Žobrota

Ja pravdupovediac prispejem len zriedka a to tomu, kto sa snaží nie žobrať, ale zarobiť si – spevom, hraním na nástroj… Ale pravidelne kupujem Nota Bene, vždy pozerám, či dostávam nové číslo a väčšinou aj to, či má predajca preukaz. Ale chcela by som sa vyjadriť k tomu nákupu alkoholu. Tiež som sa rozčuľovala, že moje peniaze obdarovaný možno prepije, ale práve v jednom čísle NB bol názor, ktorý ma prinútil zamyslieť sa. Tie peniaze sú ich a oni si rozhodnú, čo s nimi spravia. Rozpráva nám niekto do toho, ako minieme naše peniaze? Sleduje niekto, či si kupujeme ovocie, cigarety, víno…. Chodí vás šéf kontrolovať, ako miniete výplatu? Pre tých ľudí je to rovnako príjem ako pre nás, majú právo rozhodnúť, na čo ho minú. My máme maximálne tak právo rozhodnúť sa, či im prispejeme….

Presne tak, Lexi. K tomuto este uvediem jeden pripad : moj manzel citi potrebu prispievat do kostola, kam chodieva o trochu viac nez sa mi to paci a moje odovodnenia, ze tie peniaze aj tak nejdu na pomoc tym ,ktori ju potrebuju fungovali ako hrach na stenu. Pred mesiacom sme vsak obdrzali list z toho kostola, ako mu dakuju za pravidelne prispevky, ktore idu do ich akehosi ich fondu, z ktoreho cerpaju na budovanie parkoviska a zveladovanie budovy kostola. Musela som sa mu zasmiat, ze ake je od neho mile, ze prispieva na taky nezistny ucel. A o polovicu viac mesacne ako “mna stoji” to dievcatko z Kolumbie.

Ja som si tiez robila podrobny vyskum, ci tie peniaze pojdu ozaj len na potreby dievcatka a je to tak. Ak vsak prispejem v uvedene sviatky menej ako urcity “pausal” mesacne, tak vtedy pojdu peniaze na administrativne ucely. Mne sa cela ta organizacia paci a nevadi mi, ak by som prispela aj len na samotne fungovanie tiej charity, ked uz nie na urcite dieta. Kostolom uz neverim.

Aj my sme si chceli minulý rok “adoptovať na diaľku” súrodenca z Kene – práve na základe článku tu na babetku http://www.babetko.sk/user/view_page.php. Keď som však skúmala bližšie podrobnosti, zistila sam, že musíme zaplatiť čiastku takmer 10 000,- Sk ročne na a iba 12% z tejto sumy ide na samotné dieťa – ostatné zhltnú rôzne poplatky na neurčité účely ako “budovanie siete škôl…! apod. Treba preto dobre zvážiť aj to, akej charitatívnej inštitúcii človek zverí peniaze na pomoc iným.

Myslim, ze prilezitosti ako pomoct tym co to potrebuju je viacero. Osobne uprednostnujem tie oficialne, napr. Nota Bene je vyborny projekt, mam uz znamu predajkynu u ktorej pravidelne kupujem, ale obcas dam zarobit aj inemu predajcovi. Nie ze by som mala na rozhadzovanie, obcas sa stane ze doslova korunky pocitame, alebo musime nacriet do uspor, ale su ludia, ktorym sa zije ovela, ovela horsie a nie vlastnym pricinenim. Preto pravidelne posielam UNICEFu, davam v Den narcisov a pri inych oficialnych sbierkach, nepouzivane satstvo davam konkretnym ludom alebo posielam na charitu, stare deky do utulku pre zvierata, proste tych moznosti je vela. Obcas hodim aj anonymnemu zobrakovi, ale nie je to moc casto. A tiez mam skusenosti s panom, ktory pytal peniaze na cestovny listok, ze ho okradli, tak som isla, cestovny listok mu kupila a skoro ma vybil palicou a tie nadavky… Osobne mi vobec nevadi, ze sa charita “zneuziva” na propagaciu napr. Vyvolenych. Ked je to na dobru vec, rada to podporim, a ze je to reklamny tah? No a co? Aj tak tych Vyvolenych bude pozerat kto chce, ci sa podielaju na charite alebo nie, nepredpokladam, ze by ich hromadne zacalo pozerat viac ludi len vdaka tomu, ze sbierali peniazky na dobru vec. Ja pozeram programy podla kvality a nie podla toho, ci “zneuzili” charitu na svoju propagaciu a dufam, ze takych ludi je viac (aj ked clovek obcas pochybuje, ked vidi “vykvet” napr. v Aj mudry schybi), ale to uz sklzavam do debaty o TV programoch, tak koncim.

