Materinské neistoty

TakaKika 6

Mám rada bábätkovské poradne. Hoci je mi divné, prečo ich volajú preventívne prehliadky. Neviem, čomu majú predchádzať, možno psychickému zrúteniu prvorodičiek mojej šarže. Vždy mi totiž slúžili skôr spätne. Na verifikáciu, že je všetko tak, ako má byť.

Opúšťajúc brány pôrodnice,

zmrákali sa nado mnou všelijaké emisie pochybností, či to so mnou moje dieťa prežije, či mu bude fajn, dobre, komfortne, či ma nebude chcieť reklamovať a podobne.

Sprvu čakáte spätnú väzbu od malého tvora, ale je to malá potvora. Plače si štýlom “Uhádni, čo mi je, ak to dokážeš.” Rébus, ktorý sa zavŕta do mozgu ako parazit. Po čase vyvolával vo mne rovnaké účinky ako halucinogénne huby. So šampónom v očiach bežala som za ním zo sprchy, hoci spal.

Ja som pre istotu plakala vtedy, keď sa mi zdalo, že sa na mňa už-už-usmial.

Fídbek bol hneď k mání:

prestala som sa zožierať, prečo plače dieťa, lebo ma miatlo, prečo plačem ja. Na prvej poradni som sa zdržala tejto básnickej otázky, lebo pani v bielom, ktorá ma na to papier, skonštatovala, že s bábätkom je všetko tak, ako má byť. Koľká úľava.

Do ďalšej prehliadky som preto takticky odvádzala pozornosť z jedného problému na druhý. Preventívne. Fungovalo to. Dieťa prežilo.

Foto: Ingimage.com

Od poradne k poradni sa ale zvyšoval level náročnosti

Pani v bielom už automaticky mala za to, že dorazíme životaschopní. Skúmala, ako veľmi sa máme k svetu. Čo všetko vieme, čo všetko dokážeme. To množné číslo, ktorého som za čias tehotných stránila ako pohlavnej choroby, nadobúdalo odrazu pre mňa nepoznaný rozmer.

Dieťa zdvihne hlavičku, prevráti sa z bruška na chrbátik, posadí sa, postaví sa. A čo mamička? Tiež napreduje? Alebo ešte stále pripomínajú prebaľovacie úkony dĺžkou procesu blahorečenie v Rímskokatolíckej cirkvi?

“A naozaj sa nechcete nič spýtať?”

Kto by to bol čakal, že príde na psa mráz a aj takéto sa ma spýtajú. Doktorka mi dokonca povedala, že sa nestretáva často s prvorodičkou, ktorá by nebola aspoň trochu prehnane úzkostlivá. Vraj na ňu pôsobím zdravo normálne.

Samozrejme, len čo sme vyšli z jej ordinácie ma muž zhasol, nech si tak nefandím. Blanke dá zakaždým o sto kuna viac, ako si vypýta. Za sto kuna vraj bude tvrdiť aj to, že Jankovi ostanú navždy blankytne modré oči.

Možno som to medzi riadkami zabudla spomenúť,

ale niekde tam medzi preventívnymi prehliadkami mi došlo, že všetko – labilita, neistota, zmätok, plač, neschopnosť, nedokonalosť – je tak, ako má byť.

Uvedomila som si, aké krásne sú materinské neistoty. Od počatia nebudú mať konca kraja, do posledku budeme sa nimi zhrýzať, zomrieme s nimi na perách. Došlo mi, aké úžasné je rásť spolu s dieťaťom. Stále sa máme čo učiť.

Všetko je tak, ako má byť. Škoda, že z pôrodnice neodchádzame s týmto (seba)vedomím. Mali by sme. Preventívne.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (22 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Kikus, dakujem za dalsi uzasny clanok, tak rada ta citam! Vcera som mala hrozny frmol, tak som sa ani na net nedostala. Vsimla som si, ze tvoje clanky idu v pondelok, mozem sa tesit na dalsi opat v pondelok?

Pridaj komentár