Tak ako každé dieťa má svoju najobľúbenejšiu hračku, televízny program, sladkosť, či kamaráta, malo by mať aj svoju najobľúbenejšiu knihu.
Získanie pozitívneho vzťahu ku knihám však zvyčajne nebýva vecou náhody. Ak dieťa žije v prostredí, kde rodičia čítajú, bude ich nasledovať. Čítať deťom môžeme už od ranného detstva. Čím skôr deťom začneme čítať, tým ľahšie a lepšie to pôjde.
Verše, rýmy, piesne, opakovania
a podobné ľubozvučné texty stimulujú rozvoj detského jazyka a počúvanie. Jednoducho, ale pritom výrazne ilustrované knihy vzbudzujú detskú zvedavosť.
- Začínajme s obrázkovými knihami a postupne prechádzajme na príbehy a romány.
- Zaveďme si tradičnú hodinu, kedy budeme deťom čítať. Mnohým sa osvedčil čas pred spaním.
- Nájdime si pohodlné miesto. Dotyk a pohladenie sú pre deti nesmierne dôležité. Zoberme dieťa na kolená alebo si ho pritúľme k sebe. Takto spolu strávime veľmi príjemné chvíle a dieťa si to bude pamätať až do dospelosti.
- Upozornenia ako napríklad: „Seď kľudne! Dávaj pozor! Nevrť sa!“ neprispievajú k spokojnej a príjemnej atmosfére.
Pri hlasnom čítaní sa u detí rozvíja umenie počúvať druhého. Nečítajme príliš rýchlo, doprajme počúvajúcemu dieťaťu dostatok času, aby príbeh precítilo a rozvíjalo si pritom svoju predstavivosť.
Nič sa nestane, keď malým deťom texty
zjednodušíme a skrátime.
Často je čítanie z obrázkov oveľa zaujímavejšie. Pomôže, keď si knihu dopredu prečítame, aby sme si mohli text upraviť.
Ak čítame na pokračovanie, pred každým ďalším čítaním stručne zhrňme predchádzajúcu časť.
Pokiaľ dieťa prejaví záujem, rozprávajme sa s ním o prečítanom. Skôr, ako začneme čítať novú knihu, venujme pozornosť ilustrácii na jej obale a diskutujme o nej. Pýtajme sa dieťaťa: „Čo si myslíš, o čom bude táto kniha?“
Pred obrátením ďalšieho listu obrázkovej knihy, alebo v ktorejkoľvek inej časti textu sa zastavme a opýtajme sa: „Čo si myslíš, ako to bude pokračovať? Čo by si Ty urobil/a na jeho/jej mieste?“
Otcovia by mali vynaložiť zvýšené úsilie čítať svojim deťom. Keďže väčšina učiteľov základných škôl sú ženy, malí chlapci často spájajú čítanie len so ženami a prácou v škole.
Buďme príkladom
Nech naše dieťa vidí, že si radi vo svojom voľnom čase čítame a nielen vtedy, keď máme čas vyhradený na hlasné čítanie. Dajme najavo, že čítanie je veľmi príjemná činnosť.
Pamätajme, že pre dieťa predškolského veku je dôležité naučiť sa od nás chcieť čítať. Nepoužívajme knihu ako hrozbu: „Ak si neupraceš izbu, večer Ti nebudem čítať!“ Len čo naše dieťa zistí, že používame knihu ako zbraň, zmení svoj postoj ku knihám z pozitívneho na negatívny.
Usmerňujme množstvo času, ktoré dieťa venuje sledovaniu televíznych programov. Na mnohé televízne programy však môžeme nadviazať čítaním kníh, alebo naopak, na základe prečítanej knihy vyberieme televízny program, ktorý dieťaťu rozšíri obzor.
Nesnažme sa súťažiť s televíziou. Ak sa opýtame dieťaťa, či chce príbeh alebo televíziu, zvyčajne si vyberie to druhé. Akékoľvek čítanie je lepšie ako žiadne, avšak ak sa nám samotným príbeh nepáči, nepokračujme v čítaní. Uznajme chybu a vyberme iný titul.
Nečítajme príbehy, ktoré sa nám samým nepáčia. Naša nechuť sa prejaví aj na čítaní a tým minie svoj účinok. Nenechajme sa znervózniť otázkami kladenými počas čítania, najmä ak sú poslucháčmi malé deti. Trpezlivo odpovedajme na ich otázky. Neodmietajme otázky a neodpovedajme unáhlene.
Nemýľme si kvantitu s kvalitou. Desať minút čítania, ktorému venujeme plnú pozornosť a nadšenie, sa môže s veľkou pravdepodobnosťou uchovať v mysliach našich detí dlhšie ako dve hodiny strávené pred televíziou.
(13 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Deti pravidelne pozerajú večerníček, potom sa prezlečú do pyžamka a v postieľke im prečítame rozprávku na dobrú noc. Nesúťažíme s televíziou, deti to považujú za dve rozdielne veci ale bez prečítanej rozprávky na dobrú noc si večer ani nevieme predstaviť
Ja deťom tiež texty upravujem – perníková chalúpka si to rozhodne vyžaduje – mŕtva mamička a Macocha, ktorá chce deti zabiť, popoluška to isté – mamička jej predsa na prvej strane nemusí umrieť. Normálne by som tieto ropzprávky ani nevybrala ale dostali knihu rozprávok a chcú z nej čítať. Mladšiemu synčekovi často len komentujeme obrázky a text vynecháváme, tak s mu to viac páči
Som rada, že všetky deťom čítate. Pracujem vo vydavateľstve Pro Solutions, ktoré sa zameriava na knihy pre deti a mládež. Keď prídem do kníhkupectva, často mám pocit, že je na policiach veľmi veľa nekvalitných kníh, brakov, ktoré by som svojim deťom určite nečítala. Pri výbere kníh do našej ponuky taktiež musím zvažovať, ktoré sú kompletné a kvalitné pre malých čitateľov. Našťastie je z čoho vyberať a keby sme mohli, dali by sme ich vytlačiť stovky.
