Bonding náš každodenný

O tom, čo to je bonding, sa snáď na našich stránkach nemusíme rozpisovať. Jeho podpora, teda podpora raného a neprerušovaného kontaktu matky s dieťaťom po narodení, je jedným z kritérií, ktoré sú súčasťou hodnotenia služieb projektu Sprievodca pôrodnicami.

O jeho reálnej podpore sme sa rozprávali s Doc. MUDr. Darinou Chovancovou CSc.

Pani docentka, my sme sa už na tému reálnej podpory bondingu rozprávali takmer pred dvomi rokmi, kedy ste hovorili, že sa snažíte o to, aby každé dieťa, ktoré je v poriadku, bolo po narodení priložené k matke a mohli takto ostať vo vzájomnom kontakte koža na kožu. Ako vnímate situáciu medzičasom?

Stále sa snažíme o tom, aby každá matka a dieťa, ktorí sú po pôrode bez komplikácií, boli spolu, v  kontakte koža na kožu /skin to skin/. Nie všetky ženy sú však dostatočne oboznámené o jeho význame, aj tie sa snažíme presvedčiť, hovoríme s nimi o tom ešte v rámci profylaktickej prípravy. Občas sa objavia ženy, ktoré si to neželajú – z rôznych dôvodov – no snažíme sa ich informovať o význame tohto kroku.

Veľmi často počúvame práve od zdravotníkov argumenty – prečo to nejde, ktoré smerujú k prvému ošetreniu novorodenca.

Nevyhnutné ošetrenie pupočníka a zhodnotenie Apgar skóre môžeme u novorodenca  realizovať aj priamo na tele matky. Všetko ostatné, ako je meranie, váženie, podávanie vitamínu K a ošetrenie očí môže byť odložené na neskôr, cca 2-3 hod po pôrode.  

Vnímam problém v tom, že je náročné meniť rutinné postupy, na ktoré sú niektorí zdravotníci zvyknutí po dlhé roky. Zároveň z ich pohľadu je dôležité mať dieťa „na očiach“ kvôli možným komplikáciám, ktoré môžu nastať. My sa snažíme skĺbiť oboje.

Je dôležité hovoriť aj so zdravotníkmi o význame včasného kontaktu mamy s dieťatkom, o jeho vplyve na rozbiehanie laktácie a na rôzne ďalšie súvislosti. V tomto vnímam isté rezervy, ale veci sa menia, verím, že k lepšiemu.

Ako je to s podporou bondingu po cisárskom reze? Je to z vášho pohľadu možné?

Nie je to u nás ešte bežná prax, ale áno – je to možné a pokiaľ sa mamička na nás obráti, napr. pri plánovanej sekcii, určite sa budeme snažiť nájsť cestu pre ňu a jej dieťatko. Je to aj systémová záležitosť, kto dieťatko priloží, pokiaľ je mamička v sterilnom prostredí operačnej sály v spinálnej anestéze – ale vždy sa dá o tom hovoriť a hľadať cestu.

Keďže pracujem s tehotnými ženami, vnímam z ich skúseností veľké rozdiely v podpore ranej väzby medzi jednotlivými pracoviskami. Kde si myslíte, že je dôvod?

Je to všetko v ľuďoch. Stále o tom hovoríme, aj medzi kolegami, aj na SZU, kde sa pripravujú mladí kolegovia. Zrušiť tú rutinu je niekedy ťažké a ide to pomaly, po malých akoby lastovičkách, ktorí prídu na pracovisko a snažia sa presvedčiť kolegov. Vnímam to ako výzvy, ktoré by nás mali viesť k tomu, aby sme poskytli  matkám to, čo chcú a hlavne to, čo má význam bez ohrozenia zdravia matky a dieťaťa.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov a energie vo vašej práci.

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...