Vychovávateľka: „Mám strach o budúcnosť všetkých „mojich“ detí.“

Som vychovávateľka v školskom klube detí a mama dvoch detí. Pred dvoma týždňami mi umrela stará mama. V čase pohrebu bola KORONA len niečo „možné.“

Už týždeň pred vyhlásením karantény v škole som svoje deti nechala doma. Ja sama som išla do práce len na jeden deň. Bez papiera na OČR či PN (akási predtucha matky, ktorá je v kontakte s viacerými deťmi a s ktorými sa stretávajú aj jej deti). Našťastie, zatiaľ sú všetky v poriadku.

Od pondelka sme zostali všetci doma „nedobrovoľne.“ Opatrenia ma potešili, ale strach narástol.

Bolo toho zrazu veľa

Prvé štyri noci som nespala. Nebola som si však istá, či kvôli žiaľu, pocitu beznádeje, úzkosti, nezvyku na nové prostredie, alebo kvôli KORONA a všetko, čo s chorobou súvisí. Bolo toho v priebehu pár dní akosi veľa. Máme za sebou sťahovanie z trojizbového bytu do dvojizbového a zároveň do domu, ktorý je zatiaľ v prestavbe, takže sa v ňom ešte nedá bývať.

Postupom času to však odchádza. Začala som veriť, že je to len obdobie. Áno, mám strach. Aj súcit voči všetkým, ktorí bojujú… Mám strach o budúcnosť všetkých „mojich“ detí. O moju rodinu či blízkych. O celú našu planétu.

Ale na druhej strane sa teším, keď sledujem, že ľudia začínajú držať spolu, keď vidím rodiny, ktoré pred tým riešili vo vzťahoch partnerských alebo vo vzťahoch s deťmi banality a teraz cítia tú obrovskú súdržnosť, keď vidím, že všetci dbáme omnoho viac na svoje zdravie či hygienu.

Zabúdame na banality, riešime podstatné veci

Moje deti ma majú pri sebe 24 hodín denne. Niekedy mám chuť „hodiť si to“. Ale vidiac ich spokojnosť, že ma majú len pre seba, ovládnem nutkanie :)))

Mám pocit, že to tak malo byť. Boli sme príliš uponáhľaní a nezodpovední … Všetko sa pre niečo deje.

Verím, naozaj verím, že spolu dokážeme  veľa a ešte viac a keď toto obdobie bude za nami, stále zostaneme rovnako zodpovední, ohľaduplní  a oveľa viac si budeme vážiť veci, ktoré pre nás boli doposiaľ samozrejmosťou.

Želám veľa zdravia a lásky. Správy nesledujem cielene, len nevedomky. Čo má prísť, príde. Všetci vieme, čo máme robiť a treba začať od seba. Dúfam, že každý bude mať to šťastie zostať doma bez následkov a nájde nádej na lepší zajtrajšok.

(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...