Bioetika. Je pre nás otáznikom, alebo výkričníkom?

V Taliansku, a azda aj v iných krajinách, ktoré sledovali posledné udalosti v tejto krajine, sa rozpútala obrovská verejná diskusia o eutanázii a jej dôsledkoch pre rodinu a celé ľudstvo, keď sa tak povediac pred očami všetkých odohrala dráma jednej rodiny, v ktorej otec Beppe Englaro desať rokov žiadal úrady o povolenie odpojiť od výživy svoju 38-ročnú dcéru Eluanu, ktorá po dopravnej nehode v roku 1992 upadla do kómy. Jej otec sa pritom odvolával na výrok svojej dcéry tesne pred nehodou, keď navštívila priateľa v kóme, a kde sa vyjadrila, že by nechcela žiť v podobných podmienkach.

Talianka Eluana bola 17 rokov vo vegetatívnom stave – v kóme a po rozhodnutí súdu na žiadosť jej rodiny jej začali znižovať prísun vody a živín, nakoľko sa tento prípad (je to to správne slovo?) dostal až pred najvyšší súd, ktorý rozsudkom z 13. novembra právne povolil jej odpojenie od výživy. Talianske zákony totiž neriešia prípad pacienta, ktorý nie je spôsobilý vykonať vlastné rozhodnutie. Preto aj väčšina nemocníc v Taliansku odmietla ukončiť Eluanin život a lekári si uplatnili právo na výhradu vo svedomí, nakoľko išlo o život pacienta a všebecne o úctu k ľudskému životu ako takému a aj preto, lebo „s ľudským životom nik nemôže disponovať“, ako to vraví aj talianska ústava.

Eluana zomrela eutanáziou

Eluanu nakoniec prijala nemocnica “La Quiete” (Pokoj) v talianskom meste Udine, ktorá vyhlásila, že Eluanu prijíme, aby tam zomrela…a Eluana Englarová tam nakoniec po postupnom znižovaní prísunu jedla, vody a liekov, zomrela 9.2.2009, skôr ako všetci očakávali. Správa o smrti Eluany zasiahla ako blesk členov talianskeho senátu, ktorý práve rokoval o návrhu nového zákona, ktorý by zrušil rozhodnutie súdu a zastavil by už začaté obmedzovanie prísunu výživy.

V tejto situácii možno totiž už hovoriť o skutočnej eutanázii – zastaviť prívod vody a živín je prerušením životných funkcií ľudskej osoby, odhliadnuc od jej fyzickej situácie a zdravia. Takže tieto funkcie v nijakom prípade nemôžu byť považované za liečbu, či nezvyčajné lieky, ale ako absolútne nezmieriteľné. Telo Eluany ešte bude podrobené pitve.

Myslím, že tento príbeh jednej rodiny a ženy v stave, keď je úplne odkázaná na pomoc, lásku, starostlivosť a dlhodobú opateru iných musí byť pre nás všetkých veľkým zamyslením sa nad otázkami o živote a smrti, o ľudskej dôstojnosti a základnej hodnote života, ktorý je výsostným právom každého človeka.

Hľadať cestu s úctou k životu 

Keď tu už Eluana (a mnohí iní) nie je, mnohí sa snažia pokojne uvážiť a nájsť cesty k úcte k životu, k pozornosti voči slabším a tým čo potrebujú našu pomoc. Je to na nás, aby sme sa stali všímaví voči utrpeniu a bolesti druhých, aby sme si navzájom uľahčovali utrpenia v rodine i naokolo a aby sme takto spoznali tú úžasnú hodnotu, ktorou život je.

Ak totiž skončíme tak, že dovolíme zabíjanie, alebo usmrtenie seba samého ako legitímne terapeutické riešenie, je čas, aby sme sa zamysleli, či nezničíme seba samých, či ľudstvo nestojí nad veľkou priepasťou a má už len krôčik do nej skočiť. Kam vlastne smerujeme?

Eugenika, šľachtenie ľudí

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť eugeniku – sociálno-filozofický a dnes vedecký smer, ktorý sa snaží o dosiahnutie čo najlepšieho genetického fondu človeka, o tzv. šľachtenie ľudského pokolenia, kedy by sa mali rodiť (a plodiť deti) len tí – po všetkých stránkach – najlepší jedinci. Ide o snahu „utvoriť“ čo najlepšieho človeka, bez chýb a genetických závad. (Pozn. O podobné sa počas vojny pokúsil Hitler, keď chcel vytvoriť čistú nemeckú rasu, čím tento smer úplne zneužil.) V súčasnosti sa v súvislosti s eugenikou spája genetika a hovorí sa o novej eugenike, kde sa hľadá napr. gén zločinnosti, gén homosexuality atď. Bioetické otázky v súvislosti s eugenikou sú najmä vo vzťahu k in vitro oplodneniu (výber len tých naj spermií a vajíčok, zásahy do genómu vajíčok, zygot) a preimplantačnému genetickému testovániu embryí; viaže sa na tehotenstvo, keď sa v prenatálnej diagnostike snažia odhaliť a potlačiť dedičné choroby a chyby plodu.

Ale kto z nás môže určiť, ktoré ľudské vlastnosti sú tie najlepšie a ktorý a koho život je najhodnotnejší? Svet sa dnes zmieta v bioetickej neistote….v neistote o hodnote života.

V Poľsku o oplodení „in vitro“

V Poľsku sa diskutuje v týchto dňcoh na tému bioetiky v súvislosti s novým návrhom zákona, ktorý ponúka manželským párom možnosť oplodnenia „in vitro“, teda v maternici. Na toto sa však podľa neho môžu použiť maximálne dve embryá, pričom distribúcia či uskladnenie zvyšných embryí sa s výnimkou extrémnych prípadov zakazuje. Návrh tiež zakazuje klonovanie ako aj využívanie embryí na vedecké či terapeutické účely, či na tvorbu hybridných (ľudsko-zvieracích) organizmov. 

V Číne sa klonujú ľudské embryá

V Číne vyklonovali 5 ľudských embryí. Podľa Li Jianyuana, ktorý viedol výskumný tím, štyri embryá zobrali z povrchu fibrocysty od zdravých darcov, zatiaľ, čo piaty získali z bielych krviniek od pacientov trpiacich na Parkinsonovu chorobu. Ako ďalej Li Jianyuan poznamenal, v klonovaní bude jeho výskumný tím pokračovať naďalej. Pokúsiť sa chce o vyklonovanie kompatibilných orgánov, ktoré by transplantovali pacientom so srdcovými poruchami.

Kórea a selekcia podľa pohlavia

Kórejci sa obávajú, že hoci od roku 1987 existuje v krajine právna norma, na základe ktorej lekári nemôžu prezradiť tehotnej žene pohlavie dieťaťa viditeľné na sonografických záberoch, ústavný súd v Soule sa snaží tento zákon vyhlásiť za neústavný a preto sa ľudia obávajú, že po tomto kroku narastie počet potratov na základe pohlavia plodu (rozumej dievčat.) Kórejskej spoločnosť sa vyznačuje svetovým rekordom v počte potratov a najnižšou pôrodnosťou na svete.

Vo Veľkej Británii sa v legislatíve snažia presadiť limit 24 týždňov od počatia pre vykonanie potratu.    

…a mohli by sme pokračovať

• ilustračné foto: www.myska.sk

(Žiadne hodnotenia)

Loading...