Moje dieťa sa bije

Dagmar Mozolová 35

Najprv niečo osobné. Môj prvý syn – vtedy jediný – mal približne rok. Boli sme na ihrisku. Hral sa v kľude v piesku, šmýkal sa sám na šmykľavke, až kým neprišli dve mamičky s asi dvojročnými deťmi.

Malý sedel hore na šmykľavke a ja som ho povzbudzovala, aby sa šmykol. Dvaja starší chlapci vychádzali už hore po drevených schodíkoch. A môj chlapček tam sedel a nie a nie sa šmyknúť.

A potom ho starší sotil do chrbta. Letel dolu šmykľavkou ležiac na chrbte, keďže som bola pod ňou, mohla som ho zachytiť. O tom chlapčekovi som si myslela svoje…

shutterstock

Premiestnili sme sa radšej do piesku. Netrvalo dlho, môj malý chlapček – anjelik – podišiel k dvom starším deťom, ktoré medzitým robili v piesku koláčiky. A vtedy sa to stalo: ten druhý chlapček mu tresol lopatkou po hlave.

Nezaobišli sme sa bez revu a odišli sme domov. Ale o tých nevychovaných deťoch a ich mamičkách som si myslela svoje…

O čosi neskôr

Boli sme na ihrisku. Môj syn mal vtedy približne dva rôčky. Hral sa v piesku a po chvíli sa rozhodol, že sa pôjde šmýkať. Medzitým prišli na ihrisko ďalšie detičky rôzneho veku.

Môj anjelik bežal hore schodmi na šmykľavku. Tam sedelo menšie, asi ročné dieťa a nie a nie sa šmyknúť. Jeho mamička ho volala, pobádala a dieťa sedelo a sedelo. A vtedy mu môj „anjel“ pomohol – sotil ho…

Dieťa sa rútilo ležiac na chrbte dole šmykľavkou, ešteže ho matka zachytila. A neskôr môj „anjel“ buchol iné dieťa lopatkou po hlave… Nuž, ktovie čo si o mne a mojom anjelovi mysleli iné mamičky…

Shutterstock

 

Z anjela čertík

Neviem, či medzi týmito udalosťami bol presne ten jeden rok, ale tak nejako to  mohlo byť.

Z mamy anjela, ktorý poslúcha a „určite nebude robiť to, čo tie hrozné nevychované deti,“ sa zo mňa stala matka, ktorá musí prísť na to, ako naučiť dieťa nebiť sa, nesácať iné deti, nebúchať ich lopatkou po hlave a podobne…

Deti sú rôzne

Kým jedno dieťa je od narodenia poddajné a presedí celý deň pri knihách, v piesku si robí vzorové koláčiky, neudrie iné dieťa ani náhodou, iné dieťa sa narodí ako rebel, šelma, ktorú treba skrotiť.

Najlepšie by o tom vedeli rozprávať mamičky, ktoré majú viac detí. Mojej známej sa narodila taká „šelma“. Drobec im narušil všetky vzťahy, v ktorých do jeho narodenia fungovali. Bolo to pre ňu veľmi ťažké obdobie. Mala výčitky, že zlyháva ako matka, že nič nedokáže, iné deti nie sú také…

Našťastie sa im „pritrafila“ dcérka – a prišiel na svet anjel, ktorý patrí k prvej skupine. Dnes moja známa tvrdí, že to bolo to najlepšie, čo sa mohlo stať.

Pochopila totižto, že dieťa sa rodí so svojím temperamentom, povahou, ktorú môžeme my, rodičia, akurát tak usmerniť ako vodu v koryte. Keby nemala dcérku, možno by mala dodnes pocit, aká je neschopná matka…

Shutterstock

 

Prečo dieťa vlastne bije iné deti?

Dieťa začína robiť prvé samostatné krôčiky a s nimi spoznáva svet. A začína porušovať zákazy.

