Vydra riečna

Bola driečna. Nebolo o tom pochýb. V potoku vyhrávala všetky plavecké preteky. Keď Irma vstúpila do vody, žiadna rybka si nebola istá životom.

Irmu to však už nebavilo. Stále plávať sem a tam, hore – dole. Od straky rapotačky sa dozvedela, že v meste trénujú akési a-kva-be-ly. Sú to plavkyne ktoré vo vode tancujú balet a je to krása prekrásna a nádhera prenádherná.

Tak sa naša Vydra driečna, pardón riečna, vybrala do mesta. Horko – ťažko, ale predsa len, našla plaváreň a v nej akvabely. Boli to veselé dievčatá. Zobrali Irmu do parády a začali jej dávať rady: „Takto! Takto – a nie tak, veď si vydra a nie rak!“ Presne takto ju povzbudzovali.

S dievčatami sa chcela zúčastniť aj olympiády. Ale tu nastali problémy. Usporiadatelia sa vyhovárali:

• Ste príliš mladá!
• Plávať v kožuchu? – Nehygienické!
• Nemáte predpísanú výšku!
• Vaše doklady nie sú v poriadku….“

Ale vydra Irma pochopila. Nie je človek, nie je dievča. Je vydra. A prišlo jej vééééééľmi smutno. Začala roniť slzy. Ba čo, celé potoky sĺz a vtom si spomenula na svoj rodný potok. Potok, v ktorom sa naučila plávať, skákať, ponárať sa. Rozlúčila sa s dievčatami – akvabelami. Za všetko im poďakovala a vybrala sa domov.

Na svoje veľké prekvapenie a ešte väčšiu radosť našla doma malého bračeka Ondríka, ktorý bol na svoju sestru prenáramne hrdý. Všade kam sa pohla, pohol sa i on. Nespustil ju z očí.

Tak sa Irma stala učiteľkou svojho mladšieho bračeka. Ukázala mu všetky tajomstvá a odkryla krásu tanca vo vode. A bola šťastná.

Aké krásne je niečo vedieť a môcť sa s tým podeliť!

(Žiadne hodnotenia)

Loading...