Líška obyčajná

Slečna Fox bola najväčšou krásavicou v širokom ďalekom okolí. Bola zdatná stopárka a bežkyňa. Jednoducho – športový talent. Nikdy sa nedala ničím odradiť. Bola bystrá, prefíkaná, vedela sa nečujne pohybovať. Jej kožúštek bol nádherne ryšavý, presne taký, aký má mať správna líška. V zime sa jeho farba menila a jej sa to veľmi páčilo.

Pri jednej ceste lesom sa zoznámila s lišiakom Volpom. Dobre si rozumeli a mali sa o čom rozprávať. Trávili spolu stále viacej a viacej času.

Počas jedného lovu sa Fox zachytila do pasce. Volpo to zbadal. Pribehol a pomáhal jej odháňať lovecké psi, lebo sama sa nemohla brániť. Riskoval svoj život. Fox bola zranená, vystrašená, ale žila a bola slobodná. Od strachu utiekla ďaleko od toho miesta, hlbšie do hôr.

Fox nikdy nezabudla na svojho priateľa, ani na jeho obetavosť.

Keď už nebola slečna, ale pani Fox a mala svoje vlastné mláďatá, ten najsmelší z jej malých dostal meno Volpe. Po jej priateľovi – na pamiatku.

Život ju naučil, aké dôležité je mať dobrého priateľa a svojim deťom vždy vravela: „Dobrý priateľ je ako rodina, treba si ho vážiť!“