„Nie zo zlého úmyslu, ale jednoducho z experimentovania. Rodičia mu po období, kedy ho povzbudzovali a každý jeho pokrok oslavovali s ním, postupne čím ďalej, tým častejšie začínajú hovoriť „nie,“ hovorí detská psychologička Eva Poláková:

„Najprv je dieťa prekvapené, že oponujú jeho prianiam, no neskôr si začne viac uvedomovať svoje ego a začne svoje myšlienky triediť na tie, ktoré sa vzťahujú k „ja“ a na tie, ktoré sa vzťahujú na k „nie ja“.

Dieťa v tomto období začína bojovať so svojimi rodičmi, pretože sa chce voči nim identifikovať.

Často vyvádza svojich rodičov z miery, búcha, kope a neskôr začne prejavovať svoj boj o identitu aj voči iným ľuďom, hlavne rovesníkom. A nebojte sa, tak ako vzdorovité hádzanie sa o zem, tak aj bitky takéhoto rázu sú úplne normálne a zažije to takmer každý rodič.“

Keď sa teda stane matke prvýkrát, že jej dieťa udrie iné dieťa, väčšinou je najprv zhrozená. Dobré je však vedieť, že „zámerné a zákerné strkanie sa u 2 – 3-ročných detí vyskytuje len veľmi zriedkavo, to skôr až u starších,“ tvrdí detská klinická psychologička Kornélia Dibarborová.

Shutterstock

 

Nerob to, to bolí

Mnohé mamičky sa snažia aj najmenšie deti vychovávať vysvetľovaním. Ak dieťa bije alebo hryzie iné dieťa, chcú v ňom vyvolať súcit.

Trojročné dieťa síce môže opakovať formulky, ktoré ho naučíte a môže sa tváriť, že im rozumie, v skutočnosti to ale nedokáže precítiť. Najlepšie je vždy riešiť konkrétnu situáciu a to hneď, kým je ešte dieťa v obraze,“ radí PhDr. Kornélia Dibarborová v Poradni psychológa.

Mamičke dievčatka, ktoré sa nedostalo na šmykľavku, lebo ho odsotilo iné dieťa, odporúča:

„Ak malú odstrkujú od šmykľavky, pokojne tam s ňou choďte a agresívnemu dieťaťu povedzte: Tomáško je dobrý chlapček a pustí na šmykľavku aj Kristínku, však Tomáško?

Tým ho odzbrojíte, udriete na jeho dobrú strunku a možno Kristínku začne ochraňovať. Ak malú pustí, pohladkajte ho a poďakujte mu. Po dobrom sa vždy dá dosiahnuť viac ako po zlom.

Samozrejme, že existujú aj výnimky, ale v zásade agresia plodí agresiu a deti potom iné nerobia, len sa bijú.“

Iná mamička sa s Kornéliou Dibarborovou radí, pretože jej dcérka hryzie iné detičky:

„Vy ste síce dcérke opakovane vysvetlili, že hrýzť detičky je zlé, škaredé, ale pohrýzlo ju niekedy poriadne nejaké dieťa? Pocítila niekedy na vlastnej koži, ako to bolí? Ak nie, vôbec nechápe, čo jej to vlastne rozprávate.

Jediné, čím sa môžete pokúsiť ovplyvniť jej správanie je, že s ňou odídete v tom momente, ako niekoho uhryzne, dôvodiac: Zlá pusa hrýzla detičky, ideme preč! 20-mesačné dieťa má ešte veľmi obmedzenú slovnú zásobu i porozumenie na to, aby chápalo siahodlhé vysvetľovanie. Reaguje viac na mimiku a tón nášho hlasu, než na obsah.“

