Ako sa Agátka chystala na svadbu

Agátke sa dnešný deň vôbec, ale vôbec nepáčil. Najprv jej ráno bola zima, keď kráčala s mamičkou do škôlky, potom si na dvor musela obuť gumáčiky, lebo bola mokrá trávička a zamračené bolo aj poobede, keď sa vyspinkala spolu s ostatnými deťmi.

Nechcelo sa im veru vstávať: „Veď takéto počasie je najlepšie na spanie,“ hovorieva mamička a aj pani učiteľka.

Aj tak museli všetci vstať, rodičia si po nich už pomaly prichádzali. A keď sa Agátka vracala domov zo škôlky, mamička povedala, že sa musia ponáhľať, lebo sa budú čerti ženiť.

Na svadbu sa však Agátke dnes vôbec nechcelo ísť. „A ešte v takomto počasí,“ hundrala si popod nos.

„Srdiečko, prezleč sa,“ volala mamka z kuchyne, kde varila pre Agátku a aj pre seba voňavý lipový čajík.

„A je to tu,“ pomyslela si Agátka: „Ide sa na tú svadbu.“ Ale čo na seba? Agátka začala vyhadzovať zo svojej skrinky všakovaké oblečenie. „Kvietkované šaty? Nieee, tie sú na leto. Rifľovú sukničku? Tá sa na svadbu nehodí. Trblietavé legínky…“ Ani tie neprišli Agátke vhodné na takú slávu, akou je svadba čertov. „Čo si ale obliecť?“ Dumala Agátka hodnú chvíľku, ale na nič neprišla.

„Mami, čo si mám obliecť?“ rozhodla sa teda opýtať mamičky. Veď sa musí aj učesať a nemá ani topánočky, veď stále chodí iba v teniskách. 

„Daj si tepláčiky a tričko s dlhým rukávom, to staré,“ navrhla Agátke maminka.

„Staré tričko a na svadbu?“ nechápala Agátka, a tak si radšej obliekla ružovú sukničku a belasé nové tričko s vyšitým srdiečkom vpredu. To bolo na svadbu čertov asi najlepšie, čo v skrinke našla.

„Agátka, a čo si sa tak vyparádila?“ spýtala sa mamička, len čo dievčatko vošlo do kuchyne. Mamička v ruke držala pohárik s horúcim čajíkom, div jej z rúk nevypadol.

„Však ideme na tú svadbu, sama si povedala, že sa dnes čerti ženia,“ povedala zamračená Agátka maminke. Tá musela položiť čajík rýchlo na stôl, pretože sa rozosmiala, až jej z neho vyšplechovalo.

„Agátka, ale veď to sa len tak hovorí, že sa čerti ženia. To znamená, že vonku bude silný vietor a dáždik, alebo aj veľká búrka s hromami a bleskami,“ vysvetlila maminka malej vyparádenej slečne.

Zobrala ju na ruky a podišla ku oknu, na ktorom sa už predbiehala jedna dažďová kvapka s druhou. Oblaky boli naozaj riadne, tmavo modré, ružové, niekde až do fialova. Agátka veru takú „svadbu“ ešte nevidela. Blýskalo sa o stošesť. Raz z jednej, raz z druhej strany. Stromy akoby tancovali vo vetre. A hromy? Tie bili do rytmu ako velikánsky hlasný orchester.

Mamička zobrala Agátku do izbičky, prezliekla ju z „večernej róby“ a spolu si vypili medíkom osladený čajík. Agátka bola rada, že už vie, čo to znamená, keď sa čerti ženia.

Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK. 

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...