„Kde robíš?“ „Nikde Som doma,“ odpovedá priateľke matka vychovávajúca tri malé deti. „Pracuje vaša manželka?“ „Nie, je doma s deťmi,“ hovoria si medzi sebou oteckovia.
Vyššie uvedené dialógy dokazujú, že aj napriek značnej zmene v posledných rokoch, sa ešte stále vedome či nevedome práca žien – matiek v domácnosti považuje za menejcennú a je vnímaná ako „nič nerobenie“, ako dôsledok životných pomerov, ktoré spôsobili „prerušenie profesijného životopisu“.
Materstvo sa niekedy vníma ako akési „väzenie“, ktoré musí žena pre rodinu a pre dobrú vec odsedieť doma, aby sa konečne po niekoľkých rokoch, keď už deti konečne opustia domov, mohla slobodne nadýchnuť. Ale čo tí z nás, ktorým sa starostlivosť o rodinu – často veľkú – a udržiavanie domácnosti – často veľmi výrazné – javí ako najvhodnejšia kariéra a najlepší nápad v živote? Treba sa naučiť ignorovať poznámky o plytvaní života a úplnej strate ambícií ( „Na čo má vlastne vysokú školu?“).
Ak sa však na chvíľu zamyslíme nad úlohou ženy v domácnosti, zistíme, že sa jedná o oblasť tak špeciálnu, že je naozaj ťažké nájsť podobý príklad profesionálnej práce.
Žena starajúca sa o domácnosť a výchovu detí je súčasne:
- manažér riadiaci tím a prideľujúci úlohy, stanovujúci pravidlá a priority, plánujúci výlety a dovolenky, povzbudzujúci a motivujúci k práci, riadiaci rôzne druhy projektov atď.
- psychológ, ktorý musí poznať osobnostné rysy všetkých členov rodiny, presne odhadnúť ich možnosti a znalosti, potreby, talenty, silné a slabé stránky a pod.
- vyjednávač hľadajúci riešenia vznikajúcich konfliktov, ktorý pomáha dosiahnuť kompromis.
- lekár, ktorý dokáže rozlišovať medzi niekoľkými druhmi kašľa, rozpozná skutočnú bolesť brucha od nechuti ísť do školy, obyčajnú vyrážku od kiahní a vie sa správne rozhodnúť, či to stačí vyliečiť doma alebo je skutočne potrebné navštíviť lekára.
- zdravotná sestra, ktorá dokáže ošetrovať rany, vybrať triesku z ruky, vykonať inhalácie…
- finančný riaditeľ, ktorý vie vyjsť s peniazmi aj vtedy, keď sa to nezdá reálne.
- a navyše: kuchárka, práčka, krajčírka, opatrovateľka, šoférka, záhradníčka, bytová architektka, kultúrno – vzdelávacia pracovníčka, špecialistka na vytváranie imidžu v “spoločnosti” atď., atď.
Najprv kariéra, potom deti alebo kariéra a deti naraz?
Rôznorodosť domácich prác sa výrazne odlišuje od kancelárskej jednotvárnosti. Stojí za to položiť ďalšiu otázku: Je jedinou prijateľnou alternatívou „najprv kariéra, potom deti” alebo „kariéra a deti naraz”? Nie je pre mnoho žien rovnako dobré „najprv rodina, potom práca” alebo jednoducho „rodina a deti ako moja práca”?
Nepochybne jednou z najuznávanejších hodnôt vo svete je dnes osobná sloboda – a to je dobre, pretože človek bez slobody nie je schopný ani milovať, ani rozvinúť naplno svoju osobnosť. Preto by bolo vhodné, keby pri výbere rebríčka hodnôt a usporiadania času medzi rodinou a kariérou mali ženy tiež skutočnú slobodu.
Zdá sa však, že momentálne sa v tejto oblasti preferuje špecifický – a paradoxne veľmi mužský – názor, podľa ktorého je žena plnohodnotne uplatnená iba v profesionálnej práci a starostlivosť o domácnosť a deti ju obmedzujú a mrhajú jej talentami, dokonca pri nej „ohlupuje”. Okrem toho sa neustále zdôrazňuje, ako výrazne odchod z práce kvôli výchove detí narušuje kariérny postup a často je pre ženu nemožné vrátiť sa do práce za rovnakých podmienok ako keď z nej odchádzala.
