Štedrovečerné zvyky

Každý región na Slovensku má svoje typické vianočné menu a tradície. Niekde sa prelínajú, inde sa viac odlišujú ako podobajú, ale jedno majú všetky spoločné – obohacujú nás a často v znakoch a symboloch poukazujú na podstatu veci, na podstatu vianočných sviatkov.

Bola by to škoda preveliká, keby sme sa týchto zvykov vzdali a neodovzdali ich v našich rodinách ďalej.

Niektoré možno stratili už spätosť so súčasným životom, napríklad v meste, a sú nám cudzie, napriek tomu sa ich len tak ľahko nevzdávajme. Nielen že nám môžu dopomôcť k vytvoreniu vianočnej atmosféry, ale hlavne nás posunú o krok bližšie k radostnému a hlbšiemu prežívaniu Vianoc. 

Zoberme si napríklad takú štedrovečernú polievku, na Slovensku ju nájdeme ako „chudobnú“ kapustnicu, kde mäso a klobásu nahradia slivky, či hríby (veď malý Ježiško sa narodil v chudobe…) alebo ako chutnú rybaciu či len jednoduchú zasmaženú tzv. Papcún (opäť zdôraznenie chudoby).

Zvyky môžeme mať vlastné

Tak ako existuje táto škála štedrovečernej polievky, tak existuje obrovské množstvo zvykov, ktoré sa spájajú so Štedrým dňom.

Samozrejme aj my samy si môžeme pridať a vytvoriť vlastné rodinné tradície, šité na mieru práve pre našu rodinu a podľa želaní a fantázie našej rodiny.

Ak chcete, aby tohoročný Štedrý večer bol pre vás slávnostným okamihom, nechajte sa inšpirovať a preniknúť nasledujúcim opisom jednej rodiny a ich prežívaniu Štedrého dňa:

 

Naša rodina prežije štedrý večer takto:

Naša rodina si posadá za slávnostne prestretý štedrovečerný stôl, kde je vždy prestreté aj pre tých z rodiny, ktorí na Vianoce nemohli prísť domov a ešte aj jedno miesto navyše pre prípadného hosťa.

Nohy stola sú zviazané reťazou alebo špagátom, aby sa zdôraznila súdržnosť našej rodiny. Pod slávnostným obrusom sú schované peniažky a šupinky z kapra, aby grošíkov nikdy nechýbalo.

Mama hodí do každého rohu orechy a keď si sadá za stôl, v tom niekto zaklope na dvere a chce vôjsť dnu.

„Kto je tam?“, pýta sa ako gazdiná. „Posol z neba“, znie odpoveď. Mamička hneď otvára otcovi dvere a ten so sviečkou v ruke vchádza do tmavej izby k slávnostnej tabuli a vraví:

 „Nesiem vám svetlo, ktoré prežiari každú tmu. Tým svetlom je novonarodený Ježiš v Betleme!“

Zažneme svetlo a svietnik postavíme doprostred stola. Všetci vstaneme a hlava rodiny prečíta stať zo Svätého Písma (Lk 2, 1-14), kde sa hovorí o narodení Ježiša.

Potom nasleduje požehnanie jedla, a to už od stola nesmie nikto ísť preč, hlavne gazdiná nie, lebo ak by vstala, sliepky by jej veru len málo vajec znášali.

 

Po slávnostnom prípitku si všetci navzájom zavinšujeme radostné sviatky.

Otec potom každému natrie oplátku s medom a niekedy aj s cesnakom a od najmladšieho člena rodiny po najstaršieho chodíme k nemu pre požehnanie. Na čelo dostaneme medový krížik, aby sme boli zdraví a aby sa vraj dievčatá chlapcom páčili.

Potom otec rozkrojí jabĺčko na toľko častí, koľko nás je a každý dostane svoj mesiačik, aby bol zdravý a aby vždy našiel cestu naspäť domov, k rodine.

Potom už nasleduje tradične: polievka, zemiakový šalát s podkovičkami z kapra, čerstvé a sušené ovocie a orechy a nakoniec chutné vianočné koláčiky.

Keď sa ozve zvonček, všetci vieme, že vzácny hosť už práve u nás bol a niečo nám pod stromčekom nechal.

Stromček je nádherne ozdobený a vysvietený.

Najprv si pri ňom zaspievame dve – tri koledy a potom najmladší nosí ostatným darčeky.

Tie si nerozbaľujeme všetci naraz, ale po jednom. Občas to trvá aj do desiatej večer, ale v ten deň máme  všetci akúsi väčšiu trpezlivosť a všetci sa z darov spolu tešíme.

Potom za ne poďakujeme a spomenieme si na tých, ktorí žiaden darček od nikoho na Vianoce nedostanú. Nakoniec spievame koledy a chystáme sa na polnočnú. Tá je najkrajšia, keď vonku pod nohami vŕzga sneh…