Agátka je malé, iba 4-ročné dievčatko s blonďavými vláskami a modrými očkami. Na prvý pohľad je to dobré dievčatko. Agátka má vo svojej izbičke veľa pekných hračiek, no najradšej sa hráva so svojou bábikou s ružovými šatmi, plyšovým havkom a dreveným vojačikom.
Agátka sa s nimi však nehrá práve najkrajšie. Niekedy bábiku búcha nôžkami o zem, havka zas hádže cez celú izbu a dreveného vojačika vykrúca ako sa len dá. Hračky sa na ňu poriadne hnevajú. Každú noc, keď Agátka zaspí, sťažujú sa. „Jaj, zase mám doráňané obe nôžky,“ fňuká sa bábika. „A ja mám boľavý chrbátik,“ hovorí havko, ktorý leží hore bruškom na rozhádzaných drevených kockách. „A čo mám hovoriť ja?“ pýta sa vojačik, ktorému Agátka večer zlomila šabľu. Vojačikovi, ale aj bábike sa po líčkach kotúľajú veľké slzičky.
Ako tak hračky lamentujú na zemi v Agátkinej izbičke, niekto zaklope na okno. „Kto to je?“ pýta sa plyšový havko.
„To som ja, milé hračky, vaša víla,“
povie maličká bábika s bielymi šatmi ako baletka a s čarovným prútikom v drobnej rúčke. Bábika – víla sa na hračky milo usmeje a povie im: „Keď vás nabudúce bude Agátka hádzať a ničiť, len sa jej dobre skovajte, tak aby vás nemohla nájsť. Uvidíme, či to pomôže. A ak nie, tak sa vrátim a zoberiem vás od nej preč.“ Dobre teda, povedali si hračky, usmiali sa na vílu a spokojne čakali.
Ráno, hneď ako Agátka vstala, rozbehla sa za svojimi obľúbenými hračkami. „Ahoj, bábika, ahoj, vojačik,“ kričala a buch ich o seba, len tak zarachotili. V tom si všimla havka a bác s ním o zem. Zase ho zdvihla a hodila cez celú izbičku až k oknu.
Havko neváhal a, šup, skoval sa za ťažký záves.
Agátka ho ani nehľadala. Ďalej sa zabávala so svojou bábikou a vojačikom. Vojačika posadila do auta a pustila ho dolu z naskladaných knižiek. Auto sa však prevrátilo a vojačik ostal pod ním. Keď však Agátka chytila do rúčky bábiku, vojačik vyliezol z auta a skoval sa pod Agátkinu posteľ.
Bábika sa veru bála, že je na rade ona. A mala pravdu. Agátka jej začala vykrúcať rúčky i nôžky. Keď na ňu mamička zavolala z kuchyne, aby išla papať, hodila bábiku na zem. Tá nečakala ani chvíľočku a skovala sa za ťažkou skriňou.
Agátka sa dobre naraňajkovala, obliekla a išla do škôlky. Na hračky si za celý deň ani poriadne nespomenula. Ale keď prišla domov, chcela sa s nimi pohrať. Nikde ich však nemohla nájsť. Nevidela ani plyšového havka, ani svoju obľúbenú bábiku a ani dreveného vojačika.
„Kde sú moje hračky?“
pýtala sa mamičky, ale ani tá ich nevedela nájsť. Agátka plakala a plakala, až kým nezaspala. V noci zase prišla do jej izbičky bábika – víla a Agátke čarovným prútikom pričarovala sen. Bol o tom, že hračky sa jej už nikdy nevrátia, ak sa k nim nebude pekne správať.
Potom hračky povychádzali so svojich úkrytov a čakali na ráno. Keď vyšlo slniečko a Agátka sa prebudila, na zemi uvidela svoje obľúbené hračky. „Bábika, vojačik, havko,“ skríkla od radosti a hračky poriadne postískala. „Už nikdy vás nebudem hádzať na zem, ani o stenu,“ sľubovala im. Vojačik nenápadne, tak aby ho Agátka nevidela, žmurkol na bábiku, a tá sa usmiala na neho, aj na havka. Od toho dňa sa Agátka hrala pekne so svojimi hračkami, už žiadnu nehádzala na zem. A nehovoríme len o bábike, havkovi a vojačikovi, Agátka už nehodila o zem žiadnu inú hračku doma a ani v škôlke.
(10 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Akým vyšetreniam sa vyhýbať v tehotenstve?
7 tipov, ako sa vysporiadať s prdíkmi bábätka
Ktoré lieky sú pre tehotnú rizikové?
Ako bolia kontrakcie?
Malo dieťa 3 roky? Stiahnite si tlačivo na účely prídavku na dieťa
Auto môže šoférovať aj neplnoleté dieťa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Jééj krásna rozprávka len keby ich bolo viac
Veľmi pekné,milé a poučné. Len jedna maličká chybička ,nemá byť správne schovali a nie skovali ? Myslím to v dobrom,
ako pozitívna a konštruktívna kritika.