Keď sa teda žena už rozhodne mať dieťa je z tohto hľadiska vraj najlepšie, aby sa čo najskôr vrátila do práce a svoje dieťa dala do starostlivosti starých mám, opatrovateliek či predškolských zariadení.
Madeleine Albrightová pracovala doma a vychovávala tri dcéry
Samozrejme, keď už hovoríme o nátlaku, nemali by sme zabudnúť – predovšetkým v našich podmienkach – na čisto ekonomické dôvody, ktoré spôsobujú ešte viac ako kultúrny a mediálny tlak skorý návrat mladých žien do práce, a niekedy tiež bránia rozhodnúť sa mať dieťa a posúvajú toto rozhodnutie na neskôr.
To je však už iná téma. Našťastie sa stále častejšie touto témou zaoberajú médiá, ale aj politici, odborníci, zamestnávatelia a vôbec všetci, ktorí môžu niečo v tomto ohľade zmeniť.
Ak by sme chceli nájsť nejaké príklady úspešného návratu matiek do intenzívneho profesionálneho života, všimnime si niektoré dobre známe ženy zo sveta politiky a obchodu. Jedným zo zjavných príkladov je bývalá ministerka zahraničia v USA Madeleine Albrightová, žena, ktorá bola vôbec v najvyššej pozícii v americkej politike, ktorá pracovala doma a pri tom vychovávala tri dcéry.
Naozaj musí byť pre ženu čas strávený doma z profesionálneho hľadiska stratený? Nie nevyhnutne! Po prvé, mnoho z činností, ktoré žena vykonáva doma, jej pomáha rozvíjať aj profesijné zručnosti (je tým napr. vedenie ľudí, finančné riadenie, plánovanie svojho vlastného času a času iných. Po druhé, ostať doma nemusí nevyhnutne znamenať úplnú profesionálnu nečinnosť. Veľa žien, a to najmä skúsenejšie matky, kombinujú prácu doma s postgraduálnym štúdiom, čítaním odbornej tlače a drobnými prácami, ktoré sa dajú robiť aj z domu.
Na záver sa vráťme k téme žien, ktoré necítia potrebu „odísť z domova“ a realizovať sa vo vyštudovanej špecializácii. Je ich život stratený a vzdelávanie nepotrebné a zbytočné?
Pozrime sa, čím v skutočnosti výchova detí je. Je to predsa formácia mladých ľudí, budúcich pracujúcich občanov a nepriamo aj formácia ich kariéry a rodinného života – vo všeobecnosti teda formácia ich postoja k životu. Keď to postavíme do konfrontácie s priemernou úrovňou povinností a zodpovednosti zamestnanca vo firme či inštitúcii, ukazuje sa, že odpoveď na otázku aké „odborné činnosti“ je nutné považovať za dôležitejšie a užitočnejšie, napr. v sociálnej oblasti, nie je odpoveď vôbec taká samozrejmá.
Nezabudnime tiež, že žena je v roli matky nezastupiteľná, hoci ďalšie inštitúcie, ako napr. školy, širšia rodina alebo cirkev môžu s výchovou pomôcť, mama bude vždy mama – človek, ktorého láska a vplyv sa počas celého života nedá nahradiť.
Anna Wardak
Autorka je matkou siedmých detí a spolu so svojím manželom Januszom, s ktorým sú 17 rokov manželia, sú spoluzakladatelia Akademije familijnej v Poľsku, ktorá sa špecializuje na kurzy pre rodičov. Zároveň pracuje ako zástupkyňa riaditeľa pre vzdelávanie v materskej škole. Má za sebou bohatú prednáškovú a publikačnú činnosť. Spolu so svojim manželom úzko spolupracuje s Akadémiou rodiny (www.akademiarodiny.sk )
Preložila M. Garbiarová,
(20 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
NsP Trstená
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Prvé príznaky tehotenstva - skôr, ako si urobíte tehotenský test
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Ako zmierniť rodičovský stres a menej kričať
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Váš komentár
Som mamou 9 detí a môžem povedať, že čas venovaný rodine nie je nikdy stratou. I napriek tomu, že moja profesijná kariéra sa nerealizovala . Je pravda, že dnes sa taký spôsob života nepreferuje, ale za 25 rokov manželstva vidím, že spoločnosť sa uberá veľmi nesprávnym smerom.
