Po prvom rande ma predstavil mame

Nevedela som presne, čo je to ľúbiť.  Ale vedela, aké je to byť zamilovaná, a to som bola vždy. Len nešťastne.

Keď som ho stretla, nenapadlo by mi, že je to ten pravý. Bol iba fajn kamoš na dobrý pokec. S nádejou, že dokončíme nabudúce. Vždy bolo o čom,  smiechoty a sranda …

Keď mi navrhol, že by sme mohli ísť na pivko, volala som aj kamošku. Potom mi došlo, že on chcel rande.

Myslel to vážne

Po prvom rande ma zaviedol domov a predstavil svojej mame. Nič netušiaca som mu to vyčítala… veď je to skoro. On to myslel so mnou veľmi vážne.

Tak sme spolu začali chodiť. Všade, kde boli malé deti, brával ich na ruky. Desil ma tým, že túžil po svojich. Po prvom spoločnom roku prezradil, že so mnou aj hneď.

Veď aj ja by som chcela deti, ale tak o 7 rokov…

Veď aj ja by som raz chcela deti, ale tak o sedem osem rokov…on ale hneď a to ma vyvádzalo z miery. Veď nič nemáme. Kde budeme bývať? S prácou je to neisté, firmy prepúšťajú, ešte by som chcela do zahraničia, potom si spraviť školu, nejaké nádejné zabezpečenie pre budúce lepšie pracovné príležitosti.

..a ešte jedna vec mi vadila. Že všetko vie aj jeho mama.

Špekulantka nevídaná som bola. Keď dnes tak nad svojou vtedajšou predstavou sebareflexne uvažujem, keby takto mysleli moji rodičia, nie som tu a keby jeho,  ani on…

 

Dieťatko bolo na ceste

Prišla som o prácu, ale dieťatko bolo na ceste a veľmi sme sa tešili. A môj bábätiekchtivý muž sa mohol realizovať. Nevedeli sme sa s prvým bábom vymaznať a vyhrať do sýtosti. 

Manželova mama ma posielala do práce hoci som ešte kojila aj cez deň. Vraj už má bábo dosť na to, aby som sa realizovala ja. Vysmiala som ju, že plánujeme ďalšie a keď sa venuje dieťatku mamka, nie je to to isté ako starká…

Druhé tehotenstvo bolo rizikové

tak sa mi jeho drahá mamka smiala, ako ju potrebujem. Tvrdila som že nie, no bábätko prišlo na svet za krušných okolností. Len šťastím nás zachránili.

S dvoma detičkami to bola veselá materská. Iba mamka stále pripomínala, že sa dá ešte aj popri tom študovať. Nuž, pri takých aktívnych deťoch som bola rada, že som raz za deň stihla aspoň návštevu wc.

Po roku a pol mamka zasa veľmi túžila pomôcť. Tentoraz vzdala hanlivé slova o zbytočnom kojení a ja som si dala povedať. Nastúpila som do práce a nechala dieťa babke. Hoci nárok na rodičovskú dovolenku mi trval ešte rok. Skôr ako zanikol, som stratila prácu a ostala so zdravotnými problémami doma. 

Ľutovala som ako pes, že  som nezostala s malým doma. Možno mu to raz bude chýbať, že som ho požičala babke, možno ho to ovplyvní v živote …

 

Tretie tehotenstvo som strávila v nemocnici

Nemocnica sa mi stala blízkym miestom, navštevovala som ju často. Keď sa mi stav zlepšil, snažila som sa ju obchádzať na hony. Nikdy by mi nenapadlo, že tam strávim celé tretie tehotenstvo.

Možno počas neho som odpustila aj svokre, že ma stále má za nemožnú, ktorej treba pomáhať. Veď sa mi starala o deti. Možno aj manželovi, že ma kvôli jeho túžbe po deťoch takto uväznil.

…byť matkou je viac ako mať dobré vzdelanie..

Napokon nie je vylúčené, keď tretie odrastie, že sa do školy vrátim. Prácu som pred treťou materskou mala, ale len na určitú dobu. Keď počujem, ako mamky spolužiakov mojich detí robia iba na dohodu, mám takú slabosť a pokušenie prepadnúť panike.

Ale pomyslím si na moju a manželovu mamu…šesť detí vychovala a po desaťročnej materskej pracovala ona ,,vedúca!“ iba na polovičný úväzok, čo jej znížilo dôchodok na žalostnú sumu.

Nikdy sa nesťažuje a vraví :,,Keby som to plánovala, iste by to bolo lepšie. Ale neplánované udalosti zoceľujú človeka. Nedospela by som do tohoto bodu celistvosti..!“

	Prečítajte si tiež: Tešiť sa na vnúčatká je iba fráza

 

Neplánované udalosti zoceľujú človeka

Ach, kedy ja budem tak silná. Je mi ľúto, že manžel prestal túžiť po bábätkách. To najmladšie ho vyhnalo z našej postele. Ale je to súčasť cesty k celistvosti. Nie je taká túžba, ktorú by nám Boh nesplnil, ak je dobrá. Vďaka túžbe po deťoch mi naplánoval všetko inak, ako som chcela a ja dnes za to ďakujem.

Aj za manželovu a moju mamu. A zato, ako ju môj druhorodený ospevuje ,,najlepšia starká na svete!“