Slečna Fox bola najväčšou krásavicou v širokom ďalekom okolí. Bola zdatná stopárka a bežkyňa. Jednoducho – športový talent. Nikdy sa nedala ničím odradiť. Bola bystrá, prefíkaná, vedela sa nečujne pohybovať. Jej kožúštek bol nádherne ryšavý, presne taký, aký má mať správna líška. V zime sa jeho farba menila a jej sa to veľmi páčilo.
Pri jednej ceste lesom sa zoznámila s lišiakom Volpom. Dobre si rozumeli a mali sa o čom rozprávať. Trávili spolu stále viacej a viacej času.
Počas jedného lovu sa Fox zachytila do pasce. Volpo to zbadal. Pribehol a pomáhal jej odháňať lovecké psi, lebo sama sa nemohla brániť. Riskoval svoj život. Fox bola zranená, vystrašená, ale žila a bola slobodná. Od strachu utiekla ďaleko od toho miesta, hlbšie do hôr.
Fox nikdy nezabudla na svojho priateľa, ani na jeho obetavosť.
Keď už nebola slečna, ale pani Fox a mala svoje vlastné mláďatá, ten najsmelší z jej malých dostal meno Volpe. Po jej priateľovi – na pamiatku.
Život ju naučil, aké dôležité je mať dobrého priateľa a svojim deťom vždy vravela: „Dobrý priateľ je ako rodina, treba si ho vážiť!“
scem foto
A mas tam aj gramaticke chyby. Su (tie) lovecke psy.
Pustila som sa do citania tejto rozpravky, lebo rozpravky o zvieratkach su u mojho 2 rocneho syna najoblubenejsie. Je mi luto, ale musim konstatovat, ze ma nezaujala. Nesie v sebe sice posolstvo, ale nie je zazivna, je nudna….ale kto vie, mozno je pre starsie deti….