Jarka
Pre Milan1. Nie som si isty ci ste spravne porozumeli textu. Nevyplyva z neho to, ze jedine spravne riesenie je ak zena ostane doma, ale to, ze ak ostane doma nemusi trpiet ziadnym pocitom menejcennosti ale moze byt na to patricne hrda. Zial, prave tendencie ktore prezentujete, vytvaraju na zenu socialny tlak aby sa co najskor vzdala svojej primarnej ulohy lebo to momentalne nie je “trendy”.
Toto môže byť niekoho cesta, pre iného nie. Moja známa, ktorá šesť rokov študovala architektúru, vyhlásila, že s tou školou nikdy nič robiť nebude, že ona chce robiť zázemie svojej rodine, lebo v tom vidí najväčší zmysel. A to si jej rodiča brali pôžičku, aby mali z čoho financovať výkresy, farbičky, grafické programy a iné pikošky, ktoré potrebovala k štúdiu. V jej prípade bola škola skrátka jeden veľký luxusný zážitok.
Nie je to niekedy aj o tom, ze zena matka sa citi lepsie, ked robi aspon z casti aj inu pracu ako starostlivost o rodinu a domacnost? Ano, je tazko nahraditelna, ale nie zo 100%. Ak by sa mohla venovat aj niecomu inemu, mozno by jej tak nevadilo neuznanie od okolia.
Sorry, opatrujem momentalne choré dieťa, tak som sa nestihol venovať otázke nahraditeľnosti
Ale “stručne” k mojím vyhradám k článku – príliš glorifikuje materstvo a ženy, príliš ide v duchu dobra matka – ta, čo je s dieťaťom čo najviac no a viem o tendenciach, ktoré skutočne poukazujú, že budúcnosť bude chtiac nechtiac v dvojpríjmovej domacnosti a len malo žien si bude môcť dovoliť luxus slobodne sa rozhodnúť byť doma dokedy bude chcieť resp planovať karieru ako sa jej to hodí. Chýba mi tam dôraz na komplementaritu rodiny. Jednoducho aj výchova detí , aj “kariera” oboch rodičov sa budú prelínať, ženy ale aj muži budú musieť stíhať aj to, aj to.Obaja budú pracovať viac a vychovavať intenzívnejšie aj mimo prace. Odkaz zo škandinavie je taký, že takto sa ešte ako tak dá udržať znesiteĺná životná úroven a dostatočný počet detí v rodinach pravda, ak pomôže štát.
No a druhý odkaz z Európy je, že dobre už bolo. Len my sme žiaľ pri tom neboli. Pripravte sa na horšie časy, pripravte sa na to, že značná časť rodín sa napriek vlastnému úsiliu zosunie natoľko, že nebudú riešiť či ma žena ostať doma pri deťoch, ale ako má rodina prežiť a nebyť “sockou” – / to je teraz také modne štítivé pomenovanie. / Vyzerá to ako pesimizmus, ale nie je. Ja som totižto optimista. Len dobre informovaný …
Vieš, Milan, ja som možno taký naivný idealista, ale fakt si myslím, že pre deti je najlepšie, keď je mama doma. Viem, že krutá realita mi to proste nedovolí a po MD budem musieť do práce, aby sme prežili. Keby som však mala na výber…ale to už je iný príbeh.
Mimochodom, práve teraz si pre svoje dieťa nenahraditelný ty.
Súhlas, žena má byť doma pri deťoch, pretože na to bola uspôsobená. Robiť jednu vec a poriadne. Mám blízkych známych (náš kazateľ), ktorí majú 8 detí a žena je doma, je učiteľka a deti učí doma. A môžem povedať že som usporiadanejšiu domácnosť a poslušnejšie a vychovanejšie deti nikde nevidela.
Linda, uplne nezmyselne argumentuješ jednotlivým prípadom, keď štatisticky je jasné, že takzvané tradične štrukturované rodiny /muž zaraba, žena je doma s deťmi / nestačia ani len demograficky na tie, kde sa navzajom roly kariery a výchovy detí prelínajú.
Pozri si úhrnný index plodnosti škandinavie, Francúzska na jednej strane a detto Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko na druhej strane – prečo je v tom Taliansku a spol taká nízka ? Taliansko má 1,39 , Švajčiarsko 1,45 pri cca 10 % plodnejšiej hlavne moslimskej imigračnej menšine, Nemecko po masívnych reklamach “deti ako milovaná samozrejmosť” čosi nad 1,5 a tiež s podobným podielom imigrantov, Rakúsko 1,41. Zatiaĺ čo škandinavia dosahuje 1,7 -1,9 , Francúzsko 2,0 s cca 10 % imigrantskou menšinou. Iste, stale pod zachovnou hodnotou, ale tú u nas nedosahuje ani jediný okres, ani silne veriaca Orava, /okr Namestovo / ani východ s vysokým percentom Rómov / okr Kežmarok /.