Držím palce všetkým rodičom, ktorí pestujú v deťoch lásku ku knihám.
Dnes vecer sme sa nejak nevedomky s dcerou spikli a pred uspavanim si dcerka (2 roky) vyziadala, aby sme citali knizku. Vyuzila som to na to, ze som sa spytala, ci moze citat tatik. Dcerka hned nadsene suhlasila a prehovaral manzela, ze ano, chce to od neho. Bolo to uzasne a snad sa mi podari manzela nahovorit, aby sme to tak robili kazdy vecer. Ked uz dcerku neuspava, aby jej aspon precital rozpravku. Zatial to bolo vzdy tak, ze po prichode z prace k nemu dceka docupitala, ze chce pustit rozpravku na dvd. A on vzdy pustil. Tak teraz snad budeme mat nahradu, alebo aspon doplnok k ich tv veceru.
Mna zaujima, ci si tiez upravujete obsah rozpravok? My mame jednu uz dlhsiu dobu oblubenu knizocku s rozpravkami pred spanim, su to take tie klasicke, ale kratucko napisane, takze deti vydrzia pocuvat. Ale nepacia sa mi tam niektore casti, ako napr. v rozpravke o medovnikovom domceku je hned na zaciatku, ze detom zomrela mama, otec sa ozenil, doviedol domov macochu a ta kazala otcovi, aby deti odviedol do lesa a tam ich zabil
Tak toto preskakujeme a zaciname rozpravku tak, ze deti s tatinom sli do lesa a deti tak zbierali, az sa tatinovi stratili. A mimochodom, v tejto knihe sa rozpravka konci tak, ze ked sa deti dostali domov, tak sa s otecom stastni zvitali. Tak neviem, na co myslia poniektori autori, ci maju na zreteli, ze vlastne pisu pre velmi male deticky.
Mozno som smiesna, ale aj tam, kde sa pise, ze polovnik rozparal vlkovi brucho, preskakujem navod, ze to spravil nozom. Proste len rozparal. Zas na druhej strane citame detom aj o kozliatkach a Cervenej ciapocke, ved je to klasika, o ktoru nemozme deti obrat, len sa snazime minimalizovat mnozstvo agresie a „nasilia“ v rozpravke. Neskor pribudnu aj drakovia zeruci princezne 😉
Myslite, ze treba detom takto rozpravky upravovat? Alebo deti to chapu inak? Nechcem to zas prehanat, ale nasilie neznasam, tak ako neznasam aj bojovne serialy „pre deti“ v TV.
Mám rada knihy. S pribúdajúcim vekom sa mení žáner aj autori. Ale moja štvorročná Alica ma prinútila vrátiť sa ku knižkám, ktoré som sa učila naspamäť počas prvých ročníkov základnej školy. A sú to úžasné návraty. Ku kapitole z knižky o Danke a Janke pridám historku o mojej prvej veľkej tréme z recitovania pred tabuľou, k rozprávke „Ako Kubo predal kravu“ príbeh o tom, ako sa mi zrazu písmenká poskladali do slov ešte pred tým, ako sa zo mňa stal prváčik. Alica si každý príbeh ukladá do svojho srdiečka a niekedy mám pocit, že vie o mne viac ako ja sama. Veľmi želám svojím deťom, ale aj všetkým ostatným ratolestiam, aby si našli cestu ku knihám a možno aj pomocou nich k ľuďom. Je len na nás, na rodičoch, či im to uľahčíme.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že čas na čítanie, ktorý venujete svojmu anjelikovi sa Vám mnohonásobne vráti. Synovi Adamovi začala čítať knižky keď mal ešte len 3-4 mesiace. Okolie bralo túto našu záľubu dosť s rezervou, ale my sme si nenechali každý deň újsť našu „knižnú chvíľku“. Dnes má Adamko 16 mesiacov a začína si čítať sám. Zoberie si knižky, pozerá obrázky, napodobňuje zvieratka, alebo príde za mnou a doslova ma prinúti, nech robím čokoľvek, aby sme si spolu ľahli a čítali o Svrčkovi a mravcoch, O nezbednom káčatku…….
Chcela by som podporiť všetky mamy, ale aj oteckov, aby svojim deťom čítali. Mám 3,5 ročného syna Andrejka. Asi od 2 rokov mu pravidelne pred spaním čítame, ja alebo manžel. Najprv to boli len krátke básničky, potom rozprávky. andrejko sa každý večer teší na svoju rozprávku, má výbornú slovnú zásobu a už vie vysloviť „r“ – ako jediný v triede. Som presvedčená je to aj preto, lebo mu čítame. Niektorí rodičia uprednostňujú magnetofón alebo CD, ale ja by som si tie chvíle so synom nedala vziať, aj keď som niekedy veľmi unavená. Chodíme do práce a sme spolu len 3-4 hodiny denne. Preto čítajte, čítajte, čítajte. v knihách je najviac múdrosti.