Jašurková
Rada by som sa aj ja podelila s vami o zážitok z Vianoc. Martinko sa nám narodil 2. novembra 2004, takže sme mali taký malý „preddarček“ pod vianočný stromček. Malý, ale najkrajší a najvzácnejší. Prvé Vianoce boli neopísateľne nádherné. Predstavte si takmer 2-mesačné dieťatko. Neuveríte mi, ale celú štedrú večeru sa na mňa usmieval. Ja som bola ako vo sne. Spravili sme klasickú večeru, ale kedze som dojčila (úspešne až do Martinkových dvoch rôčkov, čo bolo práve teraz), jedla som iba to, čo som mohla, aby Martinka nebolelo bruško. Sedeli sme pri stole, ktorý sme si preniesli do obývačky a Martinka sme mali v autosedačke na kresle. Druhé Vianoce bol už “veľký” chlap. Veď už mal viac ako jeden rôčik. To bolo už iné. Znova nádherné, pretože už všetko vnímal. Pod stromčekom plno darčekov, nevedel, čo skôr. A už s nami aj večeral, ale len jedlá, ktoré som mala odskúšané (do 1. roku toho predsa len veľa nebolo).
Na tohtoročné Vianoce sa už veľmi tešíme. Všetko sme s manželom pre Martinka nakúpili, takže nás nečaká ten predvianočný zhon. Teším sa na Martinkove očká, na tú rozžiarenú tváričku, keď zbadá hračku, čo sa mu páči a bude sa s ňou hrať. Teším sa na všetko a som vďačná za moju rodinu, pretože je úžasná…
Gabriela Slosárová
Máme už takmer 3 ročnú dcérku a čím je staršia, tým si Vianoce viac užívam aj ja. „Vianocujeme“ striedavo u jedných a druhých rodičov. Ale stromček máme, samozrejme, aj doma. Naša zmena oproti “normálnym” Vianociam je, že darčeky sa otvárajú pred večerou – tento “zlozvyk” som priniesla do našej domácnosti ja, lebo naši nemohli vydržať moje zhltnutie štedrovečernej večere v duchu – aby to bolo čím skôr za nami, hurá na darčeky.
S Ninou sa nám neosvedčili žiadne adventné kalendáre – zatiaľ sa vždy otvárali 3-4 okienka denne, takže spotreba adventných kalendárov prudko stúpala. Tento rok to riešim tak, že každú noc nám “anjelik” prinesie na okno jednú vianočnú widowcolor-ku. Nina každé ráno beží k oknu a hľadá, čo kde pribudlo. A veľmi sa teší. Vrelo odporúčam – a nekazia sa z toho ani zúbky…
Liliana Bancíková
Foto: Dagmar Mozolová