Prace Kellera / Súmrak socialneho štátu, Tri socialne svety /tvoje videnie sveta vyvracajú a špecialne v časti defamiliarizacie rodiny /Esping – Andersen /ukazujú na vyššiu živiotaschopnosť škandinavskeho modelu. Teda nie žena ma byť pri deťoch doma, lebo bola na to usposobená, ale vzajomná nahraditeĺnosť v rodičovských úlohach je pre rodinu prospešnejšia.
No a najvyššie HDI Nórska nie je len o ekonomike, ale aj o tomto prístupe .
Vieš Milan, žijem na Slovensku, v Bratislave, riadim sa inými vecami, ako “vyspelá” Európa, pre mňa ako pre matku sú tvoje štatistiky a výpočty (nič proti nim nemám ani proti iným obyvateľom na Zemi) irelevantné a odpusti mi, nič nehovoriace. Ja žijem svoj život, nie život ostatných ľudí a nemám ani záujem ani postoj riadiť sa tým čo sa deje na zemi, len preto aby som bola v súlade s nejakými štatistikami. Som toho názoru, že ženy majú byť doma s deťmi a učiť ich, prípadne ako staršie ženy učiť mladšie. Muž sa má žene dávať a žena sa mu má podriaďovať. A kľudne ma vysmej, zlynčuj, ak sa ti uľaví.
No ja uplne suhlasim so zuzitko aj pehavou, sama by som to lepsie nenapisala
zuzitko, súhlasím, presne tak som článok poňala aj ja. MIlan zvykne mať trefu, ale v niektorých témach – sorry – vidno, že nie je žena a mama. /Možno to on vníma opačne ako náš handicap, pre ktorý mi nechápeme jeho – čo ja viem?/. Isté je, že možno aj práve tým, že muž je pragmatickejši a inak berie veci vzťahov a rodiny, sa k taktejto otázke vie postaviť takto – a áno, všetci sme nahraditeľní. Len potom neviem, prečo narastá podľa všetkých štúdií počet psychológov a psychiatrov a tiež tých, ktorí ich potrebujú. NIe je to náhodou vec identity, bezpodmienečnej lásky, úplného domova? Ja viem, zvykáme si na kadečo, čo nám kole oči – ale jedna vec je vedieť o tom, že sa to deje, druhá rešpektovať to ako slobodný prejav iných, tretia vec je tvrdiť, že je to normálne a dobré. Čo je vlastne norma? To by sme už začali s vážnou filozofiou… a aj tak by sme sa asi nedohodli.
Milan1, tvoje filozofické úvahy sú zaujímavé a v mnohom možno aj pravdivé, ale pointa článku bola v niečom inom. Nech už sa o to dieťa stará ktokolvek, táto osoba je preňho nenahraditelná v tom zmysle, že je velmi dôležité, aby s ním do istého veku bola doma a venovala mu starostlivosť, ktorú potrebuje. Tento článok nie je o tom či je matka ako taká nahraditelná, je o tom, aby ženy, alebo otcovia nemali blbý pocit z toho,že sa rozhodnú nerobiť kariéru, ale starať sa doma o dieťa. V tomto význame sme pre deti nenahraditelní. Alebo chceš povedať, že ty si zástanca modelu, že dieťaťu je lepšie v nejakej inštiticionálnej starostlivosti?
Aj nahraditelnosť biologických rodičov je dosť diskutabilná téma. Ano, dá sa nahradiť z hladiska starostlivosti o dieťa, výchovy, dokonca aj z hladiska lásky, emocionálneho puta a pocitu prijatia. Ale len vlastní rodičia mi pomôžu nájsť odpoveď na otázku, kto som, odkial prichádzam, kde sú moje korene a aká je moja minulosť. Ak by to tak nebolo, tak prečo by sa tak vela adoptovaných detí, pýtali práve na tieto otázky a netúžili poznať svoje korene?
Milan, keby som sa opýtala mojich detí, či by chceli inú matku, čo by asi povedali? asi by na mňa pozerali ako puci ako ma mohla napadnúť taká somarina. Tvrdím, že mam je nenahraditeľná, nemyslím teraz biologickú alebo tú čo adoptuje dieťa z domova, keď jej nie je dopriate inak, ale všeobecne.
