Reč nie je niečo, čo máme vrodené. Máme však vrodenú schopnosť osvojiť si ju. Logopedička Lenka Ficová, autorka knihy Od broukání k povídaní , tvrdí, že dieťa rozvíja reč iba vtedy, keď sú splnené tri jednoduché podmienky. Jednou z nich je aj patriť k niekomu, kto ho má rád. Teda pre rozvoj reči je dôležitá aj láska rodiča.
Shutterstock
Vedomie vzťahu: Chcem niekam patriť
Dieťa musí bezpodmienečne vedieť, nie niekam a niekomu patrí. K niekomu, kto ho má rád, rešpektuje ho a chce s ním byť a komunikovať, tvrdí odborníčka. Dieťa má skrátka svoje obľúbené publikum, pred ktorým chce predvádzať svoju rastúcu schopnosť komunikácie a reči.
“Chváľte dieťa, objímajte ho a hlaďte, pekne a s láskou sa na neho dívajte, nájdite si vždy čas na pokojnú chvíľku rozhovoru. Stokrát sa vám to vráti,” radí Ficová.
Vedomie kompetencie: Toto dokážem
Už veľmi malé dieťa rýchlo pochopí, že komunikácia je nástroj, vďaka ktorým môže dosiahnuť nejaké svoje osobné dobro a blaho, a o to viac sa o komunikáciu, neskôr aj reč, snaží. Prečo? Pretože má radosť samé zo seba, hovorí Ficová. Má radosť z komunikačnej odozvy. Získava dôveru vo svoje komunikačné schopnosti.
“Keď dieťa niečo hovorí, počúvajte, nechajte ho dokončiť, potom mu odpovedzte,” radí skúsená logopedička.
Vedomie autonómie: Ja sám
Je to príjemný pocit dieťaťa, že je schopné komunikovať a dosiahnuť odozvu bez pomoci druhých osôb. Napríklad, keď si samé niečo nakúpia v obchode alebo idú niečo vybaviť k susedom. To sú podľa logopedičky také “schodíky,” po ktorých deti stúpajú na strmých schodoch osvojovania si reči vyššie a vyššie.
Aby sa začala reč rozvíjať
Vlastný vývoj reči dieťaťa začína približne okolo prvého roku života. Avšak celý rok predtým musíme s dieťaťom komunikovať. “Samozrejme, primerane, žiadne pojmy ako “konvertibilná obligácia” a riešenie otázok globálneho mieru,” píše s nadsázkou Ficová.
“Dieťa musí mať jasne a pevne vytvorenú súvislosť “komunikujem = dosahujem svoje dobro” a musí mať z komunikácie radosť,” pripomína logopedička.
Upozorňuje, že pokiaľ prevažuje v pocitoch z komunikácie frustrácia (napríklad z emočného ladenia alebo z toho, že dieťa sa v komunikácii neorientuje), dieťa nebude mať chuť rozvíjať sa v komunikácii ďalej a dopĺňať ju o reč. Nebude mať k tomu dôvod. Alebo si nájde inú formu komunikácie.
Čo pomáha rozvoju reči, keď má dieťa rok
V roku obvykle prichádzajú známe a očakávané slová, väčšinou citoslovcia, ako ham, brm, pa-pa, mama, tata, baf. Jedno slovo môže vyjadrovať aj celú vetu a môže mať viac významov.
Podporujte dieťa v tomto veku tým, že sa s ním budete rozprávať. Trávte čas pri čítaní obrázkových knižiek (zapamätajte si pravidlo menej je viac – menej textu, viac obrázkov).
Prečítajte si aj:
Reč od 18 – 24 mesiacov
Logopedička hovorí, že aj keď to môže byť niekedy únavné, používajme dvojslovné a trojslovné vety a prvé otázky typu Kto je to? Čo je to? Kde je to? Dieťa si tým rozvíja slovnú zásobu. Vďaka tomu dieťa prechádza od hypergeneralizácie – označovanie viac vecí jedným slovom – ku konkrétnemu označovaniu vecí.
