Byť mamou je nudné, frustrujúce a strašne dôležité. Spoločnosť si nás neváži

Hovoríme o tom, aké ťažké to majú menšiny. Aké náročné to v súčasnosti majú zdravotníci. Koľko sa narobia učitelia. Aj my mamy to máme komplikované.

Byť matkou je ťažké, len sa o tom nehovorí

Vzdávame sa kariéry, lepšieho dôchodku aj turistiky v Tatrách, aby sme liečili nádchu, vyrábali projekty do školy a na Vianoce namiesto punču na trhoch vyrábali papierové stromčeky pre príbuzných.

Je to nudné, frustrujúce a strašne dôležité.

Len sa o tom nehovorí a nerobí sa nič preto, aby sa mamy necítili odstrčené, ale ako plnohodnotná súčasť spoločnosti. Preto hrozí, že nám na materskú čochvíľa nebude nikto chcieť ísť. A potom nám už ani 200-eurové prídavky nepomôžu. 

Čo má robiť matka s dieťaťom v dvojizbovom byte?

Či chceme alebo nie, peniaze boli, sú a budú kalkuláciou, podľa ktorých si rodiny nastavia počet detí. Niekto do toho ide s kalkulačkou, iný s Billingsovou metódou a sú aj rodičia, ktorí vďačne príjmu každé dieťa. Či ich bude 5 alebo len 2, dajú zabrať.

Matky rovno z pôrodnice nabehnú na režim dieťa-domácnosť-manžel stále v práci- som nevyspatá. Od syndrómu vyhorenia nemáme ďaleko.

Neexistuje štatistika, ktorá by povedala, koľko žien sa dostane do stavu, keď už nemôže, a keď sa vytúžená rodina zmení na nenávidenú rutinu.

Aj tí najväčší fanúšikovia trojročnej materskej ako detský psychológ Marek Herman priznávajú, že žena môže ľahko naraziť. Na jednej zo svojich inak excelentných prednášok priznal:

“Na výchovu detí je ideálny dom na dedine a záhrada. Keď zavriete matku s dieťaťom v dvojizbovom byte – čo tam má akože robiť?”

Kontakt s normálnymi ľuďmi

V momente, keď sa dostanete na materskú, prídete o kontakt s kolegami, polovicou priateľov a väčšinou bezdetných známych. Zostanú vám deti, manžel a ostatné matky.

Áno, aj matky sú normálni ľudia.

Ale predstavte si, že ste trebárs policajt a ďalších 5 rokov sa budete rozprávať len s inými policajtmi. Po 5 rokoch budete chcieť hodiť reč aj s požiarnikom alebo kvetinárkou, ale úplne zabudnete, aké je hovoriť o niečom inom ako o pokutách.

My mamy častokrát nehovoríme za celý deň s jediným dospelým alebo celý týždeň vídame len vlastné deti. No nešiblo by vám z toho?

Nedostatok kultúry

Nám mamám zúfalo chýba program. Na jednej jedinej mestskej hojadačke, aj to rozbitej, ktorú si decko strieda s 15-ročným pubertiakom, by chytil depresiu každý.

Mimo hlavného mesta (kde to tiež nie je kultúra roka) stále chýbajú aktivity pre rodiny.

Chýbajú cyklotrasy, múzeá, kam by sme šli, nejaká iná ZOO ako tá v Bojniciach. A to, čo máme, je aj vďaka nedostatku iných podobných miest, preľudnené a neskutočne drahé.

Toto ma štve permanentne a pýtam sa, kedy bude vo vláde niekto, kto nie je kultúrny ignorant.

 

Deti ako normálna súčasť života

Kamoška, ktorá žila v Amerike, mi hovorila, že chodila do fitka, kde bol normálny detský kútik, aby si mohli prísť zacvičiť aj maminy. Od desiatej do dvanástej tam mali zabezpečenú operku.

V Taliansku, kde som bola na svadobnej ceste, zas decká ešte o desiatej pobehovali okolo stola rodičov a kuchár ich volal k barovému pultu, kde si miesili vlastné cesto. Ani jeden rodič nebol otrávený, nepchal deckám mobil do ruky a netrápil sa tým, že jeho potomstvo nie je zalezené v posteli.

Bolo to super a priala by som si, keby sme aj v našich končinách brali deti ako normálnu súčasť života. Aby si spoločnosť viac vážila matky. Inak nám nepomôžu ani 200, ani 500-eurové prídavky na deti.