Keby som sa opýtal svojich detí ja, povedia mi presne to isté, ale vyvodzovať z toho, že otec je nenahraditeĺný / tak všeobecne / nemôžem.
Sorry, na changenete máš daleko lepší príspevok, toto čo si napísala teraz je ako vidíš ľahko vyvrátiteľné…
Myslíš ten k striedavke? čakala som že pán Ďurkovič bude reagovať, ale doteraz sa tak nestalo.
ale Milan, choď sa pozrieť do detských domovov. A čo keď matka ostala sama? o akej rodine hovoríš? tá je dnes v kríze. Takže súhlasím s tým, že matka je nenahraditeľná. Ako primárna väzba.
Však detské domovy chceme zavrieť a deti dostať do rodín – rodina je aj iba otec dieťaťom alebo matkka s dieťaťom, rodina vzniká aj adopciou a aj adopciou jednotlivcom.
Nerozumiem -aké maš výhrady voči matke, ktorá je nahraditeľná ? Podĺa našich zakonov je matka tá, čo dieťa porodila, kde je teraz matka miléniovej Veroniky a kto sa o to dieťa stará ? Nuž matku sme nahradili…
Milan, hovorime tu o role matky, nie o rodine. Odpoved na tvoju otazku: Ja neviem o tom, ze by existovala nahraditelna matka (ako taka nie konkretna)! Neviem, kto je mileniova Veronika a vobec ma nezaujima, ako to vidi Slovensky zakon. Kazdemu dietatu mozes nahradit starostlivost, poskytnut lasku atd. ale rolu matky ako taku nahradit nejde. Ak chyba, je to vidno, citit, ma to nasledky..
Nuž ty toho nevieš
Pozri nižšie, tam som to rozoberal…
Pár opráv.
ad1 – žena v roli matky zastupiteľná je.
ad2 – laska matky a jej vplyv počas života sa dá nahradiť.
No a par poznámok – ukazuje sa , že nenahraditeĺná vo výchove je rodina a že lepšie výsledky z hĺadiska demografie sú prave tam, kde sa štat snaží sklbiť pracu a rodinu, pozor nie iba matku a nie iba v domacnosti.Komplementarne, rodinu.
Určite, v čas núdze je nahraditeľný každý, ale ideál je aby deti trávili svoje detstvo s mamou a ockom. Článok bol podľa mňa o tom, aby ženy boli hrdé na to, že sú tam kde ich najviac treba, čiže doma s deťmi a nie sa museli hanbiť, že nerobia kariéru. Po tej stránke som naozaj nenahraditeľnejšia doma než v práci.
Milan1 – totalne nesuhlasim s tvojim AD1 a AD2 a nechapem, ako si prisiel k takemuto nazoru!! Uz len cim by si ju chcel prosim ta nahradit?? Nechapem. Rola matky sa neda nahradit nicim. Ked ju nahradis, uz to nie je matka ale niekto/nieco ine.
Zeny boli stvorene na to, aby boli matkami. Matkou nemoze byt muz (to by bol otec a to je uplne ina specificka rola) ani zviera ani neviem co este ine by to mohlo byt… vzdy to musi byt len nejaka zena. Ci uz rolu matky zohrava v niekoho zivote jeho vlastna alebo nevlastna matka, vzdy to je zena – matka. A tato rola je skutocne nenahraditelna!
No, napadlo Ťa niekedy, ako si tie roly zabezpečujú homosexualne páry, ktoré majú deti ? Ako to, že z tých detí, ktoré majú mužské homosexualne páry vyrastajú normálne deti, hoci tam žena v roli matky nie je ? žeby ju vedeli nahradiť
A nie je to okrajový jav
“Mimochodom, podľa výsledkov sčítania ľudu v USA z roku 2000 vychovávalo 33 % lesbických a 22 % mužských párov rovnakého pohlavia najmenej jedno dieťa mladšie ako 18 rokov”
http://www.izurnal.sk/index.php
.