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (53 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. ahojte zienky, dik Dagmar za clanok aj ked predpokladam, ze ked dojde na lamanie chleba asi zase zlyham. mam 1,5 rocneho chlapceka ktory je ako zive striebro, neobsedi a od 13 mes. kedy mnu vyrastol prvy zub hryzie a stipe az do krvi. je to strasne, mam uz par jaziev, a najhorsie je to ze to robi zamerne, uplne skrivi pusinku, vystrci spodnu sanku , zaskaredi sa a vrhne. niekedy stiham zakrocit vcas niekedy nie 🙁 navyse som teraz v 7 mesiaci takze aj s tym nahananim a korigovanim je to uz poslabsie bo som jak slon a ledva sa hybem. zatial mne najviac zaberalo ho capnut a dat do ohradky s tym ze ked blizi mame a ludom (tato, babka, deticky) tak to nesmie a mama sa na neho velmi hneva a nebude sa s nim hrat. je z toho strasny rev ale obcas to zaberie az na tyzden. ale kedze este stale mame len 7 zubov, osmy na pol ceste a zvysne v roznom procese rastu pod dasnom je niektore dni strasne zurivy a vobec sa s nim nic neda. to su dni kedy mam pocit ze na neho len vrieskama ho otlkam. 🙁 strasne ma to potom mrzi ale neviem inak. dnes po mne v hneve hodil nejaku kravinu a zvladol mi nou odstepit zo zuba 🙁 to uz dostal riadnu po ritke….. ale mam dojem ze takto to nevyriesim, nemate nejake napady co s jednym zurivym stipajuco- hryzucim diablikom? Dik Lenka

  2. Potesila som sa tomuto clanku. Mam takmer dvoj-rocneho syna a vacsinou je na deti dobry, hladka, ich, objima, vodi za rucicku ze sa rodicia na ihrisku len cuduju. No vcera a dnes zrazu zacal bit ine deti, spravil to aj predtym ale len raz-dvakrat a po vysvetleni prestal. Teraz ale v priebehu pol hodiny dal jednemu dievcatku dvakrat po hlave. Aj ked som ho za to hresila a sa aj ospravedlnit ze ju pohladkal, za chvilu isiel zas po nej. Asi sa mu nieco nepacilo. Najviac ma vsak zarazila reakcia jej matky, ktora mu povedala – este raz to skus a dostanes taku facku ze sa nespamatas. Ani som nevedela ako mam reagovat. Prvykrat niekto takto ohrozil aj ked len vyhrazkou moje dieta.

  3. dakujem za clanok ,poucny…tak ako lu999 napisala,aj ja mam doma 2rocneho a 10 mesacneho drobca a tiez pocuvam symfonie a zatvaram okna aby na mna nezavolali socialku a to len za to ze ma starsi obdobie vzdoru a mladsi chce byt len na rukach a na cicku,casto ma chytaju depresie,bo uz neviem ako na starsieho aby nebil mladsieho,robi to len z experimentovania a asi aj zo ziarlivosti a to sa mu venujem stale,ale je strasne komplikovana povaha a mam pocit ze na do mnou vyhrava,uz som objednana k psychologicky tak uvidim,ale stotoznujem sa s vasim clankom,mamicky drzim palce,aby sme to obdobie zvladli bez zlyhania,hlavneze su zdravi,to je obrovsky dar,tak si ho vazme,a pre dieta je podla mna lepsie ked je priebojnejsie a zivsie

  4. dakujem za clanok ,poucny…tak ako lu999 napisala,aj ja mam doma 2rocneho a 10 mesacneho drobca a tiez pocuvam symfonie a zatvaram okna aby na mna nezavolali socialku a to len za to ze ma starsi obdobie vzdoru a mladsi chce byt len na rukach a na cicku,casto ma chytaju depresie,bo uz neviem ako na starsieho aby nebil mladsieho,robi to len z experimentovania a asi aj zo ziarlivosti a to sa mu venujem stale,ale je strasne komplikovana povaha a mam pocit ze na do mnou vyhrava,uz som objednana k psychologicky tak uvidim,ale stotoznujem sa s vasim clankom,mamicky drzim palce,aby sme to obdobie zvladli bez zlyhania,hlavneze su zdravi,to je obrovsky dar,tak si ho vazme,a pre dieta je podla mna lepsie ked je priebojnejsie a zivsie

  5. aj ja velmi dakujem za clanok…. ja mam 2 rocnu dcerku, ktora zial tiez bije deti a neviem si s tym rady, uz som skusala po dobrom aj po zloma nic…. a teda vec je asi taka, ze cim viac to dieta potom pisti, tym je to pre nu zabavnejsie… tiez dufam, ze z toho raz vyrastie… inak nie je zla skor naopak, niekedy mi pride az velmi rozumna a sikovna… ale toto ma trapi, nepaci sa mi, ked to robi, ale nedokazem tomu zabranit…. naozaj beham za nou ako pes, ale staci, ze sa na chvilu otocim na sekundu ju stratim z dohadu a uz je zle… verim, ze ma druhe mamicky neodcudzuju….