Dieťa vďaka našemu úsiliu a odpovedaniu na otázky môže ovládať v 2 rokoch aj 200 slov. Niežeby ich používalo, ale pozná ich a vie, čo znamenajú.
Logopedička apeluje na rodičov, aby sa vyhýbali pozeraniu si vecí na telefónoch: “To síce dieťa na chvíľu zabaví, ale v oblasti reči ho to nikam neposunie.”
Neodporúča ani kreslené rozprávky, ktoré sú podľa Ficovej pre rozvoj reči doslova jedom: “To, čo dieťa počuje, nezodpovedá artikulačným pohybom, ktoré dieťa v súvislosti s hovoreným textom vidí. Chýba správny motorický vzor reči.”
Podľa logopedičky chvíľa, keď dieťaťu sami niečo hovoríme alebo čítame rozprávku, je nenahraditeľná. Či ide o reč alebo emócie.
Reč v 3 rokoch
Práve vďka novej otázke “Prečo?” si dieťa veľmi rýchlo osvojuje novú slovnú zásobu. “Opäť apelujem na trpezlivosť rodičov. Neodbite dieťa, obrňte sa trpezlivosťou a aj na stú otázku odpovedzte pokojne. Je to naozaj pre dieťa a jeho vývoj dôležité. Nielen pre vývoj rečový, ale i pre vývoj sociálny a emocionálny. Sami dobre viete, ako vás zneistí, keď nedostanete odpoveď na svoju otázku.”
Ako dieťa neodradiť od komunikácie?
Stačí mu venovať čas. “Podnecujme komunikáciu dieťaťa slovom, úsmevom, dotykom,” pripomína Ficová. Neobráťme sa im chrbtom, len preto, že máme na práci niečo iné. Kamoška zavolá inokedy, seriály bežia stále dokola a na Facebooku bude ešte veľa iných blbostí, ktorým môžeme venovať svoj čas inokedy.
“Vždy a za všetkých okolností prijímame pozorne všetku komunikačnú snahu dieťaťa a podávame spätnú väzbu: stačí náš úsmev, pohladenie… Nie je to tak ťažké.”
Naopak, nie je nič jednoduchšie, ako dieťa od komunikácie odradiť svojou nevšímavosťou. Alebo dokonca skákaním do reči, či dopovedaním vety za dieťa. Niektorí rodičia dokonca deti parodujú s dovetkom “Ty kým sa vymáčkneš…” týmto snahu dieťaťa akurát tak ubijete.
Nebuďte slovný chrlič
Dieťa dokáže zamerať pozornosť približne na toľko slov, koľko má rokov. “Aj veľmi dobre rozvinuté dieťa plne analyticky dekóduje iba niekoľko prvých slov z vety, asi 3 – 5. Zbytok odhaduje podľa vášho postoja, mimiky, melódie hlasu a situácie. To mu dá celkom zabrať.”
Logopedička preto radí zbaviť sa pokušenia rozprávať v dlhých vetách. Radšej si svoje “posolstvo” rozdeľte na niekoľko viet, niekoľko segmentov. Najprv nech splní jeden pokyn, potom pridajte druhý.
“Dieťa nie je diktafón, dlhú informáciu nie je schopné si zapamätať a už vôbec nie je schopné sa podľa nej v správnom poradí riadiť. Ste pre neho v tú chvíľu iba “slovný chrlič.”
Láska ako predpoklad komunikácie
To, ako je dieťa milované a prijímané rodičmi, ovplyvní celý zbytok jeho života. Na bábätko rozprávame, žvatláme, robíme rôzne grimasy a zvuky a ono sa cíti v bezpečí. Pocitom, že je milované a v bezpečí, dávame dieťaťu do najcennejšie, pokoj pre rozvoj. Jeho mozog nemusí v strese riešiť, čo sa deje, môže pokojne dozrievať.
Prečítajte si aj:
Loading...