Čo robiť, keď muž nepomáha v domácnosti?

Jedna z vecí, ktorými ma muž po svadbe šokoval, bola malá poznámka o živote jeho rodičov.

Cestou na výlet mi prezradil, že jeho mama všade so sebou ťahala žehličku a prvé, čo po vybaľovaní urobila, bolo, že jeho otcovi vyžehlila košele.

Áno, táto historka z doby kamennej pre niektorých chlapov stále predstavuje ideál manželského spolužitia.

Mama varí obed, otec číta noviny?

Som emancipovaná, moderne vychovaná žena. Isto nesnívam, ako prosím muža na gauči, nech nadvihne nôžky, aby som spopod neho zmietla smeti. Vylúčené!

Spočiatku to šlo. Varenie, upratovanie, nákupy, to všetko sme si delili rovným dielom. Potom prišli deti a pobyt doma zvaný dovolenka a ja som si na zvyšujúce sa nároky na domáce práce zvykla. Veď som bola celý deň doma, nie?

Miliónkrát som sa pristihla, ako pulírujem stôl, zatiaľ čo vyšťavený muž prepína z futbalu na hokej, alebo dopekám vianočné koláče, kým sa fintí na firemný večierok.

On v novej košeli, lebo jeho oddelenie vyhralo cenu, ja v zástere zalezená v umývačke riadu, kde som vyberala bordel zo sitka. Kráska a zviera, čo vám poviem. Potom však prišla osudová nedeľa, keď som si povedala DOSŤ!

Celý deň som strávila prípravou slávnostného trojchodového obeda, po ktorom ostal dres riadu. Naivne som myslela, že si to muž všimne, veď keď jeden varil…

Nevšimol. Ešte ma upozornil, že čo sa naháňam, je nedeľa. Pohár trpezlivosti pretiekol.

Našepkávanie

Psychologické knižky radia netlačiť na pílu, pristupovať milo, byť trpezlivá a pekne sa usmievať. Mužovi treba povedať, čo od neho očakávame, sám na to nepríde. Pohľad na horu riadov nestačí, aby pochopil, že ich treba nahádzať do umývačky.

Tak som začala. Pekne a s láskou som muža navigovala. Že deti treba okúpať a ostrihať im nechtíky. Jeho odpoveď? Vraj, prečo ja, ty to robíš lepšie.

Prečítate si aj: Z multitaskingu už porazilo nejednu mamu

Pustila som sa do upratovania komory a von som vytiahla všetky zbytočnosti. Mužovi som podala dve vrecia – na potrebné a nepotrebné, a sladkým hláskom som ho poprosila, nech sa ujme svojej úlohy.

Tri velikánske škatule nepoužitých klincov, smradľavých fľaštičiek a iných chlapských nezmyslov čakali na jeho ruku čosi vyše troch týždňov, kým som ju nevyniesla ku smetným košom, kde ju rozobrali holuby a dobrí susedia.

Muž si stratu doteraz nevšimol.

Dohoda

Manželstvo je dlhý rad spoločných dohôd. Kto komu kúpi dar na výročie, kto rozpošle vianočné sms príbuzným, kto pôjde s deťmi k zubárovi.

Tak som rozdelila domáce povinnosti. Bola som k sebe trochu nespravodlivá, ostali mi na starosť podlahy aj riady, ale jeho povinnosti mali tiež niečo do seba.

Trebárs smeti. Spočiatku to za občasného frflania fungovalo. Ale keď som sa čoraz častejšie potkýnala o vrecia nachystané na chodbe, a keď sa ukázalo, že moja snaha o triedenie končí v jednom spoločnom smetiaku, zvolala som domácu poradu.

Dohoda – nedohoda, prečo to nerobí poriadne?

„Ako poriadne?“ pýta sa muž neštvane.

On si povinnosti plní. Kedy a ako, to už mám nechať na ňom. Podobne to bolo s odkladaním riadu a umývaním kúpeľne. Muž mal namiesto systému často a po troche radšej všetko naraz raz za tri dni.

Nakoľko jeho staromládenecký prístup ku kuchyni brzdil snahu o priebežný poriadok, dohoda o férovom podiele domácich prác sa nám rozpadla pred očami.

Ignorácia

Rovnako ako iné mladé rodiny, aj my sme sa s príchodom detí začali topiť v mori domáceho chaosu.

Všade ležali hry, hračky, pod kvetináčom vyschnutých kedysi fialiek rozsypaná hlina, varešky a lyžičky z kuchyne pomiešané s detskými vecami. Do toho varenie, žehlenie, pranie a roboty bolo nad hlavu.

Ale ak to môjmu mužovi nevadí, veď dobre. Jeden večer som nenavarila. „Zabudla“ som. Urazený muž pokrútil hlavou a vyhrabal z hlbín špajze posledný puding.

Prestala som zbierať stáda plyšákov, ktoré sa oficiálne presťahovali do obývačky a pod žehliacou doskou sa nakopili neožehlené košele. Muž si namiesto intenzívneho rodinného rozhovoru o zmene svojho postoja o pár minút privstal a ožehlil košeľu sám.

Prečítajte si aj: Celý rok bez nákupov? Ušetrené peniaze a viac miesta na to dôležité

Chaotická domácnosť ho nechávala chladným, len mi občas nadhodil, či mám nejaké plány, alebo sa idem pustiť do upratovania. Sám mop do ruky nechytil.

Boli by sme v tom prachu a kopách vecí žili šťastne podnes, keby sa neočakávane nepozvala na návštevu svokra. Muž mi zúfalo volal z práce, nech sa pripravím.

Deti putovali k susede a my sme ako zdivočelé antilopy šprintovali s utierkami a okenou po byte, popod nohy nám behal vysávač a práčka prala ako o život.

Za dve hodinky sme odfúkli aj to najmenšie zrniečko prachu, umyli svoje aj bábikine tanieriky, a kým si svokra obúvala papuče, vyťahovala som z rúry bábovku.

Až potom sme si dovolili sadnúť a užívať rodinnú pohodu, ktorú privolala znovunájdená manželská súdržnosť a čisté okenné parapety.

Po svokrinom odchode muž poznamenal: „Mohla by chodiť aj častejšie. Aspoň by sme mali viackrát do mesiaca poriadok.“

„Kontroverzná, ale účinná metóda,“ súhlasím.

Samozrejme, v dreze sa už kopili špinavé tanieriky a šálky od kávy. Som zvedavá, kto ich umyje.