  6. Naučte ma ako mám zostať pokojná, keď celý deň počúvam vrieskanie 24 mesačného syna a vrieskanie 10 mesačného syna, celý deň za nimi robím upratovačku, policajtku, slúžku. Kojím mladšieho, starší zatiaľ vyhadzuje z košíka prádlo. Idem, zbieram prádlo, zatiaľ počujem z vedľajšej izby O, O, to môj 24 mesačný maliar našiel pero a to „O“ je na stene. V zúrivosti (lebo to nie je prvé O na stene) vezmem vlchčenú utierku a snažím sa to O nejak zakamuflovať, zatiaľ už vreští mladší, lebo ten starší zatiaľ vyliezol na práčku, vzal z poličky púder do topánok a sype ho medzi oči svojmu bratovi. Vyjdem na chodbu, od púdru sú obaja, práčka, podlaha, všetko.Starší dostane po zadku a rozvreští sa a viem, že prestane tak za hodinu, ak to nebudem nejak riešiť..A to moje deti dokážu vrešťať, že zalieha v ušiach. V izbe rozhádzané prádlo, hračky, na sporáku sa už praží polievka, lebo ju nemal kto pomiešať, podliať. S nervou vypínam plyn, beriem do ruky mobil, vytáčam manžela, ktorý mi s chladnou hlavou oznámi, že príde domov najskôr o 19.30..a bude veľmi hladný..Všetkým hodím a idem konečne raňajkovať.. je 16:30..Do 22.00, kedy moje deti snáď už pôjdu spať, stihnem aj druhé jedlo. A deň opäť začína o 6:30, keď sa zobudím na vrešťanie staršieho, lebo jeho otec vstáva do práce. Po 5 tich hodinách prerušovaného spánku, lebo to menšie nadobudlo pocit, že spať sa dá len na cicke, mi začína opäť ďalší „krásny“ deň. Pošlite mi človeka, čo si o sebe myslí, že je trpezlivý a ja ho za tri dni presvedčím, že sa brutálne mýlil..

  7. Pekný a poučný článok.Ja mám 2ročného chlaca, ktorý bije druhé detičky.Skúšala som všetko no on sa stále bije.Keď bol menší chodil sa občas pohrať do kútika a ja si myslím že tam sa to začalo.Staršie dieťa ho bilo lebo sa nechcel šmyknúť na šmykalke tak ho sotil.A po nejakom čase som spozorovala že on robí to isté druhým deťom.poradí mi niekto ako ďalej.

    Ďakujem

  8. velmi dobry clanok! len sa chcem spytat, ako mam reagovat, ked nejaka supermama povie „Tak toto môj synček nerobí. On sa vždy podelí.“ Nemyslim nato, že odidem od nej, pretoze to moze byt aj „kamaratka“ , resp. mamicka, s ktorou sa sem-tam stretavam…. ??? hm???

    1. ukaz jej tento clanok…a pocedz jej ze zatial…a povedz ze teba to mrzi a riesis to a ze je to normal a ze dieta korigujes hned

  9. NESUHLASIM,,, zosmiesnujete „supermatky“ so „superdetmi“, ale ako sa maju tvarit, ak maju doskriabane, dobite, dohryene deti???? maju sa sucitne usmievat a hovorit: „to nic, len si kopni silnejsie?“ mam uzasneho, nekonfliktneho syna, a srdce mi krvaca, ak mu niektore agresine dieta chce ublizit…!!!!!!!!!!!!!

