Čo závidím ostatným mamám?

Nadhľad

Mamy sa delia na dve kategórie – tie, ktoré ho majú, a tie, ktoré ho absolútne nemajú. Sú mamy, ktorých deti sú vždy zdravé, imunitu majú zo zlata a po preliezkach lezú ako skúsení horolezci.

Častejšie však medzi nami pobehujú mamičky bez nadhľadu.

„Kde máš ponožky?! Veď zase prechladneš! Nie, my nemôžeme ísť von, fúka a moje deti nič neznesú. Neloz tam, zlomíš si ruku!“

Ja síce vyzerám ako mamička, ktorá má nadhľadu na rozdávanie, žiaľ, nie je to pravda. Napríklad večne tŕpnem nad tým, ako sa odprezentujú moje deti.

Naša strašia sa bežne namiesto krému na opaľovanie natrie tónovacím krémom a potom po meste chodí orandžová ako mrkva. Ja si to všimnem až vtedy, keď sa od nás nápadne odťahujú iné matky s deťmi.

Občas si moje deti oblečú šaty, ktoré som vyradila na handry, a potom si veselo cupotajú na ihrisko v deravom tričku. Vtedy neviem, či mi chýba nadhľad, alebo okuliare, keď som ich takto bez povšimnutia pustili medzi ľudí.

Poriadok

Poznám presne jednu mamičku, ktorá aj pri bande detí dokáže udržať sterilný poriadok. Sama vraví, že zo svojich očakávaní na domácnosť podstatne zľavila.

Dlážku umýva už len každý druhý (!) deň. A tričká už netriedi podľa farieb, vraj to nemá zmysel. Na moju smolu, tá žena je moja švagriná. Akokoľvek dobre by som sa vo svojom bordeli v byte cítila, príde čas na rodinnú návštevu, kde je mi moja ťažko skrývaná lenivosť okamžite vyhadzovaná na oči.

„Ty už si umývala okná pre Veľkou nocou? Ja zatiaľ len v rámci jarného upratovania, ale snáď ich stihnem ešte raz leštidlom prebehnúť, kým začnem s dievčatami piecť koláče.“

Hmm… Myslela som, že dnes už každá žena popri materskej študuje, podniká, alebo aspoň na tajnáča sleduje Netflix seriály.

Moja švagriná je však ten vzácny zachovaný druh žienky domácej, ktorá domácnosťou naozaj žije. A jej životnou úlohou je pripomínať mi, že čistá podlaha a nedeľný koláč sú otázkou materskej disciplíny.

Zdravá strava a veci s tým súvisiace

Otázka ideálnej hmotnosti po pôrode je vec relatívna. Moja kamarátka Zuzana má po troch deťoch postavu hodnú modelky, žiadne strie, celulitídu a spolužiaci, nebyť sociálnych sietí, jej nikdy neuveria, že už je mama. Aká nespravodlivosť!

Niekto je rád, ak ho ľudia na ulici priebežne nepodozrievajú z ďalšieho tehotenstva. Moja kamoška Danka nosí aj štyri roky po pôrode tehotenské legíny a chváli si, ako jej dobre sedia na postave.

No a potom som tu ja. Človek, ktorý sa  usiluje držať celý týždeň všetkých stravníkov na zdravej strave. Ponúkam deťom grilovaný baklažán, hráškovú polievku a brokolicu s karfiolom, aby sme v piatok večer ako vyhladovaná svorka nasadli do auta a obkľúčili Mekáč.

Napriek snahe od začiatku bojkotovať tuky, sacharidy, uhľohydráty a svokrine božské buchty denne zlyhávam.

Podarilo sa mi nevpustiť domu sladké limonády, ale kým som od dverí odháňala milovanú kofolu, oknom mi lezú do bytu koláčiky, ovocné taštičky a krémeše.

Našťastie, nie zo supermarketu, ale cukrárne za rohom. Takže vlastne podporujem slovenské podnikanie.

Manžel/ocko ako z katalógu

Minule bežal v telke nejaký rodinný film. Manželka práve zahlásila mužovi, že večer ide s kamoškami preč. Muž si ju s láskou hodnou prvého rande pritúlil a začal jej šepkať do ucha, ako mu bude strašne chýbať.

Scéna skončila, hádajte ako? No, do izby vbehli deti a vyrušili, ich, ako inak. Ocko si svojich miláčikov nadšene zobral na ruky, vyhadzoval ich a kričal:

„Tak si dnes spravíme super večer. Pustíme rozprávky a objednáme pizzu!“

Decká nadšene výskali, žena sa smiala a muž žiaril otcovskou pýchou. Utópia ako vyšitá.

Keby som ja zahlásila, že na večer odchádzam (čo sa teda stáva presne raz za rok), môj muž by buchol šampanským, vytiahol pivo, zapol futbal a deti by zapratal do postele o pol hodinu skôr. A ešte by mi odporúčal, aby som sa zdržala, ideálne prespala u kamošky.

A viete, čo je najhoršie? Že by mi to nevadilo. Manželstvo a rodičovstvo plné pocitov a nekonečných prejavov lásky je pre mňa zúfalo zvláštna predstava, nakoľko ja si pod úprimnými citmi predstavujem, že ma muž nechá cez víkend dospať a každé ráno vynesie smeti. 

Ale vidieť také klišé vo filme? Stále mi trochu zovrie srdce. Vravíte, že vy to tak doma ozaj máte? V tom prípade závidím.

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...