Aj trojroční už potrebujú mať svoje povinnosti

Marcela Beňová 1


Ako dieťa som si sľubovala, že keď budem konečne veľká, NIKDY nebudem upratovať. Namiesto odkladanie hračiek budem sedieť pri rozprávke s vyloženými nohami.

Po takmer tridsiatich rokoch som v kolotoči zas. Akurát tento raz stojím na opačnej strane a do upratovania naháňam svoje deti.

shutterstock

Prečo sa musí upratovať?

Už Mária Montessori, priekopníčka vo výchove a vzdelávaní znevýhodnených detí, vo svojich výskumoch zistila, že deti upratujú rady. Neviem, kde sa ten výskum odohral, určite nie u nás v detskej izbe hodinu pred spaním.

Ale späť k pani Montessori. Ako ukázali jej pozorovania, deti sa naučiť upratovať dokážu, dokonca to zvládnu automaticky. Dohrajú sa, odložia si kocky. Dokreslia, odložia pastelky.

Montessori sa domnievala, že za to okrem správneho vedenia môže pozitívny vzťah k škôlke, radosť zo života v komunite (teda v triede) a zodpovednosť, ktorú cítia deti k spoločnému majetku. Kľúčová je zodpovednosť, nie povinnosť.

Montessori deti učila, že hračky sa upratujú nielen pre poriadok, teda aby mama potme nestúpila na lego kocku a neskončila na pohotovosti. 

Upratuje sa, aby sa šetrili, nepostrácali, aby boli poruke, keď sa s nimi chce hrať niekto ďalší. De facto, upratujeme pre seba, nie kvôli nervóznym rodičom.

Ako na to?

Možno poznáte Japonku Mariu Kondo, ktorá celý svet očarila svojou upratovacou technikou. Pokiaľ ide o deti, tvrdí, že už trojročné vedia nielen upratovať, ale aj minimalizovať svoj herný kútik.

Problém podľa nej nespočíva v neporiadnych deťoch, ale v rodičoch zberateľoch. Všimli ste si niekedy, koľko majú deti hračiek? Knižiek? Vecí na kreslenie?

Najmä malé deti rýchlo pochopia, že každú zničenú a zapatrošenú hračku im rodič obratom nahradí.

Ak sa zatúla ceruzka, stratí skladačka z puzzle a bábike sa odtrhne ruka, mama beží do obchodu a kúpi ďalšiu. Deti si na veci od mala nemusia dávať pozor.

 Prečítajte si aj: Nedojčím, a všetci okolo mňa to riešia

Majú ich toľko, že im neprekáža, ak sa hračka zničí, alebo na knižke odtrhne strana.

A ak chcú upratať celé to skladište hračiek, trvá im to tak dlho, že by to zlomilo aj vôľu dospelého, nielen dieťaťa.

Menej vecí je základ

Ak chceme naučiť deti, aby upratovali, musíme mať najprv prehľad, čo už majú. Ponechajte deťom niekoľko plastových škatúľ, kde môžu skladovať svoj majetok.

Poškodené, nepotrebné hračky, alebo všetko, z čoho už vyrástli, dajte preč. To isté platí aj pre knižky a výtvarné pomôcky. Skúste odolať a nekúpiť hneď ďalšie.

Keď si deti v skorom veku zvyknú, že izba nie je prepchatá rárohami, o ktoré len zakopávajú, budú sa hrať s tým, čo majú, a zvyknú si na čistý a prehľadný priestor. Super nápad je aj zbaviť sa „výstavných“ políc, na ktorých posedávajú a okupujú izbu plyšáky rôznych zvieracích druhov.

 Prečítajte si aj: Cikanie detí na verejnosti. Ako to vnímajú v zahraničí?

Nechajte deťom len hračky na hranie a nepridávajte žiadne rozkošné ozdoby ako porcelánové bábiky a obrovských maxi plyšových medveďov.

Mama je pomocník a dáva inštrukcie

Základom je povedať, čo od detí čakáte. Ak do izby posadíte trojročné deti a zadáte im úlohu „uprac si hračky“, možno budete sklamaná.

Do určitého veku sa vyžaduje, aby mama trávila pri upratovaní s deťmi čas, vysvetľovala, opravovala, pomáhala a chválila. Vždy stačí jedna inštrukcia, aj pri tej treba dieťaťu pomôcť.

Viac ako jeden príkaz skončí u malých detí chaosom. Ak sa mama aktívne a trpezlivo zapája do upratovania hračiek a ukladania knižiek, a vydrží na deti nekričať, čo je ťažké, dáva im signál, že upratovanie je normálna súčasť dňa.

Veď si len spomeňme na naše mamy.

shutterstock

To, čo nás štvalo v detstve nebolo ukladanie hračiek, ale odmeraný netrpezlivý výraz, dohováranie a dramatické gestá ako vyhádzanie hračiek či veta: „Nechaj, spravím to sama!“

Ako môžu pomáhať trojročné deti?

Každé dieťa má obdobie, keď túži robiť všetko, čo aj mama. Trojročné deti už toho zvládnu pomerne dosť:

  • odniesť špinavé oblečenie do koša na pranie
  • utrieť riad (najlepšie nerozbitný)
  • odložiť príbor do správnej časti príborníka
  • poskladať svoje oblečenie, malé uteráky
  • poukladať topánky do skrinky na obuv
  • prestrieť stôl
  • poukladať hračky, knihy, šaty pre bábiku
  • ustlať svoju posteľ
  • asistovať v kuchyni napríklad pri pečení koláča
  • pomáhať pri lúskaní hrachu, čistení mrkvy, umývaní ovocia a zeleniny
  • pozametať

 Prečítajte si aj: Mamy nepadajú učené z neba

Okrem týchto praktických denných činností sú aj také, ktoré deti milujú. Zalievanie kvetov, zbieranie jahôd alebo byliniek na záhrade, plnenie umývačky a práčky s maminou pomocou.

Veci, ktoré robia dospelí, a ktoré sa deťom veľmi páčia. Všimnite si, ktoré aktivity robí váš pomocník rád, a občas im dovoľte, aby ich skúšali aj sami.

V závere to aj tak nie je o perfektnom poriadku, ale o tom, aby deti nevyrastali odtrhnuté od kolobehu domácnosti. Aby sa naučili vážiť každodennú domácu prácu mamy, otca a raz aj tú svoju.
 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Marcela Beňová

články autora...

Komentáre k článku

Pridaj komentár