Žobrákov ignorujem z tu už vymenovaných dôvodov. Kto chce, prácu si nájde, hoci by mal robiť fakt len za poživeň a nocľah.
Ale iné chcem napísať. Nikdy nezabudnem na svoje vytreštené oči, ked som tesne po revolúcii cestovala na Západ a tam som zízala na všetky krásne autá, na plné obchody všetkého možného, na moderné autobusy … a do môjho očumovania západného luxusu zrazu vbehol tulák-žobrák. Dodnes počujem hrkot mincí v jeho kanvičke.
Nebol to pocit odporu vočí západu, to nie, ani žiadna uvedomelosť, ved som ešte nemala skončenú ZŠ, ale bol to pocit, akoby som vstúpila na inú planétu v priamom prenose.
Dlho potom som žobrákom a pouličným “umelcom” prispievala svojimi drobnými, až kým som zas na VŠ nezažila další šok:
spolužiak si len tak z recesie sadol pred kino a začal žobrať. Do hodiny vyžobral vyše 400 sk, ktoré potom prepil s kamarátmi. Ľudom je ozaj jedno, komu a koľko prispejú a kde končia ich niekedy aj ťažko zarobené peniaze.

ja som raz dala plnotucne mlieko ciganovi co raz je bezdomovec, inokedy ma dvojicky. zobral si to a velmi dakoval. ked som isla zaniest kosik vidim ako si to dava do smetaika. tak som vravela ze nech mi ho teda vrati, ze je to dost drahe mlieko a moje deti to vypiju. tvrdil ze on si tot am iba odlozil. aj ked to mozno bola pravda tak to vyzera tak ze oni si vysedavaju pred tescom, otravuju ludi, pripadne poslu svoje deti aby si pytali prachy, zatail co ostatni ludia pracuju a snazia sa zabezpecit svoju rodinu. vacsinou im ludia nechaju kosiky v ktorych je 10sk. za den moze dostat tych kosikov, myslim aspon 50 a to je pekny zarobok za nicnerobenie

Tak ja mam inu skusenost. Ulutostilo sa mi jedneho z predajcov NB, zaposobil ten jeho kokrspanieli pohlad a trasuce sa telo v tenokm kabate pri 5 st.C. Uz uz som vytahovala penazenku, keby mu vo vnutornom vrecku toho tenkeho kabata (co bola zrejme tiez len moja iluzia, myslim ta jeho hrubka ), nezazvonil mobil…

So zobranim mam tiez svoje bohate skusenosti a od momentu ako som dostala do “hlavy” cestvy chlieb a sunku si davam dost velky pozor komu a cim “prispejem”, aj ked je pravda, ze obcas sa ulutostim aj ked lutost nie je vzdy na mieste. V uvode spominana prihoda na riadne prekvapila – bol december, pred kostolom, kadial viedla moja cesta z potravin, sedela zobracka s malym dietatom v naruci. Az mi zovrelo srdce……..nakolko som uz nemala hotovost, polozila som jej tam cerstvo kupeny chlieb, sunku a syr………co nasledovalo potom bol des – zena sa rozcuilila, ze to si mozem nechat a pred ocami prekvapenych svedkov po mne potraviny hodila a riadne ma vycastovala tymi najstavnatejsimi vyrazmi. Tak hlupo som sa davno pred tym, ani potom necitila. Neviem co si mysleli okoloiduci, ja som vsak bola vnutorne tak sklamana, ze mi bolo do placu. Od tohto momentu som sa rozhodla pomahat inak – nedavam mince s vedomim, ze si za ne kupia “chlast” – davam gastro listky, pretoze tam mam istotu, ze budu vyuzite na ten ucel, za akym ich poskytujem a nepotecu dolu hrdlom, alebo nebudu “pichnute do zil……..”

ja im radšej kúpim jesť, ale jedlo nikto nechce, iba chlast. 🙁

Stale nemozem pridet prispevok, neviem co sa deje. Ale k clanku Lexi aj ja mam pocit ze sa z charity stalo jedno velke trapne divadlo, ako v tych Vyvolenich. Nemam peniaze na rozdavanie ale rada by som pomohla, vsak uz neverim, ze to ti zobrazi neprepiju a tie vselijake dobrocine organizacie neukradnu. Tak radsej nedam nikomu nic?”