Moja mama – Bibiana Wallnerová
Moja mama, tá je veľmi bohatá:
zo striebra má hlások, ruky zo zlata.
Mamy – Božena Trilecová
Mladé mamy, staré mamy,
natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále,
boli raz aj ony malé?
Vraj chodili do školy,
keď sme tu my neboli.
Čas ten ako oblak letí,
prišla svadba, prišli deti.
A starosti, to viem sama.
Ja som svojej bábe mama,
aj ja dnes svoj sviatok mám,
lebo je deň všetkých mám.
Mamička – Elena Čepčeková
Tak ako tmavú noc
rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň
s úsmevom mamička.
Tak ako od rosy
nad ránom skrásnie kvet,
v maminom objatí
zjasnie mi celý svet.
Vďaka ti, mamička,
rozovri teplú dlaň,
nech na tvoj sviatok
kytičku do nej dám.
Milan Ferko – Darček
Ivan spravil mame k sviatku
dve figúrky maličké.
A čo ja dám na pamiatku
svojej drahej mamičke?
Dať jej ruže? Kvety zvädnú.
Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu
a dve hádam priveľa.
Nuž čo – kúpim čokoládu:
hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne –
dá sa ľahko roz-de-liť.
K sviatku – Elena Čepčeková
Dneska ráno, keď som vstala,
postieľka sa opýtala:
„Či si nezabudla, Helka,
aká je dnes slávnosť veľká?“
Slniečko sa na mňa smialo
a takto mi zavolalo:
„Kde máš kvietky, kde máš kvietky?“
Dnes ich nesú deti všetky.
Nezabudnem, nebojte sa.
Srdiečko mi šťastím plesá.
Ja dnes mamke ku jej sviatku,
kvietky dám i pusu sladkú.
Otázky pre mamu – Jozef Pavlovič
„Povedz, mama, prečo si si nášho ocka vzala?“
„Lebo som ho zo srdiečka veľmi rada mala.“
„A nikdy tá vaša láska od nás neuletí?“
„Neuleť, prejde ona, do vás, moje deti.“
„Povedz, mama, prečo vstávaš prvá?“
„Keď tej práce vždy je toľko, a deň krátko trvá.“
„Prečo mama, keď sa hneváš, siahaš za vareškou?“
„Aby som vás pohladkala, roztopašných smieškov.“
Mamičke k sviatku – Elena Čepčeková
Do ruky ti kvietok vkladám,
moja milá mamička.
Skloň sa ku mne, dám ti ešte
horúci bozk na líčka.
Dnes ti želám veľa šťastia,
usmievaj sa celý deň.
Povedz, ak chceš modré z neba,
zabehnem ti chytro preň.
Ja viem, ty ho nebudeš chcieť,
nemáš času hrať sa s ním.
Tak ti, mamka, dneska aspoň
topánočky vyčistím.
Mamičkino poď – Ján Navrátil
Mama má v očiach nezábudky,
na lícach beláska.
Keď mi je clivo, povie: „Poď,
mamička si ťa poláska.“
A dych má ako harmanček,
čo kvitne na lúkach.
Keď ublížiš si, povie: „Poď,
mamička ti to pofúka.“
Nadídu mrazy, prituhne,
A vietor kopí záveje.
Už pri dverách ma čaká: „Poď,
mamička si ťa zohreje.“
I v strachu iba ku nej bežím,
na perách joj! A bieda!
Otvorí náruč, povie: „Poď,
mamička si ťa nedá.“
Ja mám mamu – Mária Rázusová-Martáková
Ja mám mamu mamičku,
ráno varí kávičku,
izbu riadi, perie šaty,
ja mám mamu, poklad zlatý.
Červený kvet – Elena Čepčeková
Sporím si korunky, už ich mám päť,
Kúpim dnes mamičke červený kvet.
Kvet taký červený ako lienka,
Ľúbim ťa, ľúbim ťa, mamulienka.
Mamičke – Josef Václav Sládek
Mamka moja milá pošepkám vám sladko,
vy ste ako holub a ja holúbätko.
Vy ste holub sivý, ja holúbä biele
a my v šírom svete našli sme sa cele.
Vaše srdiečko sa samou láskou trasie.
Schovajte ma k nemu pod krídelká vaše.
Mamulienka – Ján Čarek
Vraj som motýľ,
vraj som lienka,
vraj som ako holubienka,
ale to je klam!
Krajšiu ako holubienku
svoju mamu mám.
Tá má také milé oči
a v nich svetielka,
a má také tmavé vlasy,
tmavé asi ako tma,
tak tmavé ich má.
Keby mala ale vlasy
hoci ako ľan,
nestratila by z tej krásy,
bola by vždy krásna asi
ako jarná stráň.
Ľúbim ťa – Elena Čepčeková
Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky,
každú hračku maličkú,
lež najväčšmi zo všetkého
ľúbim svoju mamičku.
Mamičke – Elena Čepčeková
Maľujem, maľujem krásny kvet.
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem, ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Pekné hádanky od Zuzky tiež na tému: Hádanky zo sveta hmyzu»»»
Krásny kvet – Mária Ďuríčková
Mäkká je trávička,
vonný je kvet,
jasná je hviezdička,
sladký je med,
dobrá je mamička,
bozkám ju na líčka.