Pre niektoré sú to priatelia, pre iné šport či alkohol, no nájdu sa aj také, ktoré tú neuveriteľnú bolesť neunesú a vidia jediné východisko. TABLETKY. Toto je príbeh o tom, čo žena po rozchode potrebuje.
Nechajte sa inšpirovať
Zdravotní klauni chodia do Žilinskej nemocnice pravidelne. Stretávajú sa tam s rôznymi ochoreniami, no to, o ktorom píšeme zažili po prvýkrát.
Pri ich misii ich čakala návšteva 14-ročnej dievčiny, ktorá bolesť z rozchodu chcela prehlušiť ibalginom, nerulitom a diazepanom. Samozrejme v nadmerných dávkach. Hoci sa ju podarilo zachrániť, jej duša sa niekam vytratila a jej pery nevydali hláska. Ťažký prípad pre zdravotných klaunov.
Keďže sa primárka DeMencia a doktor Capko s podobným prípadom ešte nestretli, vstupovali do izby s obavami. Aby sa Demencia naladila na správnu nôtu, snažila sa situáciu trochu odľahčiť. Predstavovala si výstrednú pubertiačku, ktorá od dobroty nevedela čo so sebou. No ako náhle vstúpili zdravotní klauni do dverí, dych im vyrazila krása dievčaťa. Dievčina sedela na posteli, čierne vlnité vlasy ju obklopovali ako aureola a hlboké tmavé oči upierala kamsi do diaľky.
DeMencia je veľká extrovertka a nič si pre sebe nenechá. „Bóžinku, Vy ste nádherná,“ vypadlo z nej a doktor Capko sa na hru okamžite chytil. „Už na chodbe nám hovorili aká ste krásna, no priznám sa nie veľmi sme tomu verili. Ale musím povedať, že realita predčila všetky chýry. Už sa vôbec nečudujem, že z nemocnice odvolali všetkých mužských doktorov.“
Zdravotní klauni pokračovali v podobnom duchu aj naďalej, podrobne popisovali všetky krásne črty, ktoré na dievčati objavili. A že ich bolo neúrekom. Nevedeli sa vynačudovať, prečo ju ten blbec nechcel, keď má okolo seba určite samých nápadníkov. Dokonca aj doktor Capko, seriózny a ženatý muž, sa musel veľmi ovládať, aby ho jej krása neopantala. Pri odchode jej zaželali veľa síl, lebo pri takej kráse na ňu môže žiarliť nejedna sestrička. Sprevádzal ich úsmev na jej perách.
O pár týždňov
Primárka DeMencia má samozrejme aj súkromný život. Rada chodieva na oslavy narodením rodičov svojich kamarátov. Na jednej takej oslave k nej s otázkou pristúpila jedna pani.
„Nie ste Vy náhodou DeMencia?“ DeMencia prikývla. „Jéééj, dcéra mojej kolegyne sa nedávno ocitla v nemocnici. Trápila sa kvôli jednému chalanovi. Taký pobehaj to bol, len za nos ju ťahal. A Vy ste jej tam hovorili, že je krásna. Ani si neviete predstaviť, ako jej to pomohlo. Úplne sa zmenila. Prestala sa podceňovať a poslala ho do čerta. Viete, ona mala strašne nízke sebavedomie. Začala sa aj lepšie učiť a je priebojnejšia. Strašne o Vás básnila. A jej mamina? Tá je taká šťastná, že si to neviete predstaviť. Chcela Vám dokonca napísať poďakovanie do žilinského večerníka…“
DeMencii až naskočili zimomriavky. Tak predsa len má jej práca zmysel.
To, že sa ľudia v nemocnici smejú a bavia sa je pre zdravotných klaunov obrovská odmena, ktorá ich nabíja a dovoľuje im, aby sa vyvíjali, ale spätné zistenie, že to niektorým pacientom dokonca vie niekedy zmeniť život je FANTASTICKÉ.
Tak teda ešte raz ďakujeme, a hor sa na ďalších pacientov. 🙂
Staňte sa aj Vy virtuálnym zdravotným klaunom a zadajte si trvalý príkaz na 5 eur na www.cervenynos.sk … PRETOŽE SMIECH POMÁHA