Vianoce s bábätkom: schovaj slzy, teraz si mama

Hlavne žiadne očakávania

Ideálne je nerobiť si o Vianociach s bábätkom žiadne ilúzie. Namiesto predstavy krásneho živého Betlehemu sa treba psychicky pripraviť, že bábätká budú v pokušení vyskúšať veľa nových vianočných možností, ako prísť o život.

Nebudeme vedieť, akým hrozbám sa vyhnúť skôr: aby sa nám dieťa nepustilo do konzumácie vianočných gulí, či aby si nespálilo obočie na sviečkach adventného venca. Prípadne, aby na seba nestiahlo ten krásny vyšívaný vianočný obrus s kapustnicou v mise od starej mamy zo Šarišských Michalian.

Nakoniec si zagratulujeme, ak stromček ošklbe len o všetky anjelské vlasy a odolá túžbe konzumovať ich na prírodno, ale samotný symbol Vianoc ostane pekne v podstavci, nezvalený na stred obývačky, nezapichnutý do stredu televízora.

Šance na prežitie dieťaťa aj stromčeka sa výrazne zvyšujú, ak zabránime tomu, aby dieťa prehryzlo kábel od vianočných svetielok.

Nezabúdajme, že ak je bilancia len zopár ožužlaných vianočných ozdôb a väčšina salóniek zostala v pôvodnom papieriku, blíži sa to takmer k dokonalosti. Len teda, dáva to zabrať. Fyzicky aj psychicky.

Využiť čas na zladenie zvykov

Kým naše bábätká prežijú zopár Vianoc, ktoré si nebudú pamätať, my sa za ten čas veľmi oklepeme aj ako rodičia, aj ako partneri. Lebo, čo si budeme hovoriť, občas to môže škrípať, keď sa „deti“ z dvoch rôznych rodín zladia a oplačú svoje pôvodné zvyky.

Možno nám pomôže, keď si predstavíme, že rovnako to mali aj naši rodičia, ktorí nakoniec pre nás spoločne dokázali vytvoriť to ich, to naše. A že presne to isté teraz čaká nás. Zobrať si to najlepšie, čo do Vianoc vložili naše rodiny a započať novú tradíciu, typickú pre našu rodinu. Niečo, na čo budú spomínať naše deti.

Bolo by fajn

Bolo by fajn, keby sa im v tých obrazoch neskôr nemihali obrazy spotenej, nervnej mamy, ktorá si zaumienila napiecť aspoň dvanásť druhov vianočného pečiva, aby ju neohovárala svokra a nedbalého otca, do ktorého v kuse zabŕdala žena, lebo nezohnal stromček, hodil do vane kapra, ktorého potom odmietol zabiť alebo sa zdržal pred vianočnou večerou na víne u susedov.

Bolo by fajn, keby si pamätali najmä pohodu. A tá sa spája skôr s nedokonalosťou. Keď oželieme, že nebudeme mať koláče ako cez šablónu, lebo dovolíme deťom, aby nám s nimi „pomáhali,“ keď sa nebudeme náhliť za všetkým, čo treba stihnúť (umyť okná, aby sa leskli tak, že zopár vtákov sa zabije v prudkom rozlete), nebudeme si všímať pavučiny po stenách, ani krivý stromček pripomínajúci metlu.

Jednoduchosť, striedmosť, vzájomná blízkosť. Pokoj, láska, smiech. Slzy – slzy spokojnosti, vďačnosti. Môžeme ich mať, keď prijmeme všetky naše nedokonalosti.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Ako prežiť, keď Vianoce nie sú čo bývali.

(7 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...