    1. a co ma povedat ta mama,ktora absolutne nemoze za to,ze jej dieta ma kazducky den s niekym konflikt? myslim si ze je mimoriadne nestastna a hlavne kvoli takym mamam.ktore ju za to odsudzuju! vasemu dietatku sa urcite nestane ziadna katastrofa,ked mu niekto udrie lopatkou. mne trha sedce ze len co sa ja otocim za druhym mojim dietatkom,prve dietatko sa zase na niekoho zahana a bije ho a uz to musim riesit hoci mam na staristi ine dieta..hlavne sa musim dobekonecna ospravedlnovat!!ps:mozno vase dieta bude zase zalobaba..ktovie,kazdy ma daky problem

  10. Toto je najlepsi clanok k vychove, aky som doteraz citala, klobúk dolu. Mam dve deti, uplne inej povahy, pri druhom sa citim ako cista amaterka, absolutne neplati to, co platilo pred troma rokmi Rolleyes , a presla som si aj stadiom „Stopercentna matka“ Redface , , ktorej dieta je take dobre, ze sa necha otlkat v skolke (az kym jej to jedna pani ucitelka nevysvetlila, ze to moze aj vratit zwinker ) . Nuz, ale hovorim si, ze vsetko je na nieco dobre, aj deti nas niecomu naucia zwinker

    1. Perfektny clanok!!! Mam podobny problem, 2rocneho syna – hryzie, skrabe a bije deti aj nas! Je to tazke reagovat pokojne, vycsinou vybuchnem a dam mu po zadku, ale nic nepomaha, ani dohovor, ani trest. Len verim, ze z toho vyrastie! Budem si tento clanok citat dookola.

  11. Hm mam podobnu skusenost, moju dceru 3r. necakane bez varovania udrel -dal jej poriadnu facku skoro 4 rocny chlapec, lebo chcel jej hracku. Nestihli sme ani jedna reagovat, zaskocilo nas to /mna a dceru/ ani neplakala co bola soknuta. Ja som na chlapca len poriadne skrikla /jeho mama nebola v tom momente v dosahu/ ze nech sa viac neopovazi lebo aj ja ho zbijem- aj sa hned rozplakal, proste ma nenapadla v tej chvili ina reakcia. Moja nie je anjel a vzdy ked sa stretli uz aj boli v sebe, akurat neboli v rovnakej vahovej kategorii ona 15 kg on 25:-). Tak nam neostavalo nic ine len deti drzat co najdalej od seba, obe mamy sme pochopili ze nase deti sa spolu nebudu hrat ale sa byt:-P

  12. MA, suhlasim. Myslim, ze v tomto veku sa to, ci dieta bude bit ine po hlave lopatkou alebo hryzt, neda naucit ani tomu predist. Iste, ak sa to stane, je to potrebne skorigovat. Ja mam jedno dieta,ktore s tym malo problem (musela som ho strazit na ihrisku, aby nieco nevyviedol) a jedno, ktore patri k druhej skupine – dievcatko. Ona bola vzdy obetou… Tiez som sa jej snazila vysvetlit, ze dievcatko/chlapcek uz nebudu a nechceli a neboj sa, mozes sa ist smyknut… apod. Najhorsie bolo vzdy, ked matka dietata nic neurobila a myslim, ze o tom to je: aby matka dietata to dieta upozornila, izolovala, prisla sa s nim ospravedlnit…

  13. Ja chapem rozdiel, medzi detmi 2-3 a starsimi, napriek tomu mam pocit, ze ak to rodicia nezvladnu vcas, tak potom toto spravanie u niektorych deti pretrvava, proste tak riesia konflikty. Mne osobne nevadia rozne capnutie, ani buchnutia lopatkou po hlave, ale hryznutia su velmi bolestive. Ja som mojho syna ucila, ze deti sa nebiju a nehrzu, ze to nie je spravne a potom v kutiku, to ine deti robia, mne robilo problem mu to vysvetlit.bolo to prave vo veku 2-3.

