ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Témy
inzercia

18.07.2009verzia pre tlač


Milujem tie chvíle

Autor: Vlastimil Švec

Otec hojda dieta

Dnes je to presne 606 dní, čo sa mi zmenil život.

Čo som zmenil svoje priority, čo som zmenil svoj životný štýl. Dovtedy to bola najmä práca. Ráno o šiestej som zapínal počítač a večer o šiestej som ho vypínal. Prišiel som domov, v lete s manželkou na bicykle, v zime len povaľovanie, kniha, telka. Vegetovanie. Ako rastlina.

Pred 606 dňami som prvý krát držal v náručí naše dieťa. Nášho synčeka. V detskom domove som si túlil k sebe batôžtek vône, lásky, šťastia, krásy, čistoty, pokoja, vtedy 5-mesačného chlapčeka. Díval som sa na jeho tváričku a cítil manželkin dotyk na svojej ruke a jej dych vedľa mojej tváre a jej oči takisto hltajúce obraz zázraku.

Je zvláštne, ako človek dokáže behom jednej sekundy zmeniť svoje životné priority, svoje životné postoje, rebríček hodnôt, ako si dokáže uvedomovať ozajstnú silu lásky.

Teraz z práce odchádzam tak, aby som venoval maximum času nášmu dieťaťu a až keď zaspí, otváram počítač a dorábam to, čo dorobiť chcem. V duchu vety „Nechcem, ale musím, znamená chcem, pretože musím.“

Milujem tie chvíle, keď prídem domov, vystupujem z auta a oproti mi beží smejúce sa dieťa. Keď ešte skôr ako sa stihnem prezliecť počúvam, čo dnes s maminkou robil, čo vyparatil, že už dnes nemusel mať plienku, že bol dnes „dobučký“. Pýta sa na ruky, a keď ho vezmem, položí mi hlavu na plece a len tak odpočíva. Trvá to iba chvíľu, je veľmi živý, a už sa pýta na zem, ale mne tá chvíľa stačí, aby som striasol zo seba všetky starosti, ktoré som si ako ťažký batoh dotiahol akoby z iného sveta.

Milujem tie chvíle, večer sediac na sedačke, ruku položenú na nohe drobného človeka popíjajúceho predspánkové mlieko. Držím v ruke knižku a vymýšľam si príbehy podľa nakreslených obrázkov. Pozoruje ma. V ruke fľaša s mliekom, dudel strčený do pusy, a hnedé, iskriace oči upreté raz na mňa, raz do knižky - akoby kontroloval, či si nevymýšľam. Sem-tam mi skočí do reči, doplní nejaké slovo, ktoré som nepovedal, ale ktoré predtým možno počul od maminy, alebo odo mňa. Dopije, ešte moment ma pozoruje a potom bez ohľadu na miesto v deji sa zošuchne zo sedačky, krôčikmi zaťapká k maminke a povie: „Maminkou pinkať.“ Srdce sa mi rozlieva.

Milujem tie chvíle, víkendové. Keď je krásne teplo, slnko je ako žeravý disk, lúče ohrievajú telá aj chodníky. Vyberáme s manželkou bicykle a ten môj sa zrazu mení z aktívneho horského na obyčajný autobus s nápisom - POZOR! DETI. Celú cestu mi bľaboce za chrbtom, hladí ma rukami po chrbte, zdvíha mi tričko a ťapká po odhalených krížoch. Je to ako dotyk Boha. Kúpem sa v tých dotykoch, „medím“ si, keď si o mňa oprie hlavičku, nasávam čistotu.

Milujem tie chvíle, keď len tak sedím, nič nerobím, iba pozorujem drobného človeka behať okolo mňa vymýšľať, ako sa zabaviť, ako upútať, ako ani na chvíľu nedovoliť rodičom, aby sa prestali zaujímať. O to, čo robí, čo hovorí, ako behá, ako chodí, ako hladí psa, alebo ako stavia v piesku koláče. Pozerá na svoj výtvor z piesku, priblíži hlávku a urobí „Ham“. Odtiahne sa a sám pre seba, ale dostatočne hlasno, aby sme to počuli aj my. si povie „Nie ham. Akože.“

Milujem tie chvíle, keď ho hojdám. Smeje sa a čím je hojdačka vyššie, má vzrušenejšiu tvár, vždy vo vrchole oblúka sa nadýchne a rozšíria sa mu oči. Musím mu spievať. „Tata, ogaga,“ a ja spustím Radio Ga-Ga od Queen, „Tata, sykl,“ a ja spustím Bycikle, tiež od Queen. Mám ich rád a zdá sa, že aj on. „Gúľalo,“ a to už prepnem na detské pesničky. „Gúľalo sa gúľalo to červené jabĺčkóóóóóó....“ Hojdanie ho omrzí a pýta sa dolu. Uteká predo mnou srandovne rozhadzujúc rukami a vymýšľajúc, kam by asi tak ešte šiel.

