Agátka a zelená príšera

Keby dnes bolo bývalo krásne, Agátka by určite behala vonku bosými nôžkami po zelenom koberčeku utkanom z milióna malých stebielok. Ale dnes pritiahli po oblohe poriadne mračiská, obrovské ako plaviace sa lode po oceáne a spustil sa z nich lejak.

Agátka sedí za oknom a počúva kvapky dažďa, ktoré ťukajú na strechu. Najprv začali klopkať pomaly a potichu, ale neskôr sa poriadne rozbubnovali. Dievčatko smutne pozrelo na svoj zmáčaný koberec.

„Agátka, poď si kresliť,“

vyzýva ju mamka. Už sa nemôže pozerať na svoju malú smutnú princeznú. Agátku nápad mamičky potešil, a tak si sadla za svoj obľúbený drevený stolík a začala kresliť. Najprv nakreslila veľké zelené čiary cez celý výkres. Ani sama nevedela, čo to bude. Potom dokreslila čiary žltou a aj modrou pastelkou. A takto kreslila ďalej a ďalej.

Z dvoch zelených a beztvarých čiar začal vznikať chrbát, celý pokrytý veľkými zeleno-žltými šupinami. Na jeho konci dokreslila Agátka čudesný špicatý chvost. Hnedou pastelkou dokreslila nebezpečne vyzerajúce oči.

Agátka už vedela, čo kreslí, a tak príšere dorobila aj dve obrovské krídla, skoro sa jej nezmestili na výkres, a tri čierne zahnuté pazúriky. Keď dokreslila a pozrela na obrázok, neverila vlastným očiam!

Krídla sa začali hýbať, nohy robili kroky, chvost sa strepotal zo strany na stranu.

Drak ožil!

Dievčatko si rukou zakrylo ústa, aby nevykríklo od strachu, keď zelený dráčik vyletel z papiera a začal jej lietať krížom krážom po izbe. „Ešteže nevie chrliť oheň,“ pomyslela si Agátka, ale v tej chvíli dráčik otvoril papuľku plnú ostrých zubov a vychrlil obrovský oheň.

Vystrašené dievčatko nevydalo zo seba ani hláska. Zeleno-žltý drak zatiaľ pristál na Agátkinej skrini a obzeral sa okolo seba. V tom zbadal Agátku, ako na neho vyvaľuje oči. Tá sa ani nepohla od strachu. A veru sa mala čoho báť. Drak vzlietol a zamieril rovno na ňu…

„Agátka, Agátka,“

niekto chytil dievčatko za plece. „Zobuď sa, asi si zaspala pri kreslení,“ povedala mamka. Agátka otvorila oči a poobzerala sa po svojej izbičke. Nevidela nič okrem svojej usmiatej maminky. „Poď večerať,“ povedala jej.

A potom ho zbadala. Zelený drak bol opäť na výkrese a pozeral na ňu nahnevanými hnedými očami. „Hneď idem, mami,“ vydýchla Agátka a už už brala do rúčky gumu a celého draka z výkresu vymazala do poslednej čiarky. „Nebudeš mi ty lietať po izbe!“

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...