  14. AKO VIDIM, VSETKY, KTORE UCITE DIETA, ABY SA BRANILO, MATE DETI STARSIE AKO 3 ROKY, TAK TOTO NIE JE TEMA TOHTO CLANKU, škôlkari by už mali vedieť, že deti sa nebijú a patrične za svoje správanie znášať dôsledky, resp. v tomto veku je potrebné zámerné bitie už riešiť u psychológa. Tiež som sa pozastavila nad tým, že 4-ročné dieťa by alo vrátiť úder hoci aj 2-ročnému… 2-ročné dieťa to robí bez toho, aby vedelo, že spôsobuje bolesť, kežto 4-ročné už vie veľmi dobre, čo robí. To ma prekvapilo…

  15. Keď čítam príspevky, chcem podotknúť, že v článku ide o deti, u ktorých bitka a hryzenie nie je dôsledok výchovy či poruchy správania, pretože – ako povedala p. psychologička – „zámerné a zákerné strkanie sa u 2 – 3-ročných detí vyskytuje len veľmi zriedkavo, to skôr až u starších“. Mama sa musí snažiť toto správanie regulovať a ak je problém nezvládnuteľný, tak medzi deti nejaký čas nechodiť. Mala by tiež dávať o to väčší pozor, aby dieťa neublížilo inému dieťaťu. To však, že dieťa má svoju povahu a temperament, neznamená, že nesmie chodiť medzi deti vôbec, ak raz niekoho udrie… A vrátiť dieťaťu úder, keď je zámerne ohrozené, to vie posúdiť koľkoročné dieťa?…

  16. My sme maleho od malicka ucili, ze deti sa nebiju a potom prislo par velmi bolestivych skusenosti a hlavne, ked zacal chodit do skolky, tak to uz sme naozaj museli riesit, ci sa necha otlkat, alebo to ma vratit. Ked som mu prvy krat povedla aby udrel naspat, tak zahlasil: Ved to bude chlapceka boliet.Tak sme nakoniec skoncili asi tak, aby on nezacinal, ked ho niekto bije, aby sa branil, aby aj ten druhy videl ako to boli a tiez som mu doporucila, aby sa s detmi, ktore sa biju nehral. Je to tazke, ja nechcem aby sa maly bil, ale nechcem ani aby bol otlkaci panak.

  17. suhlasim s ma

    Tiez sme na tom podobne, nasa 4 rocna dcerka sa takmer nebije, ale zato schyta kde len pride, napriklad tento piatok z materskeho centra sme prisli so skrabancom pod okom, cely vikend mala napuchnute oko. Asi 2 rocny chlapcek uplne necakane a nepredvidatelne na nu zautocil. Ako reagovat v tomto pripade?

    Svokra malu naucila, ze ak ju niekto prvy udrie musi mu to silnejsie vratit a div divuci ono to zabera. Ak mala tomu kto ju prvy napadol vrati plus cosi prida, to dieta si uz nedovoli nasu zbit.

    Mimochodom toto “ odporuca“ aj pani psychologicka v clanku, vratit hryzanec, aby ten co hryzie pochopil ako to boli.

    Trosku moj pohlad z druhej strany

  18. Keby moje dieta vratilo fyzicky atak dietatu ktore bije a hryzie lebo ma nizky prah frustracie, tak by som sa mohla akurat s jeho mamou hadat ze jej dieta bolo prve; pripadne by bitkar mohol utrzit taku ranu ako nikdy predtym (ak by sa rozdavalo podla ‚zasluhy‘.) Musela by som vsak moje dieta do vratenia nutit, lebo normalne deti vedia ktore dieta je ‚len‘ citovo nevyrovanane a riskantny spolocnik v hre (a radsej sa mu z bezpecnosti vyhnu); a ktore reaguje normalne na situaciu a riesi nezhodu. Skuste vsak vysvetlit takemu rodicovi ze jeho dieta je handikapovane, ze ma nezrelu nervovu sustavu a ze spolocnost takeho dietata je extremne tazky udel , tak vam proste neuveri.

  19. Ja som vzdy odchadzala z ihriska ak som videla ze prichadza ‚znama tvar‘ s poruchou spravania ako je opisane v clanku, alebo som sa presunula s dcerou do inej casti ihriska. Myslim si, ze problemom ‚super matiek‘ je kolko krat maju ich deti byt gumovym panakom pre tie co vyvolavaju chaos napr. na ihrisku.

