Škôlka. Na začiatku a na konci.

Možno ju už máte za sebou a možno vás to práve čaká…

My patríme k tým, ktorým tento čas rýchlo a nenávratne uplynul. Z našej škôlkarky sa pomaly ale isto stane školáčka.

Mám dodnes pred očami ten deň, kedy po 3 rokoch a 4 mesiacoch materskej dovolenky som s nedôverou a strachom kráčala smerom k škôlke. Vstúpili sme. Dcérka neistá. Ja neistá. Manžel ani nevravím. Prišiel ten najťažší okamih. Rozlúčka. Vtom do predsiene prišla usmiata pani učiteľka, vzala Barborku na ruky. Urýchlila rozlúčku a šup do triedy. Nepamätám sa, či bola aj pusa na rozlúčku, ani neviem, či som ju stihla pohladiť…

Zrazu som mala čas, zrazu bolo ticho, nikto mi celou cestou nič nerozprával.

Boli sme rozhodnutí absolvovať nástup do škôlky bez predošlej adaptácie a zrazu som o tom pochybovala. Taká maličká a hneď celý deň sama. Počítali sme minúty, hodiny, až prišla hodina H, kedy som mohla prísť pre Barborku, konečne ju objať, potuľkať a poľutovať, že bola celý deň bezo mňa…

Prenesme sa o tri roky .

Keď pre dcérku prichádzame do škôlky, nastávajú väčšinou scenáre, ktoré by nás kedysi nenapadli:

1. Barborka otočí hlavu a zahlási: „Ešte chvíľu!“
2. Barborka len otočí hlavu a pokračuje v hre ďalej.
3. Barborka hlavu neotočí, nerušene pokračuje v hre.

A napriek tomu som šťastná! Už po krátkom čase som získala pocit, že toto je to pravé miesto pre moje dieťa. Barborka je tu spokojná a šťastná. Po 3 rokoch môžem povedať, že táto škôlka bola pre nás úžasným miestom plným krásnych zážitkov, milých a dobrých ľudí.

Ak by išlo o súkromnú škôlku, asi by tento článok patril do kategórie Public relations, ale keďže ide o škôlku štátnu, chcem, aby ľudia vedeli, že aj v týchto škôlkach môže byť niečo nadštandardné, že v takýchto škôlkach sú ľudia, ktorým na deťoch záleží, ktorí to s deťmi vedia. Robia veľa vecí vo svojom voľnom čase, organizujú programy niekoľkokrát do roka pre celú rodinu a možno práve na úkor tej svojej.

Metóda tvorivej dramatiky

„Naša“ škôlka je maličká, nachádza sa v centre Trnavy na ulici J. Hollého a je trošku nezvyčajná – využíva metódy tvorivej dramatiky. Jej cieľom je rozvoj, obohatenie osobnosti na báze prežívania. Každú novú vec sa deti učia tak, že ju najskôr „prežijú“, rozvíja sa u nich schopnosť empatie, spolupráca, tvorivosť. Okrem uvedených používaných metód – o ktorých by mohlo byť veľa článkov – má veľký význam jedinečný prístup ku každému dieťatku. Problémy sa riešia spoločne s rodičmi a pani učiteľky sú vždy veľmi ochotné. Nič nie je pre ne banálne a nedôležité, ku všetkým situáciám pristupujú s trpezlivosťou. Veľkým prínosom pre rodičov navzájom a všetky naše deti sú spoločné akcie, ktorých nie je počas jedného školského roka málo. Naopak. Vyrezávanie tekvičiek, Vianoce v škôlke, Deň mamičiek, Deň otcov, Rozlúčka s predškolákmi, Celodenný výlet na záver roka. Tieto akcie sú vždy spojené s programom detí, nejde však len o tradičné básničky a pesničky, aj keď tie nesmú chýbať.

Vystúpenia majú charakter divadielka, scénického tanca, umožňujú deťom improvizovať, prežívať hrané postavy, navyše sú doplnené nápaditými kostýmami. Veľmi dojímavé sú vystúpenia pre mamičky, ktoré sú vtiahnuté do predstavenia a verte mi, že máloktorá z nás sa ubráni slzám. Okrem toho nechýba vždy krásny darček vyrobený našimi detičkami. V každom vystúpení je vidieť neúnavná snaha a radosť z práce učiteliek, ich nekonečná nápaditosť a láska k deťom.

Tento článok má byť poďakovaním.

Poďakovaním mamy, ktorá nekonečne ľúbi svoju dcérku. Vďaka tejto škôlke bola tri roky moja dcéra šťastná a spokojná.

Vládla tu pozitívna energia a láska, prevládala tvorivá atmosféra, každé dieťa bolo a je brané ako partner, je chápané ako jedinečná osobnosť, prijímané pozitívne a s láskou. Deti sú vedené k otvorenosti a tolerancii.

Toto sme prežili v malej škôlke v Trnave. Verte mi, že to bolo krásne a túto spomienku si chceme uchovať a v našich deťoch zostane. Navždy. Preto ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM pre pani riaditeľku Noriku a pani učiteľky Mirku, Blanku a Zdenku!