Keď som sa pred šiestimi rokmi prisťahovala do Devínskej, z okna som pozerala na staré „socíkové“ obrovské pieskovisko, zabudnuté preliezky, ktoré trčali z betónu poškodené a na zhrdzavený rám po hojdačkách. Potom sa mi narodili deti a na ihrisko sme začali občas chodiť, lebo veď deti sa v piesku hrajú rady. No pri predstave, koľko psov a mačiek sa na tomto piesočku pohralo pred mojimi deťmi, som sa radšej pozbierala a odpútavala dietky iným smerom.

Potom som urobila niekoľko výjazdov na miestny úrad, opytovala sa paní úradníčok, či niečo s ihriskom neplánujú. Neplánovali.  Asi o pol roka som sa zoznámila s Majkou, ktorej tiež pobyt na ihrisku s dvomi deťmi nebol veľmi príjemný. A že poďme dačo urobiť! 

Tak sme aj urobili

To už sa pridala aj Silvia a spoločne sme napísali projekt pre Konto Orange, no neuspeli sme. Potom sme napísali projekt na obnovu ihriska pre Komunitnú nadáciu – a uspeli sme! Aj keď podaniu projektu predchádzalo asi dvojmesačné, takmer denné obliehanie miestneho úradu kvôli pečiatke (keďže pozemok ihriska je obecný, potrebovali sme ich súhlas, a pán starosta sa bál, aby sme od nich náhodou nechceli milióny…). Od KNB sme dostali 15 000,- Sk. Nie veľa, ale aspoň na nové hojdačky bude, povedali sme si. No keďže Majka bola úžasne húževnatá a ten miestny úrad obliehala naozaj zodpovedne, ku koncu minulého roka sa miestni páni rozhodli, že majú nejaké prostriedky na to, aby reálne s ihriskom niečo urobili.

V novembri 2007 pracovníci MČ naozaj začali s terénnymi úpravami a prípravou na oplotenie ihriska. Tieto práce dokončili v máji tohto roku. Urobili oplotenie, bráničky, nový chodník, výsadbu stromov aj krovín. Trvalo to síce dlho, ale myslím, že to stojí za to.

Medzitým sme hádzali letáčiky (že sme získali grant, že plánujeme brigádu a „kto môžete – pomôžte“) do schránok okolitých domov, strkali ich do rúk rodičom na ihrisku sa vyskytujúcim a pomaličky dávali dokopy skupinku nadšencov, ktorým ich okolie nie je ľahostajné a ktorí mali chuť priložiť ruku k dielu.

Koncom mája tohto roku bolo oplotenie dokončené a my sme mohli uskutočniť dlho plánovanú rodičovskú brigádu. Tá sa uskutočnila 31. mája za krásneho slnečného počasia, účasti asi 15 rodičov, 8 detí a Devínskonovoveskej televízie. Ešte predtým sme zabezpečili drevený obklad na betónovú obrubu ihriska, drevo sme impregnovali a nafarbili.

V  rámci brigády sme osadili lavičky (zabetónovali, ošmirgľovali a natreli), osadili smetný kôš, farebne natreli existujúce preliezačky a pripravili stojan na závesné hojdačky. Tiež sme opravili existujúcu preklápaciu hojdačku a vyčistili okolie pieskoviska. Dievčatá – školáčky namaľovali na zem skákaciu „škôlku“.

V medzičase sme sa snažili nájsť vhodné závesné hojdačky, certifikované a dostupné v krátkom čase. Zistili sme, že to nie je vôbec jednoduchá úloha, niektorí podnikatelia, keď sme povedali, že u nich chceme minúť zhruba 10 000,- Sk, sa s nami ani ďalej nebavili.

Počas brigády a aj po nej sme urobili rodičovskú zbierku, ktorý vyniesla vyše 7000,- Sk. Vďaka týmto peniažkom sme mohli zakúpiť dve hojdačky na pružine, ktoré v týchto dňoch budeme osádzať na ich miesto na ihrisku.

Čo som chcela povedať, je…

…že keď sa chce, tak veľa toho ide. Samozrejme, všetko je to o ľuďoch. Všetci sa nám mohli na naše letáčiky v schránkach a oslovovanie na ihrisku vykašľať a povedať si, že je to obecné ihrisko, tak nech sa obec stará. Som veľmi rada, že sa našlo dosť takých, ktorí si toto nepovedali.

Ak sa rozhodnete urobiť niečo vo svojom okolí, rátajte s tým, že je to beh na dlhé trate. Ale ak dobre dýchate a máte podporu, dá sa dobehnúť do cieľa.

Veľa vecí v komunikácií s obecnými úradníkmi sa dá dosiahnuť naozaj iba neúnavným a dôrazným „zviditeľňovaním sa“. Keď nabehnú tri matky a šesť detí do kancelárie vicestarostu, má tendenciu všetko urýchliť a vybaviť (aby mu deti ten kanceľ nerozobrali).

Ak chcete niečo zmeniť, hovorte o tom s ostatnými. Možno nájdete spriaznenú dušu a veci sa budú hýbať ľahšie. Rozdelíte si písanie grantov, zháňanie peňazí, oslovovanie ďalších rodičov. Viem, niekedy to chce nepriestrelnú vestu a obrnenie sa riadnou dávkou trpezlivosti. Ale berte to tak, že kto chce pomôcť, ten pomôže a tým ostatným aspoň dáte najavo, že by sa mohli zamyslieť …

ĎAKUJEM všetkým maminkám a tatinom (Majke M., Silvii, Majke G., Katke, Adi, Monike, Evke, Tomáškovej mamine, Zuzke, Tomáškovej a Tamarkinej mamine, Petre a ich manželom, Škrabanovcom, a samozrejme aj všetkým ostatným, ktorí prispeli na obnovu ihriska, ale ich mená žiaľ netuším)! Boli ste úžasní a ja verím, že budúci rok sa nám podarí ihrisko zase o trochu vylepšiť! 

foto: autorka

(Žiadne hodnotenia)

Loading...