  20. Este chcem napisat, ze je potrebne najst na dieta ten spravny kluc: niekomu pomoze, ked mu v pripade, ze robi nieco, co chceme korigovat, vezmeme napr. oblubene auto, inemu mozno, ze bude sediet mimo diania na tej lavicke, dalsiemu nieco uplne ine… Na to musi kazda z nas prist. A velmi dolezite je CHVALIT DIETA, ked sa dari co i len 1 uspech, ze ste boli napr. na smyklavke a pekne pockalo v rade. Pozitivna motivacia a chvala maju veeeelky uspech u deti! My mame doma rocneho drobca, tak sa uz „tesim“, co sa z neho vykluje smile Ale „pobiju“ sa aj ti starsi dvaja, vtedy sa musia ospravedlnit a maju iste obmedzenia. Vidim, ze to robia naozaj zamerne – vedia, co robia. Niekedy sa to stane aj v zapale hry, vtedy to neriesim. Nikto z nas nie je dokonaly a vsetko sa ucime za pochodu… Asi by sa malo „rodicovstvo“ aspon informativne vyucovat na strednych skolach….

  21. MA, mas pravdu, napisem clanok aj o tom. Poradim sa v tejto veci so psychologickou, s akymi pripadmi sa stretla a co radi. Je hrozne, co sa stalo tvojmu dietatku, myslim, ze by k takej vyhrotenej situacii nemalo ani prist. Ked mama vie, ze jej dieta hryzie ine deti, mala by davat velky pozor, aby dieta nikomu neublizilo. Nie sme vsak dokonali. Je to zlozity problem, ale viem, ze trapi kazdu mamu – niektore preto, lebo ich dieta je take, ine preto, lebo – hoci ich dieta taketo prejavy nema – na ihrisku od ineho dietata uz „schytali“. Musim vsak povedat, ze od cca 3 rokov je to uz od deti zamerne bitie a chystam sa aj na tuto temu… (Ale aj to je individualne, my, mamy, pozname nase deti a vieme, ci to robia zamerne alebo sa im nejaky uder „podari“ v zapale hry. Aktualne to mame v skolke, nas Petko (5 r.) ma v triede takehoto bitkara a parkrat od neho (nielen on) dostal. Ale to je uz uplne ina tema… Uplne suhlasim, ze su aj mamy, ktorych deti hryzu a biju ine deti (myslim teraz tie male deticky, ktore si dosledky este neuvedomuju) a nechaju ich.

    To uz potom ale naozaj nie je co riesit, ked to matka nevidi ako problem…. To uz je lahostajnost.

  22. Dagmar, tesim sa! Pekny clanok a pre mna prisiel akurat v spravnom case. Nasa 2,5 r. dcerka ma teraz hrozne obdobie – zlostna, za vsetko hned krici a pisti, ze idu usi prasknut, vsetko je „nie“, jeduje sa a trucuje, potom kricim ja, no hroza. A tiez mame skusenost s jednou supermamou superdietata, ktore nasa mala pred casom hryzla – z jej pohladu sa dalo citat „co tu tieto robia, tie nemaju miesto na tomto svete“. Dakujem za vliatie novej davky sily do mojich zil. Uz budem snad po malej zasa menej kricat smile .

  23. Aj mňa tento článok potešil. Tiež sme riešili podobné problémy a je mi jasné, že to ešte chvíľu potrvá. Nejde ani tak o nejaké útoky z ničoho nič, skôr o neprimeranú obranu, alebo nezvládnutý hnev. Tiež si častokrát vypočujem najmä od zaslúžilých matiek – ale to, že má niekto tri deti, ešte neznamená, že vie, ako narábať s temperamnetným a výbušným dieťaťom. Tri pokojnejšie dievčatká, to je celkom iné kafe, ako hoci len jeden, ale zato riadny divoch. A osobne si myslím, že častokrát sme my mamičky oveľa kritickejšie, čo sa týka výchovných metód iných. Ľahšie zbadáme chybu inde. Všetko chce asi správny čas a vhodný prístup. Ale úplne sa viem vžiť do tých pocit, kedy sa človek hanbí a správanie svojho dieťaťa , hoci vnútorne vie, že nie je zlé, iba má blbý deň.