Milujem tie chvíle, keď sa ráno zobudí. Nevie sa vyvaľovať, nevie si ešte troška polebediť vo voňavej postieľke. Len čo otvorí oči, prevalí sa, posadí a už je pripravený vyliezť. Je jedno kam, len von z postele. V ruke si drží plyšového hava a prejde k nám. Vylezie na našu posteľ a zrazu je po spánku a ja som nesmierne rád, dokonca šťastný, že ma zobudí. Každá polsekunda je drahocenná. Každá polsekunda má nevyčísliteľnú hodnotu, každá polsekunda je život.

Dnes už sám seba neviem pochopiť, ako som mohol žiť bez neho. Viem, že sú to frázy, ale náš syn je pre môj život ako slnko, vzduch, zem a voda. Ako doteraz chýbajúca časť skladačky, bez ktorej je celkový obraz neúplný.

Milujem tie chvíle.... chvíle so synom...

Článok bol uverejnený v Nebyť sám 6/2006. Uverejnili sme ho so súhlasom redakcie.

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.8 z 5. Celkom 44 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

dadajka1 napísané 18.07.2009 19:48 answer email

krasne

jana napísané 18.07.2009 22:20 answer email

Krásne opísané pocity, také každodenné pohladenie duše zažije rodič, ktorý veľmi túžil po dieťatku a očakával ho s láskou. Ďakujem.

Veronika napísané 18.07.2009 23:20 answer email

Krásne, dojímavé. Presne to vystihuje aj môj vzťah k našej malej princeznej.

Linda N napísané 20.07.2009 08:08 answer email

presne takého tatina potrebujeme...inak dobre sa to čítalo, chytilo za srdce. Tatino nech podakuje svojej matke, skvele ho vychovala

Lubeno napísané 20.07.2009 08:32 answer email

Skvele

Deni napísané 20.07.2009 08:32 answer email

moja dcéra má 6 rokov a každý deň s ňou strávený si naplno užívam...snažím sa byť s ňou čo najviac ako sa len dá...jej ocko je s nami tiež každú svoju voľnú chvíľu, nevie sa síce zahrať s malou, nemá ani fantáziu na vymýšľanie zábav, ale zato je s nami a to nám stačí

Sisi napísané 20.07.2009 15:29 answer email

peknuckeeeeeee Big Grins

Tina napísané 21.07.2009 14:07 answer email

Nadherne ... celu dobu ako som clanook citala som myslela na nasu dcerku ... a pridala by som len ... miluj chvile ked pozeram ako sa hra spolu s tatinkom smile

Martin napísané 13.10.2009 22:34 answer email

Skveleeeeeeeeeeee

Igor napísané 07.05.2010 18:01 answer email

Vážený pán Vlastimil Švec,

Váš článok je skutočne emotívny a dojímavý a veľmi ma zaujal.

Navrhujem Vám, aby ste si prečítali moju poviedku Sila lásky, za ktorú som získal ocenenie v jednej literárnej súťaži. Tu je odkaz:

 

citanie.madness.sk/view-28440.php

Igor napísané 07.05.2010 18:10 answer email

PS: Pre rýchlejší prístup k stránke, na ktorej je uverejnená moja poviedka, skúsim uviesť jej adresu ešte raz:

citanie.madness.sk/view-28440.php

Sisi napísané 10.05.2010 21:54 answer email

este raz som citala - zase slzy v ociach a usmev na perach

KRAAAASNE

vlasto napísané 16.11.2010 07:15 answer email

uplne nahodoou som narazil na tento moj clanok, ktory som uverejnil na sme.blog.sk

som prekvapeny, ze je aj tu.

velmi pekne vam dakujem za pozitivne reakcie....

krasny den vam prajem...

vlasto

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia