One, two, three…

Bzučí mi v hlave príjemná melódia ešte aj po dvoch rokoch a s Inge som sa vďaka tomu skamarátila. Hoci vyzerá byť nenápadná, v istých okamihoch sa mení na nepoznanie: keď učí deti angličtinu.

A neučí ich angličtinu hocijako.

Lebo už sme to skúšali

S ockom – noooooooo, on je taký prísny!

S kamoškou, tá je pragmatická a trošku potrápi, aby naučila.

Alebo teta Ľubka, ktorá anglinu učí… ale tej sa hanbia moje deti.

Aj keď moje deti na angličtinu geniálne vymyslenú pred 25 rokmi nechodia, nemôžem nepochváliť pani Helen Doron za jej vynachádzavosť a presné vycítenie toho, čo deti bude baviť.

Moji chlapci doteraz opatrujú autíčka, ktoré im v ten deň na vzorovú hodinu priniesla Inge a ja si veľmi dobre pamätám, ako boli doslova fascinovaní, že všetko mohli chytiť do ruky, ba dokonca, že niektoré veci si vyslovene mohli vziať domov.

Učiť deti angličtinu či vôbec cudzí jazyk nie je žiadna zábava. Všeobecne sa tvrdí, že je ťažká, a že najprv sú deti malé, potom lenivé a potom papuľnaté. A tak to potom aj s tou angličtinou vyzerá – jedinou záchranou je iná, trochu strelená angličtinárka, ale takýto zjav je skôr výnimkou, ako pravidlom.

V čom je vlastne tá Helen Doron a aj Inge taká iná?

Ponúkajú angličtinu na tanieri deťom tak, ako ich to baví: krátke bloky výučby sa striedajú s rôznymi aktivitami, kde má  dôležité miesto hudba, spev a pohyb. A sme doma! Ktoré deti baví sedieť 45 minút a memorovať text či slovíčka? Okrem toho – všetko sa dá chytiť, nakresliť, vidieť.

Deti dokonca dostanú vlastné cd, tašku, učebné materiály… V skupinke je ich málo, maximálne 4-8, a tak sa lektorka dokáže, môže a chce venovať všetkým. Nečudo, že to deti žerú – táto angličtina totiž vôbec nie je nuda.

A nadôvažok ju možno bez veľkého drvenia vložiť do hlavy deťom od troch mesiacov. Helen Doron totiž stavia na vedeckom fakte, že deti do 7 rokov majú všetky vnemy súviasiace s jazykom na jednom miestečku, a tak sa im učí jazyk dobre – na rozdiel od nás.

Pravdou však je, že napriek sieti centier Helen Doron – na Slovensku je ich už 10 – v niektorých mestách o nej ešte nevedia vôbec, niekde o nej počuli, ale nič viac, niekde aj bola sa predstaviť, a skončilo to zvláštne… Táto geniálna metóda totiž vôbec nie je lacný špás. A tak sa k nej stále dostávajú len tí, ktorí na to majú – čo je neuveriteľná škoda.

Oveľa lepšie by bolo, kedy túto metódu učili normálne v školách doobeda         – bez písania slovíčok. Potom by sa isto nestalo, že maturantka má maturovať z jazyka anglického a príde po záchranu.

Keď si z tej prvej hodiny pamätám toľko ja, o čo viac si musia zafixovať tie naše nepopísané encyklopédie?