  24. Mne len chyba v tychto clankoch aj pohlad z druhej strany, ako vysvetlit dietatu, ktore nehryzie, ze ho v detskom kutiku hryzlo ine dieta a to tak, ze mal fialovu ruku tyzden. Ja som s tym napriklad mala problem. Ja chapem, ze to deti robia, ale rodicia by si mali svoje deti ustrazit, neospravedlnuje ich predsa, ze su v takom veku, najma tie hryznutia su niekedy dost skarede, my sme mali az do krvi.

  25. Pridavam sa suhlasne, nic lepsie ste nemohli napisat, mam take zive striebro doma vdaka za clanok, uz viem ze nemusim chodit po kanaloch a so zvesenou hlavou, ze to moje dieta podla nazoru skolky, rodicov super deti v skolke nekopiruje spravanie sa svojej matky-lebo tento nazor boluzial v nasom okoli prevlada, ze vidia ako moje dieta sa strka , kusne ine deturence, v skolke tak si tak myslia, ze mamka je agresivnej povahy. Este raz vdaka, adriana kosice

  26. DIETA SI NESMIE ZVYKNUT,ZE MOZE BIT INE DETI….velmi posobivy clanok a veim,ze pomohol mamickam co maju“živé“deticky.VDAKA,vela mi to pomohlo a naozaj len na nas je,ake deti nam vyrastu…

  27. DAKUJEM ZA take super odozvy, ani neviete, ako to potesi, ked zistim, ze som napisala to, co ini potrebovali citat a pomoze im to… Este raz vdaka smile

  28. Vďaka za úžasný článok, len škoda, že som niečo také nečítala pred 2 rokmi. Ušetrila by som si určite veľa sĺz a výčitiek voči sebe ako matke, ktorá nedokáže zvládnuť svoje dieťa. Aspoň vtedy som mala ten pocit. Tiež mám syna, ktorý vo veku 1,5 – skoro 3 roky bil všetkých okolo, štípal, ťahal za vlasy a hlavne strašne hrýzol. Hanbila som sa, nechcela som s ním chodiť ani von, len aby zas niekomu neublížil, nevedela som, ako ho to odučiť, nepomáhali prosby ani hrozby. Čo som sa ja vtedy naplakala, hlavne, keď som stretla nejakú supermatku so superdieťaťom, ktorému môj syn niečo urobil. Našťastie som mala kamarátky, ktor´mali staršie detičky a utešovali ma, že z toho určite vyrastie a mali pravdu. Už nehryzie a bije sa, len keď sa bráni, aj to málokedy, skôr sa sťažuje, že ho v škôlke občas starší chlapci bijú. Ale pochopila som, že naozaj nikdy netreba hovoriť nikdy, lebo prvorodená dcéra patrila práve k tým dobručkým anjelikom, s ktorými nie sú žiadne problémy a tiež som sa vtedy možno trocha odsudzujúco dívala na mamičky, ktorých deti ubližovali iným, že ich nevedia zvládnuť, že ja by som to nedovolila. A zrazu som bola v tej istej situácii ako oni a tiež som si s tým nevedela poradiť. Čas to však vyriešil za mňa a teraz sa práve na mamičky takých detí dívam s pochopením a snažím sa im dodať trocha optimizmu, lebo kto nezažil, nepochopí.

  29. Vynikajuci clanok!!! Dakujem, tebe Dagmar, aj pani psychologicke. Akurat vcera som pocuvala a utesovala svoju sestru, ktora ma krasneho temperamentneho chlapceka a cerstvu neprijemnu skusenost s mamickou stopercentnou … Sestra je fajn mama, presne o to sa snazi, spravne korigovat negativne spravanie … a tento clanok bude pre nu velkym povzbudenim. Dakujeme.

Pridaj komentár