Podľa mňa si mýliš socialnu rolu matky / ktorá nahraditeĺná je / s fyzickou možnosťou otehotnieť a porodiť dieťa, porodom sa u nas definuje matka , i keď pod vplyvom rozvoja surogatnych matiek aj tato definicia môže padnúť, daval som tu už christabel z bloguje. cz, ktorá to rozoberá. No a perlička – aj muž môže byť tehotný a porodiť. tvnoviny.sk/spravy/zaujimavosti/muz-ktory-porodil-dieta-je-opat-tehotny.html
Divný svet, že ? Sodoma Gomora Cecilko…
No ale ja si veru nemyslim, ze homosexualne pary dokazu vychovat normalne deti. Normalne podla akeho hodnotenia? Myslim, ze pod pojmom normalny si kazdy predstavime nieco ine. Pre mna je to len dalsi z dokazov, ze rola matky je pre dieta nenahraditelna. Ale sem by som nezachadzala. Je to dost kontroverzna tema a asi kazdy mame na nu svoj nazor.
Ten tvoj link od christabel som si citala – no ale z neho mi vlastne tiez vzisla len jedina pointa – ako velmi babatko potrebuje svoju vlastnu matku, ktora ho porodila (je to tak zariadene prirodou), a ze je dobre, ked ju mat moze. Inak dobry clanok, tiez odporucam.
Z toho linku Christabel a hlavne z toho na akého lekara a s akými argumentami sa odvolava vyplýva medzi riadkami to, že si je vedomá, že pravdepodobne padne definícia matky ako tej, čo dieťa porodila a pravdepodobne sa nahradným matkám budú adekvatne dodavať hormony, aby prevzali dieťa od surogatnej čo možno najšetrnejšie aj s väzbami, ktoré prave u tehotnej zabezpečuje chémia.Teda analogicky ich budú vyrabať aj u nahradnej.Aby mala laktaciu , citlivosť na dieťa, materinskú lasku a pod…zase pre niektorých padne jeden mýtus.
K tým homo – tam už to nie je, že si každý predstavuje niečo iné, objektívne bolo množstvo štúdii od 70 tych rokov, ktoré nespochybńujú homosexualov vo výchove, preto sa postupne rozširujú a j v silne katolíckych štátoch možností adopcie hom parom /napr Brazília / alebo priamo hom. manželstvá /napr Portugalsko /Napokon aj u nas je možnosť adopcie a to aj homosexualom ako jednotlivcom , nik potom nesleduje, či ho nevychovava pár.
Takže další z dokazov o nemožnosti nahradiť rolu matky je na vode…
Pre mna nic nie je na vode. Aj ked je surogatne materstvo uplne umelo vytvorena situacia, nic to nemeni na fakte, ze dieta potrebuje matku, a ze ta matka je pre neho v jeho zivote nenahraditelna (ci uz je to matka biologicka alebo nie, to je o inom). LindaN to trafila po hlavicke.
U homosexualnych paroch mozu robit pre mna aj milion studii. Ja nepochybujem o tom, ze takyto par dokaze vychovat slusneho cloveka s moralnymi hodnotami atd. atd., to vsak pre mna nie su jedine smerodajne kriteria “normalnosti” a akceptovatelnosti. Tie deti musia byt poznacene a zdemagogizovane na cely zivot – tak to vidim ja. Ale nechcela by som to tu teraz dalej rozvadzat, – nejde mi teraz o hadanie sa alebo poburovanie “pro-homosexualov”. Jednoducho muz nedokaze byt matkou a zena nedokaze byt otcom. Je to fakt, na to staci aj sedliacky rozum, netreba studie. Ved kazdy sme dietatom, mame matku a otca (v tom lepsom pripade). Okolo seba vidime aj rodiny, kde chyba matka alebo otec a to dieta je tym vzdy nejako poznacene. To je neodskriepitelne. Takze asi na tom nieco bude, ze tieto dve rodicovske roly su jednoducho vo svojej podstate nenahraditelne.
LindeN som to obratom vyvratil, ohĺadom neuplnych rodín a chybajúcich vzorov rolí – Marek Rohaček, šef Navratu dava ako príklad kolouchove dvojičky, ktoré vychovali dve ženy – a dobre, sú z nich otcovia rodín – existuje to aj v opačnom garde, teda dvojica mužov vychovavajúca deti , existujú neuplné rodiny, kde tým dieťa nie je poznačené.
Faktom je, že štatisticky majú deti z neuplnych rodín horšie výsledky. To ale neznamená, že rolu matky alebo otca nemožno nahradiť. No a sorry, s tým sedliackym rozumom kedysi ani nie tak davno došli ľudia k presvedčeniu, že žena nemá čo voliť a je jej zbytočné vzdelavanie -aj tak bude rodiť deti a starať sa o nich.
Pozor na to.
Lebo sa Vám to raz dva vrati.